Ak sa kritériá nastavia v prospech silnejších regiónov, chudobnejšie oblasti budú mať podľa Lexmann obmedzené možnosti čerpať eurofondy. Upozornila aj na potrebu väčšej flexibility a viacúčelovosti nástrojov v legislatíve tak, aby sa zohľadnila rozdielna východisková pozícia regiónov. Zároveň dodala, že je potrebné dbať na to, aby nastavené pravidlá nepriniesli viac škody ako úžitku.

Lexmann tiež podotkla, že podpora konkurencieschopnosti nemá zostať len všeobecným sloganom a je potrebné stanoviť konkrétne ciele a mechanizmy ich dosahovania. Diskusia by sa podľa nej mala sústrediť na efektívne využívanie eurofondov a nie na ideologické či kultúrne spory.

Blaškovitš označil diskusiu o smerovaní Európskej únie za komplexnú a širokú tému. Za zásadnú prioritu považuje, aby sa Európa výraznejšie venovala spoločnej obrane, pričom v tejto fáze preferuje koncept spoločnej európskej obrany pred debatou o spoločnej európskej armáde. Hovoril najmä o potrebe väčšieho prepojenia jednotlivých obranných zložiek.

Blaškovitš zároveň zdôraznil význam podpory európskeho obranného priemyslu s cieľom zvýšiť sebestačnosť EÚ. Poukázal na technologické kapacity, ktoré Európe podľa neho chýbajú, a to nielen v oblasti ťažkej techniky, ako sú obrnené vozidlá či letectvo, ale aj v moderných technológiách súvisiacich s kyberpriestorom a dronmi.

„Obrana je dôležitá, ale my musíme byť pripravení aj v prípade nejakého konfliktu, tú obranu posunúť možno do tej fázy, poviem to, ofenzívnej a nie už len defenzívnej,“ uviedol. Doplnil, že vzhľadom na vojnu na Ukrajine a širšiu geopolitickú situáciu musí byť Európa pripravená reagovať, čo si podľa neho vyžaduje kvalitnú a technologicky vybavenú armádu a posilnenie spoločných obranných kapacít.