Ochrana demokracie v EÚ

Pani Hubinská, veríte v demokraciu. Veríte aj súčasnej snahe EK chrániť demokraciu zriadením výboru „Európsky štít demokracie“, ktorého úlohou bude bojovať proti tomu, čo označuje ako zahraničné zasahovanie a dezinformácie?

Lucia Hubinská sa pozerá na snahy Európskej komisie a jej novému výboru Európsky štít demokracie s skepticizmom.

„Na toto nemusíte mať ani vysokú školu, nemusíte byť extra vzdelaný na to, aby váš obyčajný zdravý rozum pochopil, že takto sa to nedá.“

Viac vo videu:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Kritizovala západný prístup k demokracii, ktorý podľa nej často obsahuje pokrytectvo – napríklad ochrana slobody prejavu cez jeho obmedzovanie, či snaha o mier prostredníctvom zbrojenia.

„Ja si myslím že ďalšia z vecí je to, že stále sa riešia otázky toho, ako môžeme mať viac demokracie, ako môžeme mať ja neviem, viac slobody. Ale tak prestaňte to ľuďom iba hovoriť, iba hovoriť o demokracii a zároveň ich prestaňte ochudobňovať prestaňte presúvať finančné prostriedky, vyprázdňovať ľuďom vrecká s tým, že idete dávať viacej na zbrojenie na úkor vzdelávania, na úkor zdravotníctva, na úkor sociálnych programov.“

Podľa nej ľudia tieto rozpory vnímajú a sú s nimi nespokojní. Myslí si, že namiesto ďalšej byrokracie by sa mala demokracia prejaviť v materiálnych benefitoch pre občanov, napríklad vo vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnych programoch, namiesto presúvania peňazí na zbrojenie.

Vy ste kandidovali do Eurovolieb. Aká bola vaša predstava o tom, čo ste tam chceli robiť a ako to vlastne vystihuje to, čo sa tam deje?

Lucia Hubinská uviedla, že jej cieľom v eurovoľbách bolo priniesť do politiky EÚ hlas „zdravého rozumu“, ktorý podľa nej znamená ukotvenie v materiálnej realite a riešenie skutočných problémov ľudí, nie abstraktných ideologických debát.

„Zdravý rozum neznamená nejaké primitívne zjednodušovanie, ako sa niektorí domnievajú, alebo ako to niektorí budú prezentovať, ale že skôr ide o reflexiu sveta takého aký je, že je komplexný, ale zároveň ukotvený v určitých konkrétnych materiálnych podmienkach.“

Kritizuje skutočnosť, že elitné kruhy určujú, čo je správne myslenie, pričom sú často odtrhnuté od bežného života. Poukázala na problém odcudzenia politikov od reality, napríklad vysokými platmi, a deklarovala, že by časť svojho platu venovala na podporu ľavicových a socialistických hnutí. Zdôraznila, že namiesto zástupných kultúrnych tém by sa mali riešiť reálne sociálno-ekonomické problémy.

Keď sa ešte vrátim k tej ochrane demokracie, čo vy považujete za najlepšie prostriedky na jej ochranu?

Lucia Hubinská považuje za najlepšie prostriedky na ochranu demokracie dve kľúčové veci: slobodu prejavu a vzdelanosť občanov.

Sloboda prejavu by podľa nej nemala byť len formálnym právom, ale aktívnou súčasťou demokratického dialógu, kde si ľudia môžu slobodne vymieňať názory bez toho, aby im bola vnucovaná jediná „správna“ pravda. Demokracia je podľa nej neustály proces, nie výsledok.

Druhým dôležitým aspektom je informovanosť a vzdelanosť občanov, pričom je zodpovednosťou vlád investovať do vzdelania, aby vznikol informovaný a kriticky mysliaci elektorát.

Zhodli sme sa na tom, že dôležitá v súvislosti so slobodou prejavu je sloboda po prejave.

