Štát môže kúpiť Tesco. Prinútil by tým zlacnieť aj ostatné reťazce?

Podľa informácií médií  uvažujú slovenská a česká vláda o odkúpení tamojších aktivít britského reťazca Tesco. Cena slovenskej časti sa podľa mediálneho odhadu pohybuje okolo 400 miliónov eur. Nejde však o oficiálne potvrdený projekt.

Slovenské Tesco prevádzkuje 188 predajní. Prípadné štátne vlastníctvo by mohlo pomôcť domácim potravinárom prostredníctvom stabilnejšieho odbytu. Ponúkalo by však aj inú možnosť: predávať lacnejšie a vytvoriť tým tlak na ostatné reťazce.

Ak by sa to podarilo bez trvalého dotovania prevádzky, profitovať by mohli aj zákazníci, ktorí v Tescu nenakupujú.

Čo by sa muselo zmeniť, aby tento mechanizmus fungoval?

Štát by nekúpil ďalšieho konkurenta

Tesco je podľa Protimonopolného úradu SR tretím najväčším maloobchodným reťazcom na Slovensku podľa tržieb.

Jeho kúpou by štát nezvýšil počet konkurentov. Zmenil by vlastníka existujúcej siete. Prínos pre zákazníkov by preto musel vzniknúť z odlišnej obchodnej politiky.

Štátne Tesco by napríklad mohlo ponúkať základné potraviny za dlhodobo výhodné ceny namiesto krátkodobých akcií. Mohlo by tiež obmedziť rozdiely medzi bežnými cenami a cenami podmienenými vernostnou kartou. Ak by zákazníci začali vďaka výhodnejšiemu nákupnému košíku uprednostňovať Tesco, konkurenti by získali dôvod reagovať. Zlacnením, zlepšením sortimentu alebo služieb.

Práve ovplyvnenie správania ostatných reťazcov by mohlo byť širším prínosom štátneho vlastníctva. Lenže nižšie ceny musia mať svoj ekonomický základ.

Koľko priestoru by malo Tesco na zlacňovanie?

Štát môže ako vlastník rozhodnúť, že časť ekonomického výnosu obchodnej siete využije v prospech zákazníkov. Nemôže však odstrániť náklady na tovar, mzdy, energie či prevádzku.

Podľa auditovanej účtovnej závierky dosiahlo slovenské Tesco za obchodný rok končiaci februárom 2026 tržby približne 1,726 miliardy eur a čistý zisk 26,4 milióna eur.

Vykázaný zisk však nie je spoľahlivou hranicou možností nového vlastníka. Tesco v tom istom roku vykázalo 53,9 milióna eur poplatkov platených materskej skupine. Niektoré náklady by po zmene vlastníctva mohli odpadnúť, no poskytované služby by bolo potrebné nahradiť. Bez podrobnej znalosti týchto vzťahov nevieme povedať, aký zisk by dosahovalo samostatné Tesco.

Pre predstavu: plošné dvojpercentné zníženie predajných cien by pri nezmenanom objeme predaja znamenalo výpadok tržieb približne 34,5 milióna eur ročne. Nie je to prognóza straty. Nižšie ceny môžu zvýšiť predaj. Výpočet však ukazuje, prečo nemožno sľubovať trvalé zlacňovanie bez znalosti budúcich nákladov.

Nižšie ceny by mohli vzniknúť efektívnejším hospodárením alebo využitím časti možného zisku v prospech zákazníkov. Inou cestou by bolo dotovanie predaja z verejných peňazí. Vtedy by však vznikla otázka, či zákazník pri pokladnici neušetrí iba to, čo následne zaplatí ako daňovník. Takýto postup by navyše musel rešpektovať pravidlá štátnej pomoci.

A ak by reťazec získaval lacnejší tovar tlakom na domácich výrobcov, mohol by sa dostať do rozporu s ďalším možným cieľom kúpy: podporou slovenského potravinárstva.

Nižšia cena pre zákazníka teda ešte nemusí znamenať vyššiu hospodársku efektívnosť.

Lacnejšie Tesco ešte neznamená lacnejší trh

Zákazník si nevyberá zo všetkých supermarketov na Slovensku. Rozhoduje sa medzi obchodmi, ktoré má dostupné. Ak Tesco zlacnie, konkurenčný reťazec môže reagovať rovnakým spôsobom. Môže si však udržať zákazníkov aj polohou, sortimentom či pohodlím nákupu.

Zlacnenie v jednej sieti preto automaticky neznamená, že zlacnejú aj ostatné. Závisí to od nákupného správania zákazníkov a reakcie konkurencie.

Navyše ani samotná zmena vlastníka Tesca nezaručuje nižšie ceny. Štát by musel najprv určiť, čo od podniku očakáva. A predovšetkým vysvetliť, prečo na dosiahnutie svojho cieľa potrebuje reťazec vlastniť.

OECD: Najprv dôvod vlastníctva, potom kúpa

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v roku 2024 aktualizovala odporúčania pre riadenie štátom vlastnených podnikov.

