Ľudia z Východnej Ghúty prehovorili o terore počas okupácie džihádistami

Damask 12. júna 2018 (HSP/RT/Foto:TASR/AP-Media Office Of Moadamiyeh)

Novinárka a aktivistka v oblasti ľudských práv Eva Bartletová poskytla vo svojom článku svedectvo obyvateľov Východnej Gúty, ktorí prehovorili ako s nimi zaobchádzali džihádisti počas okupácie tohto územia v roku 2017 a začiatkom roka 2018, kým bolo územie znovu získané sýrskou armádou.

Minulý týždeň som prvý raz informovala o tom, čo mi povedali civilisti z Ghúty. Neoverené tvrdenia, že sýrska armáda na nich zaútočila chemikáliami sa nepotvrdili. Naopak tamojší ľudia hovorili o zločinoch spáchaných teroristami. Korporátne médiá nazývali príslušníkov salafistickej teroristickej skupiny Jaysh al-Islam “rebelmi”, to však nebolo vôbec presné pomenovanie, pretože týmto teroristickým skupinám vôbec nešlo o slobodu a ľudské práva v Sýrii.

Bola to práve skupina Jaysh al-Islam, ktorá väznila sýrskych civilistov v klietkach, používala ich ako ľudské štíty pri bombardovaní a Jaysh al-Islam bol tiež medzi teroristickými skupinami, ktoré strieľali rakety na civilistov v Damasku a celkovo zabili viac ako 10-tisíc ľudí.

Faylaq al-Rahman a ďalšie teroristické frakcie, ktoré okupujú tento región, vládli hrôzou a nechali ľudí hladovať.

Keď som navštívila Východnú Ghútu a stredisko Horjilleh pre vysídlených ľudí južne od Damasku, pýtala som sa na ich život pod nadvládou Jaysha al-Islama a ďalších skupín, vrátane toho, prečo hladovali. Odpoveď bola, že podobne ako vo východnom Aleppe, Madaya a al-Waer, teroristi kradli zásoby s humanitárnou pomocou a následne predávali jedlo za ceny, ktoré si bežní ľudia nemohli dovoliť.

Jeden z obyvateľov centra Sabah al-Mushref hovoril o krutosti teroristov v Hammouriyeh a Zamalke voči deťom. Hovoril ako jeho vlastné deti žobrali o zvyšky jedla od teroristických vodcov.

“Žil som v Zamalke, moje deti boli takmer zomreli od hladu, mojej dcére zožltla koža, bola zjavne podvyživená,” povedal mi Sabah. “Zobral som ju k lekárovi, povedali, že neexistuje žiadny liek. Povedal som: “moja dcéra zomiera, čo mám robiť?!” Povedali mi, že lekárske stredisko je len pre občanov Dúmy. Šiel som k zástupcovi Zamaky a prosil som ho: “Prosím, daj mi niečo pre moje deti, hladujú, nič nejedli dva dni.” On povedal: “Čo tu je, je len pre občanov Zamalky, vy z Marj al-Sultan, choďte na svojim zástupcom. Tu nehľadajte pomoc.”

Keď som hovorila so Sabahom, bol s tromi ďalšími ľuďmi z východných oblastí Ghúty. Ich svedectvá boli ešte horšie, hovorili nahlas o hrôzach, ktoré prežili.

Mahmoud Souliman Khaled, 28-ročný muž z Dúmy, hovoril o väznení a mučení členmi Jaysh al-Islam.

“Zastavili ma v noci, bol som na ceste niečo nakúpiť.  Mali podozrenie, že pracujem pre režim a pomáham armáde. Vzali ma do väzenia Al-Taoubah, kde ma mučili. Priviazali ma k stoličke a dávali mi elektrické šoky do rúk. Priložili mi dva drôty na prsty, potom pripojili druhý koniec k meniču a spustili šoky. Robili to, kým som sa k niečomu nepriznal. Nepriznal som, pretože som nemal čo priznať. Oni ma mučili dva dni. Spôsobilo mi to zranenia na rukách, ako aj poškodenie zraku. ”

Khaled hovoril o popravách, ktoré videl v Dúme. “Prišli k nákladnému autu s 23 mm (protiletadlovým) guľometom a zničili ho aj s človekom vo vnútri. Potom obvinili sýrsku armádu, že ho zabila. “Ukázal fotografiu na svojom mobilnom telefóne s mužom bez hlavy, ktorý sedel sedel v tom aute.”

“Jaysh al-Islam takto získaval zásoby s humanitárnou pomocou a predával jedlo, pretože chcel udržať vysoké ceny, aby ľudia zostali chudobní a museli pre nich pracovať.”

Ďalší Sýrčan Mou’taz Al-Aghdar, ktorého zadržali a veznili za predaj rýb sa rozprával o popravách mečom, zmiznutých deťoch i dospelých.

“Žijeme v malom meste, ľudia začali hovoriť, že tu bolo unesené dieťa, ďalšie… Niektorí ľudia boli unesení a ich orgány boli odobraté. Nevedeli sme, kto to urobil.” Iní civilisti z Ghúty taktiež potvrdil krádeže orgánov.