Londýn 1. októbra 2015 (HSP/telegraph/Foto:TASR/AP-Kirsty Wigglesworth)
Na Britských ostrovoch sa našli dôkazy mumifikácie ľudských tiel z obdobia doby bronzovej. Ihneď sa začali porovnávať s typickou staroegyptskou mumifikáciou
Dr. Tom Booth z univerzity v Sheffielde, ktorý pôsobí tiež v Natural History Museum v Londýne, analyzoval kostry z pohrebísk doby bronzovej vo Vonkajších Hebridách, v oblasti známeho historického škótskeho regiónu Highland, tiež v anglickom Teeside, v grófstvach Cambridgeshire, Kent a Dorset. Jeho zverejnené výskumy sú prvou štúdiou, ktorá ukazuje, že spoločnosť doby bronzovej v celej Británii sa zámerne snažila zachovať tkanivá mŕtvych tiel.
No typické britské vlhké počasie by skôr malo ukázať pravý opak. Na rozdiel od Egypta, kde zachovaniu telesnej schránky po mumifikácii napomáhalo aj suché podnebie, by sa vo vlhkom prostredí pravdepodobne nemalo zachovať žiadne praveké ľudské telo, aj keby bolo mumifikované, ak nie je náhodou zachované kdesi v bažine.
Booth spolu s kolegami z univerzity v Manchesteri a z College London používa sofistikovanú mikroanalýzu k štúdiu bakteriálnej bioerózie (mikroskopických kazov) vo vnútri kostí. Vysvetľuje, že “po úmrtí človeka jeho črevné baktérie začnú rozkladať tkanivá. Ale v prípade, že telo je mumifikované, tento proces sa zastaví”.
Podľa Bootha, ale aj ďalších vedcov, britskí predkovia z doby bronzovej mohli používať viacero techník mumifikácie. Jeho výskum poukazuje na taký postup, že telo akoby “vyúdili” nad ohňom a potom ho pochovali v rašelinisku.” Ďalšie techniky mohli zahŕňať pitvanie, ktorým boli orgány odstránené z tela krátko po smrti,” dodáva Booth. Nie je to teda typická staroegyptská technika mumifikovania, ako by si niektorí nadšenci mysleli, čím by hneď mohli získať dôkaz súvislostí kontaktov Britských ostrovov so starovekou kultúrou Egypta. “Existujú dôkazy, že ľudia v dobe bronzovej zabaľovali telo, ale nebolo to zase až tak prepracované ako u starých Egypťanov,” konštatuje Booth.
Aj keď nejde v tomto prípade o príklad typickej staroegyptskej mumifikácie, nevadí, podľa Bootha už samotná “myšlienka, že kultúra doby bronzovej investovala prostriedky do mumifikovania, zásadne mení naše vnímanie pohrebného rituálu a viery v tomto období”.
“To zapadá do ďalšieho výskumu, ktorý by naznačoval, že v dobe bronzovej sa už spoločnosť viac zaujímala o individuálne bohatstvo a vlastných potomkov,” ako dodáva Booth, čiže človek v tomto období sa už viac pozeral na seba, na svoj majetok, ako na spoločenstvo.