Za konečný účel štátneho vlastníctva považuje vytváranie čo najväčšej dlhodobej hodnoty pre spoločnosť efektívnym a udržateľným spôsobom. To nemusí znamenať maximalizáciu zisku. Štát môže sledovať aj širší verejný záujem. OECD však odporúča preskúmať, či rovnaký cieľ nemožno dosiahnuť efektívnejšie inými nástrojmi. Napríklad reguláciou, podporou alebo zmluvným zabezpečením služieb.

Pri Tescu by preto nestačilo vyhlásiť, že štát chce dostupnejšie potraviny. Musel by vysvetliť, prečo na to potrebuje vlastniť obchodný reťazec. Už dnes môže zlepšovať transparentnosť cien, ochranu spotrebiteľa či podmienky hospodárskej súťaže. Nemôže však priamo určovať dlhodobú obchodnú stratégiu konkrétneho reťazca. Práve túto možnosť by získal kúpou Tesca.

OECD zároveň odporúča, aby štátne podniky na konkurenčnom trhu dosahovali spravidla dlhodobo udržateľnú návratnosť porovnateľnú so súkromnými konkurentmi. Osobitný režim pripúšťa pri jasne určených záväzkoch verejnej služby. Štátne Tesco by preto nemalo získavať neodôvodnené výhody pri financovaní alebo podnikaní.

Vzniklo by aj riziko konfliktu záujmov. Štát by vlastnil významného obchodníka a súčasne ovplyvňoval pravidlá jeho konkurentov. OECD preto požaduje oddelenie vlastníckej funkcie od regulácie a odborné, nezávislé riadenie. Vláda má určiť ciele a kontrolovať výsledky, nie politicky rozhodovať o cenách jednotlivých výrobkov či výbere dodávateľov.

Lenže ako by sme zistili, či vedenie štátneho Tesca svoje poslanie skutočne plní?

Zlacnili sme sto výrobkov. Stačí to?

Predstavme si, že vláda oznámi zlacnenie stovky základných potravín v štátnom Tescu. Takéto oznámenie by samo osebe úspech nepreukazovalo.

Najprv by sme potrebovali poznať skutočný cenový rozdiel. Porovnateľný nákupný košík by musel zohľadňovať množstvo, kvalitu a ceny, ktoré zákazníci reálne platia, nielen časovo obmedzené akcie.

Potom ekonomické náklady. Zlacnenie môže vychádzať z úspor, nižšieho zisku alebo verejnej podpory. Potrebovali by sme vedieť, či spoločnosti zostáva dosť prostriedkov na obnovu a rozvoj.

Napokon reakciu konkurencie. Ak by vláda tvrdila, že Tesco prinútilo zlacnieť ostatné reťazce, nestačilo by ukázať súčasný pokles cien. Bolo by potrebné odlíšiť vplyv Tesca od všeobecného vývoja cien potravín, napríklad porovnaním podobných lokalít v čase.

Až potom by sme vedeli povedať, či štátne Tesco iba zlacnilo vlastný nákupný košík, alebo skutočne ovplyvnilo ceny na širšom trhu.

Zostáva však ešte jedna vec, ktorú treba preskúmať pred rozhodnutím o kúpe: čo vlastne štát za stovky miliónov eur získa?

Stoosemdesiatosem predajní neznamená stoosemdesiatosem vlastnených budov

Kúpou Tesca by štát získal fungujúcu spoločnosť s obchodnými vzťahmi, zákazníkmi, majetkom aj záväzkami. Nie však automaticky všetky nehnuteľnosti, v ktorých reťazec podniká.

Podľa realitnej poradenskej spoločnosti Cushman & Wakefield predalo Tesco v prvom polroku 2025 päť svojich obchodných galérií, ktoré si následne prenajalo späť.

K februáru 2026 vykazovalo podľa účtovnej závierky celkové lízingové záväzky 228,8 milióna eur. Táto suma zahŕňa všetky vykazované lízingy spoločnosti, nielen uvedené nehnuteľnosti.

Nemožno ju automaticky pripočítať k medializovanej kúpnej cene. Bez znalosti štruktúry transakcie však nevieme, ktoré nehnuteľnosti by štát skutočne vlastnil ani aké budúce náklady by so spoločnosťou prevzal.

Prípadná kúpa za približne 400 miliónov eur teda neznamená iba otázku, za koľko štát získa obchodnú sieť. Rovnako dôležité je, aké záväzky a investičné potreby s ňou prevezme.

A tu sa vracia kľúčové odporúčanie OECD.

Pred rozhodnutím o vlastníctve treba porovnať, či štát dokáže zamýšľaný verejný prínos zabezpečiť efektívnejšie ako inými dostupnými nástrojmi.

Pri Tescu by to znamenalo predložiť konkrétny plán, ktorý ukáže, čo získa zákazník, čo to bude stáť a prečo je na dosiahnutie takéhoto výsledku potrebná kúpa celého reťazca.

Samotná kúpna cena by nám povedala, koľko má štát za Tesco zaplatiť. Nepovedala by nám však, čo za tieto peniaze získa slovenský zákazník.