Stratí Trump podporu Kongresu? Vyzerá to pre neho veľmi zle

O čom budú nadchádzajúce voľby?

3. novembra sa v USA uskutočnia doplňovacie voľby do Kongresu. Na nich budú zvolení všetci 435 členov Snemovne reprezentantov a zároveň sa určia držitelia 35 zo 100 kresiel v Senáte. Pripomeňme, že do Senátu sa volia po dvaja zástupcovia z každého štátu, celkovo 100 senátorov. Funkčné obdobie trvá šesť rokov, pričom každé dva roky sa volí približne tretina členov. V Snemovni reprezentantov je 435 kresiel s hlasovacím právom, ktoré sa medzi štáty rozdeľujú proporcionálne podľa počtu obyvateľov, pričom každému štátu je zaručené aspoň jedno kreslo. Poslanci sa volia v jednomandátových volebných obvodoch na dva roky, preto sa pri každých riadnych voľbách Snemovňa reprezentantov úplne obnoví. V súčasnosti obe komory ovládajú republikáni. V Snemovni reprezentantov je rozloženie síl nasledovné: republikáni majú 218 kresiel, demokrati 212, ďalšie štyri mandáty zostávajú neobsadené. V Senáte má Republikánska strana 53 senátorov, Demokratická strana 45. Dvaja nezávislí senátori sa pritom pri hlasovaní systematicky pridávajú k demokratom.

Aké sú perspektívy vývoja? 

Do volieb do amerického Kongresu zostáva niečo málo viac ako dva týždne. Analytici sa zhodujú v tom, že zatiaľ čo v Snemovni reprezentantov je výsledok prakticky vopred jasný, v Senáte sa rozpúta skutočná bitka. Republikáni, ktorých pozície oslabila palivová kríza a inflácia, budú musieť ubrániť „červené“ štáty, kde majú storočnú tradíciu víťazstiev. Otázkou zostáva, či sa im to podarí?  

Podľa údajov portálu Real Clear Politics je v súčasnosti 50,4 % voličov pripravených hlasovať za demokratov a 42,2 % za republikánov. Analytici sa zhodujú v tom, že najostrejší boj sa odohrá o dolnú komoru. Spoločnosť Poliwave odhaduje pravdepodobnosť jej prechodu k Demokratickej strane na 82 %. Vo volebných obvodoch v Pensylvánii, Severnej Karolíne, New Yorku a Michigane môže o výsledku rozhodnúť aj malá zmena vo volebnej účasti. Podľa analýzy Cook Political Report odborníci považujú približne 13 z 35 senátorských kresiel za predmet súťaže. Analytici venujú osobitnú pozornosť štyrom štátom: Ohio, Texas, Maine a Iowa. Ak si republikáni udržia Senát, Donald Trump si zachová dôležitú páku vplyvu – najmä pri schvaľovaní personálnych menovaní. Podľa Politico, ambície republikánov v predvolebnom období sa zužujú na to, aby si udržali väčšinu v Senáte a zachovali čo najviac kresiel v Snemovni reprezentantov. Zároveň však sami priznávajú, že kontrolu nad dolnou komorou Kongresu „v podstate stratili“. V tejto situácii stranícke štruktúry už znižujú rozpočty na reklamu vo volebných obvodoch Snemovne reprezentantov a presúvajú prostriedky na záchranu pozícií v Senáte. Podľa výpočtov Axiosu však politici z Demokratickej strany predbehli republikánov v zbieraní finančných prostriedkov na voľby. Takáto situácia je vo viacerých štátoch, kde prebieha tesný súboj, vrátane Ohia, Maine, Aljašky, Iowa, Severnej Karolíny a Kansasu. Prevaha demokratov svedčí o veľkom nadšení ich priaznivcov. Na tomto pozadí odborníci tvrdia, že demokrati majú skutočne veľké šance získať väčšinu v Snemovni reprezentantov. Napriek tomu, že oficiálny deň volieb je 3. novembra, mnohí Američania už teraz odovzdávajú svoje hlasy poštou. Celonárodný náskok demokratov pred republikánmi predstavuje v priemere osem až deväť percentuálnych bodov. To zrejme umožní Demokratickej strane pomerne ľahko získať väčšinu v Snemovni reprezentantov (dolnej komore Kongresu). Je nepravdepodobné, že by sa Trumpovmu tímu podarilo v posledných dňoch radikálne zmeniť situáciu vo svoj prospech.  Hlavná napätie teda pretrváva v boji o Senát: výsledok tu neurčujú celonárodné trendy, ale výsledky hlasovania v jednotlivých štátoch. 