Lucia Hubinská

Na Vašej profilovke som našiel tento citát: Vždy budem na strane tých, čo nič nemajú a ktorým nie je dovolené ani len užívať si to nič, čo majú.”. Môžete to prosím rozviesť a tým pádom aj niečo pripojiť o niečo o sebe, aby sme… aby ste sa predstavili?

Lucia Hubinská sa vníma ako človek so silným sociálnym cítením a zmyslom pre spravodlivosť, ktorý obhajuje zraniteľných a utláčaných.

Strávila 10 rokov v zahraničí, kde musela bojovať o svoje miesto bez akejkoľvek opory, čo jej dalo skúsenosť s neistotou a systémovými problémami.

„Tým, že som tieto žiadne výhody nemala, tak som vlastne bola na takej úrovni tých najzraniteľnejších, najslabších v tej spoločnosti.“

Práve tieto skúsenosti ju presvedčili o nutnosti zmeny. Osobitne súcití s marginalizovanými skupinami, napríklad s domorodými obyvateľmi Latinskej Ameriky, ktorí čelia nespravodlivosti a strate svojho územia.

„Mám taký špeciálny vzťah k utláčaným ľuďom napríklad v Latinskej Amerike, napríklad k domorodým ľuďom ktorým bolo jednoducho zobrané územie, ktorí sú neustále obmedzovaní, ktorí nemajú skoro žiadny hlas v tom, keď majú rozhodovať o tom, čo sa ide diať napríklad s amazonským pralesom alebo jednoducho s nejakou pôdou a územím, ktoré je ich domovom.“

Od 16 rokov ste vo Veľkej Británii. Nechýba Vám Slovensko?

„Chýba, chýba veľmi Každý deň. Takže uvidíme, ako to ešte bude v budúcnosti. Ja mám oči aj uši otvorené, ak by sa naskytla príležitosť, tak by som rada prišla znova na Slovensko.“

Život v Británii po Brexite

Čím by sme sa mohli v Británii inšpirovať? A na čo by sme mali radšej zabudnúť?

Lucia Hubinská si myslí, že by sme sa v Británii mohli inšpirovať väčšou otvorenosťou voči novým myšlienkam a názorom, ako aj schopnosťou viesť dialóg s ľuďmi, s ktorými nesúhlasíme.

Na druhej strane však upozornila, že existujú témy, o ktorých sa otvorene hovoriť nedá, najmä v súvislosti s liberálno-progresívnou ideológiou, ako sú otázky LGBTI, rodových tém či imigrácie. Kritizuje tiež skrytý rasizmus voči východoeurópanom, ktorý si podľa nej mnohí Briti ani neuvedomujú, no stále vnímajú svoju nadradenosť.

Protivládne protesty, mimovládky, zdravá občianska spoločnosť

Za extrémizmus sa dá považovať aj to, keď niekto rieši situáciu, že nesúhlasí s výsledkami volieb parlamentných, že organizuje protivládne protesty. Všimol som si, že aj Vy sa týrate tým, že uskutočňujete výskum a boli ste na súčasných bratislavských protestoch a všimli ste si tam prejavy pokrytectva Že tam prišli ľudia s palestínskou vlajkou a boli odtiaľ odporúčaní.

Lucia Hubinská uznáva, že medzi protestujúcimi sú aj ľudia, ktorí sú skutočne nespokojní s vládou, čo považuje za súčasť demokracie. Zároveň však upozorňuje, že nejde len o spontánne vyjadrenie nesúhlasu, ale o organizovaný boj o moc, s možnými väzbami na zahraničné skupiny, ako napríklad ukrajinských legionárov.

Spomenula aj pokrytectvo v prístupe k symbolike, keď bola palestínska vlajka na protestoch nežiaduca. Vníma potrebu širšej diskusie o občianskej spoločnosti na Slovensku. A je rada, že sa o tom začalo hovoriť.

Lucia Hubinská je presvedčená, že pojem občianska spoločnosť bol na Slovensku zdeformovaný a často sa mylne spája výhradne s mimovládkami, hoci v skutočnosti by mala byť spontánnym hnutím zdola, bojujúcim za práva občanov.

