Môj profil 
Predplatné
Ako ďalej Goga vysvetľuje, plán amerického kongresu je postaviť terminál pre export amerického skvapalneného plynu do EÚ, vytvoriť po ňom v Európe dopyt a prinútiť Európu projekt s Ruskom zastaviť.
Kongres si podľa Gogu ale neuvedomuje jednu veľmi zásadnú vec, a to že projekt je už takmer dokončený a v roku 2020 sa má začať prvý transport plynu.
“História amerických sankcií siaha ďaleko no v posledných rokoch sa to stalo zbraňou americkej šikany využívajúcej dominanciu amerického finančného systému.” Americké sankcie sú častokrát mierené hlavne proti politickým predstaviteľom či samotným firmám za ich správanie a rozhodnutia mimo USA, “čo nie je práve v súlade s medzinárodným právom”, podotýka poslanec.
Dokonalým príkladom sú podľa neho napríklad sankcie proti firmám obchodujúcim s Iránom, rovnako tak zasahovanie USA do vnútropolitickej situácie v Južnej Amerike.
Poslanec priznáva, že je pravda, že Nordstream je diskutovaným projektom aj v rámci EÚ, no americkí konzervatívci zasahovaním do svetového hospodárstva idú proti svojmu primárnemu ideologickému dnu.
“Má Európa kupovať americké LNG?,” pýta sa Goga a dodáva, že to bude možné iba vtedy keď USA navrhnú pre Európu také podmienky, ktoré budú výhodnejšie ako nákup ruského plynu.
Nord Stream 2
Cieľom projektu Nord Stream 2 je výstavba dvoch liniek plynovodu o kapacite 55 miliárd kubíkov plynu ročne. Má viesť od ruského pobrežia cez Baltské more až do Nemecka. Nový plynovod má byť dostavaný v roku 2019. Povedie cez územné alebo výlučné ekonomické zóny krajín pozdĺž Baltského mora: Ruska, Fínska, Švédska, Dánska a Nemecka.
Projekt má na starosti spoločnosť Nord Stream 2 AG, ktorej jediným akcionárom je Gazprom. Európski partneri ako Shell, OMV, Engie, Uniper a Wintershall sa zaviazali k financovaniu plynovodu Nord Stream 2 z 50%. Znamená to teda, že každá krajina poskytne 950 miliónov eur. Gazprom investuje druhú polovicu, teda 4,75 miliardy eur. Účastníci projektu plánujú, že 70% investícií bude pokrytých projektovým financovaním. Celkové náklady na výstavbu plynovodu sa odhadujú na 9,5 miliardy eur.
Projekt podporuje Nemecko, Rakúsko aj Nórsko, ktorého vláde patrí 30 percent akcií spoločnosti Kvaerner, jedného z dodávateľov výstavby plynovodu. Proti sú USA, Ukrajina, Poľsko a aj niektoré iné štáty. Ukrajinský prezident Zelenskyj dokonca vyzval Poľsko na spoločný protest proti Nord Stream2.
Podľa slov kritikov je Nord Stream 2 politickým projektom. Ruské úrady pritom neraz zdôraznili, že má výhradne komerčný ráz, a za jeho cieľ označili zvýšenie energetickej bezpečnosti Európy.