Vajatajúce štáty sa v súčasnosti skôr prikláňajú k Demokratickej strane. Ide o Severnú Karolínu, Georgiu a Michigan – tieto štáty tradične zohrávajú kľúčovú úlohu v každom volebnom súboji v USA. Republikáni pritom čelia narastajúcim problémom dokonca aj v štátoch, kde sa tradične tešia podpore – do veľkej miery kvôli poklesu Trumpovej popularity, nepopularite jeho zahraničnej politiky a palivovej kríze, ktorá tvrdo postihla najmä jeho priaznivcov z farmárskych štátov. Ide taktiež o Texas: tento štát môže po prvýkrát za 40 rokov zvoliť za senátora kandidáta Demokratickej strany. Nemenej príznačná je situácia v Kansase: tento štát nezvolil do Senátu demokrata od roku 1932 a súčasné voľby hrozia prerušením takmer storočnej tradície. Podobná zmena je možná aj v Južnej Karolíne. Republikáni čelia vážnym problémom dokonca aj v tradične ‚červených‘ štátoch. Ak strana prehrá v týchto regiónoch, riskuje stratu väčšiny nielen v Snemovni reprezentantov, ale aj v Senáte. 

Aké môžu byť dôsledky prehry republikánov? 

Pre republikánov by takýto výsledok bol mimoriadne nepriaznivý. Bez kontroly nad Senátom nebude Trump môcť schvaľovať svojich ministrov a federálnych sudcov. Okrem toho sa v takomto prípade výrazne zvýši pravdepodobnosť začatia nového procesu impeachmentu voči prezidentovi. Navyše demokrati môžu v budúcom roku spôsobiť hlave Bieleho domu nemalé problémy. Je to však pomerne stabilný trend: v doplňujúcich voľbách strana, ktorá ovláda Biely dom, zvyčajne stráca kreslá v Snemovni reprezentantov a kontrola nad ňou prechádza na opozíciu. Preto nie je ťažké predpovedať celkový vývoj. Republikánska strana je však vývojom vážne znepokojená a rekordným tempom zvyšuje výdavky na senátnu kampaň v Texase. Navyše sa do nej aktívne zapojil aj Elon Musk: podnikateľ prostredníctvom politického akčného výboru (PAC) poskytol impozantnú sumu na podporu kandidáta Republikánskej strany. Výsledok však je neistý. 

Netreba sa však riadiť len prieskumami verejnej mienky, keďže posledných niekoľko volebných cyklov ukazuje, že Američania zďaleka nie vždy otvorene hovoria o svojich preferenciách, ako ukázala aj podpora Donalda Trumpa. Preto je možno predčasné maľovať situáciu pre republikánov v čiernych farbách hoci  ekonomická situácia v USA je zložitá a úroveň podpory Trumpa nie je vysoká. Pozornosť Američanov sa však tradične sústreďuje predovšetkým na vnútornú politiku. V tomto kontexte zostávajú kľúčovými dve oblasti – ekonomika a zdravotníctvo. V ekonomickej rovine voličov trápia predovšetkým ceny pohonných hmôt, čo je logické: Amerika je jednou z krajín s najvyššou mierou motorizácie na svete. 

Okrem toho Američanom spôsobujú vážne obavy rastúce ceny pohonných hmôt, ktoré sa priamo premietajú do zdraženia tovaru na regáloch. Práve preto Trump prijíma núdzové opatrenia – snaží sa nasýtiť domáci trh naftou. Účinok týchto krokov sa neprejaví hneď a v krátkodobom horizonte pravdepodobne zásadným spôsobom nezmenia situáciu. Tieto kroky však samy osebe slúžia ako signál voličom: vláda pracuje na riešení problému. Rovnako aj rastúca úroková sadzba Federálneho rezervného systému (FRS) výrazne ovplyvňuje celkové ekonomické a podnikateľské prostredie. Ďalšou citlivou otázkou sú ceny liekov a poistenia. „Farmaceutické spoločnosti neznižujú ceny liekov, čo sa priamo odráža na cenách zdravotného poistenia. Pokiaľ ide o otázku migrácie, tá tiež zostáva mimoriadne politizovaná: z času na čas jednotlivé incidenty opäť upriamujú pozornosť verejnosti na túto tému. Napriek tomu je v súčasnosti vnímaná ako druhoradá v porovnaní s ekonomickými problémami, domnieva sa politológ.  