„V súčasnom kontexte demokracie občianska spoločnosť naozaj má byť nejaké spontánne, organické zoskupenie ľudí zdola. Ľudí, ktorí chcú bojovať za nejaký problém, ktorý majú.“

Kritizuje vplyv mimovládnych organizácií financovaných zo zahraničia, ktoré podľa nej usmerňujú protesty v prospech určitých záujmov. Uznáva, že medzi protestujúcimi sú aj ľudia so skutočným nesúhlasom voči vláde, no zdôrazňuje, že je dôležité skúmať, kto a s akým účelom protesty organizuje a kto z nich profituje.

Podľa Hubinskej demokracia nie je len o voľbách, ale o neustálej účasti občanov na tvorbe spoločnosti. Pasivitu ľudí spôsobuje aj relatívny komfort života na Slovensku, kde väčšina ľudí nemusí riešiť existenčné problémy. Tento pocit stability vedie k apatii voči politickému a spoločenskému dianiu, hoci vníma, že situácia sa postupne mení, najmä vo veľkých mestách.

Medzinárodná konferencia v Havane na Kube

Mimo pozornosti slovenských médií sa v Havane na Kube zišla 6. medzinárodná konferencia za svetovú rovnováhu, ako maják pokrokov a multilaterálnej solidarity, podujatie, na ktorom sa zúčastnilo 623 delegátov z 98 krajín. Vy ste tam boli osobne, prečo vás to podujatie zaujalo?

Lucia Hubinská považuje konferenciu v Havane za veľmi podnetnú. Zaujala ju odlišná perspektíva krajín globálneho juhu na bezpečnosť a pokrok – kým Západ vníma bezpečnosť cez zbrojenie, Latinská Amerika ju spája s mierom a spoluprácou.

Pokrok podľa nich nie je len ekonomický rast, ale aj zabezpečenie kvalitného života, vzdelania a zdravotníctva.

Konferencia zdôraznila solidaritu medzi krajinami globálneho juhu a ich boj proti zasahovaniu USA do ich suverenity. Hubinská tiež vyzdvihla význam národnej jednoty a patriotizmu.

Upozornila, že aj Slovensko by malo chrániť svoju suverenitu pred imperialistickými záujmami.

„A my sme v takej istej situácii. Chceme si nechať predať svoju krajinu, rozdať ďalším mocnostiam ktoré sa tvária, že my nemôžeme byť nejakí národní, národne hrdí alebo že nacionalizmus je zlý. Áno ako ideológia ja s tým nesúhlasím. Ale to neznamená, že sa nebudem snažiť obrániť si svoj domov tak, aby som zabránila imperialistickým politikám, vykorisťovaniu na úkor mňa a ostatných ľudí na mojom území.“

Nová administratíva v Bielom dome

Ešte na záver, Čo pozitívne pre Slovensko a svet očakávate od novej americkej administratívy?

„Čo pozitívne pre Slovensko? Možno že bude menej peňazí z Ameriky na tie mimovládky, ktoré sa nám stále starajú do našej politiky. Toto by som prijala. Ja vôbec nesúhlasím s tým aby boli mimovládne organizácie financované zo zahraničia od kohokoľvek. Pokiaľ sa ten mimovládny sektor bude vedieť sám nejako financovať a bude vedieť vyzbierať dajme tomu príspevky od ľudí, od tej občianskej spoločnosti, tak kľudne môže fungovať.“

Financovanie mimovládok zo zahraničia vníma ako formu imperializmu.

Zároveň je skeptická voči Trumpovi a Muskovi, pretože podľa nej reprezentujú silu kapitálu a oligarchiu, pričom nie sú zaviazaní tradičným mocenským štruktúram. Obáva sa ich vplyvu na oslabovanie štátu, sociálnych programov a podpory krajnej pravice v Európe.

Trošku to pripomína korporátny fašizmus.

“Presne tak, áno, presne tak. Takže toto si zatiaľ myslím ja, ale stále ešte som v procese tiež, kedy sa snažím celkom to rozuzliť, interpretovať a pochopiť.”

Uvidíme či si kúpia Grónsko.

„Áno.“