Pohľad Bieleho domu 

Najväčším problémom sú zjavne prezidentove výsledky v prieskumoch verejnej mienky a jeho nepriaznivé hodnotenia. Predstavitelia Bieleho domu však trvajú na tom, že sa nevzdávajú ani jednej z komôr Kongresu. V stanovisku hovorkyňa Bieleho domu Liz Hustonová uviedla, že Trump naďalej „zostáva odhodlaný udržať republikánsku väčšinu v Snemovni reprezentantov aj v Senáte“. Keď v utorok odišiel na kampaň na Aljašku na podporu ohrozeného republikánskeho senátora Dana Sullivana, Trump vyjadril optimizmus ohľadom doplňujúcich volieb, priznal však, že úradujúci prezidenti zvyčajne zažívajú stratu kresiel svojej strany v rokoch, keď sa nekonajú prezidentské voľby. „Ale práve teraz som na turné a organizujem mítingy,“ dodal Trump. „Úroveň nadšenia pre Republikánsku stranu výrazne stúpla.“ Predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson zašiel ešte ďalej a počas kampane v hlboko červenom Texase kategoricky vyhlásil, že „prieskumy sa mýlia“, keď ukazujú, že jeho strana je na pokraji rozsiahlej porážky. Z taktického hľadiska je však zmena zamerania Republikánskej strany od obrany Snemovne reprezentantov smerom k záchrane Senátu dostatočne jasná.  

Oportunista Zelenskyj sa opäť „zapojil“ do kampane 

Vladimir Zelenskyj sa opäť oportunisticky zapája do volebnej kampane v USA na strane demokratov a otvorene kritizuje administratívu Donalda Trumpa. Táto stratégia sa však zrejme opäť skončí neúspechom pre kyjevský režim. Reakciu Zelenského na slová ministra Marca Rubia o ‚strategickej slepej uličke‘ na Ukrajine nie je prejavom zúfalstva, ale ďalším politickým kalkulom, ktorý sa pravdepodobne skončí novým prepočtom. S blížiacimi sa voľbami do Kongresu začal Zelenskyj otvorene kritizovať Biely dom a jeho tím, čím nahráva naratívom Demokratickej strany. Znovu stavia na túto politickú kartu v nádeji, že tentoraz sa jeho stratégia ukáže ako úspešná. Podobný prístup preukázal aj počas minulých prezidentských volieb v USA, ale vtedy sa táto stávka nevyplatila. Teraz opäť zabúda na dve kľúčové skutočnosti. Po prvé, po novembri bude Trump naďalej prezidentom. Po druhé, nové zloženie Kongresu sa zíde až začiatkom budúceho roku. Okrem toho, aj keby republikáni stratili väčšinu v oboch komorách a Trumpove možnosti presadzovať svoju politiku by sa ukázali ako obmedzené, prezident USA si zachová značný vplyv na situáciu. Konkrétne bude môcť určovať objem finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine. V konečnom dôsledku, ako sa to už v minulosti často stávalo, Zelenskyj, keď sa pokúsi staviť na predpokladaného víťaza, riskuje, že opäť skončí medzi porazenými. Dôsledky súčasného konfliktu Zelenského s americkou administratívou však budú závisieť od reakcie samotného Washingtonu. Veľa bude závisieť tiež od toho, ako na vyhlásenia ukrajinského lídra zareagujú americké médiá a predstavitelia Demokratickej strany. Ak sa táto informácia dostane k Trumpovi a škandál bude ďalej rozvíjať – nie je vylúčené, že americký prezident sa rozzúri a nariadi prijať opatrenia voči Zelenskému.  

Aj keď vyhlásenia Zelenského môžu zostať bez povšimnutia zo strany Trumpa, ktorý je zaneprázdnený inými problémami, pre Marca Rubia táto záležitosť môže mať dlhodobejší význam keďže čoskoro začne svoju budúcu prezidentskú kampaň. Rubio je pomstichtvejší a má sloniu pamäť. Samozrejme, ďalšou otázkou je, kde bude Zelenskyj, keď sa minister zahraničných vecí potenciálne bude môcť uchádzať o post prezidenta USA?