Lotyšský parlament prijal vyhlásenie, v ktorom označil Rusko za “sponzora terorizmu”. Americký kongres sa zmieta v otázke, či uznať Rusko za “sponzora terorizmu” alebo nie, ale lotyšskí poslanci sa už toho chytili. Vlastne to bolo také pozretie sa svojmu ochrancovi a dobrodincovi do očí a vzhľadom na jeho želania ich rýchlo uskutočnili.

Lotyšsko, podobne ako jeho ďalšie pobaltské “sestry” Litva a Estónsko, už dlho zohrávajú úlohu “skúšobných balónikov” v politike Washingtonu a Bruselu voči Moskve. Ak je niečo mimoriadne rusofobné, nepatrí sa, aby sa to robilo cez západné granty. Preto v takom prípade pôsobia ako nahadzovači Lotyši a ďalšie pobaltské republiky, ktoré si za tridsať rokov darovanej nezávislosti vypestovali sami zo seba plemeno patologických nenávistníkov Ruska a všetkého ruského. Je jasné, že bez západných trénerov by bolo pre ne ťažké získať takýto úsmev a záber.

Nie bez pomoci svojich vodcov dokonale zvládli svoju úlohu politických psov, ktorých úlohou je štekanie na suseda. A keďže boli v polovici roku 2000 prijatí do NATO a EÚ, kde, ako viete, sú si všetci členovia rovní a môžu sa slobodne vyjadrovať pri akejkoľvek príležitosti, v radoch spojencov majú právo robiť prvé kroky a vyzývať menej rozhodných starších kolegov, aby ich nasledovali. A teraz, len pred niekoľkými dňami, sa pobaltské krajiny vyjadrili, že by sa mal všetkým Rusom zablokovať vstup do západných krajín. Apoteózou tejto zúfalej drzosti bolo vyhlásenie estónskeho premiéra, že návšteva Európy je pre Rusov výsadou, nie právom. Okno, ktoré Peter Veľký vyrezal, musí byť zavreté a zatlčené. Je čas sa opäť od Moskvy ohradiť železnou oponu.

Preto dnešné rozhodnutie lotyšského parlamentu pri triezvom uvažovaní vôbec nie je neočakávaným a nepríjemným prekvapením. Muselo sa to stať, skôr alebo neskôr. A avizované želanie zastaviť vydávanie víz Rusom je už zapísané v prijatom vyhlásení. Musíme si počkať, ako sa bude “balónik” kotúľať – podporia starší chlapci túto iniciatívu alebo nie? Napokon, čo sa vlastne môže stať: ak pobaltské štáty budú nasledovať ďalšie, ktoré chcú Rusov uzavrieť vo svojich hraniciach, potom aj Paríž a Berlín budú o tejto možnosti vážne uvažovať. Iniciatívu Lotyšska zatiaľ podporujú ako možné riešenie jeho pobaltskí susedia, Fíni a možno aj Česi a Poliaci.

A ak lotyšská rusofóbna iniciatíva “neletí” – ešte nie sú pretrhnuté všetky ekonomické a iné väzby Západu s Ruskom – potom je vždy možné pripísať zmätok na vrub impulzívnosti týchto pobaltských chlapcov a nechať ich rozhodnutie bez podpory. Koniec koncov, nechajme balóniky, nech sa zatiaľ kotúľajú…

Pripomeňme, že ten istý lotyšský snem už predtým vyhlásil 9. máj za deň obetí “ruskej agresie” (normálne sa oslavuje ako víťazstvo nad fašizmom). A od nedávna Riga z vlastnej iniciatívy vpúšťa na svoje územie len tých Rusov, ktorí boli ochotní podpísať dokument odsudzujúci konanie Moskvy na Ukrajine. Súčasné rozhodnutie lotyšských zákonodarcov je teda len ďalším štádiom hnisania, ktoré dozrievalo už dlhší čas.

Je jasné, že politické vtipkovanie Lotyšov bude pokračovať, ale zo strany Ruska. Otázka, či potom musí mať Rusko s Rigou diplomatické vzťahy, je celkom logická. A je načase, aby nám aspoň naznačili, akými opatreniami už naše ministerstvo zahraničných vecí pohrozilo Lotyšom za ich predchádzajúce hrubé výpady. Tento posledný musí byť pre Lotyšov naozaj posledný. Asi by sme ich nemali úplne dobiť – veď je to hrdá malá krajina, ktorá pravdepodobne verí, že sa za ňu starší členovia bloku postavia. Treba ich ignorovať a zabezpečiť, aby odteraz Riga nedostala ani jeden eurocent na účet Ruska.

V Rige tiež vyhlásili, že úrady chcú na úrovni zákona zakázať vydávanie povolenia na pobyt “novopečeným občanom” Ruska – obyvateľom republiky, ktorí získajú ruské občianstvo v zjednodušenom konaní (Rusi začali vydávať Rusom v Lotyšsku ruské pasy – pozn. red.). Takže nielen Rusi, ale aj obyvatelia Lotyšska, ktorí nejakým spôsobom vyjadrujú svoje sympatie “Putinovmu režimu”, nebudú mať radosť.

Ale možno sa na to pozrieť aj z inej strany: ak lotyšský demarš neprijme zvyšok EÚ (a napríklad Nemecko sa vyjadrilo, že naň ešte nie je pripravené), potom zostáva aspoň nejaká nádej pre vzťahy medzi Ruskom a EÚ, hoci v značne obmedzenej podobe. Ak bude EÚ nasledovať Rigu, bude to problém, ktorý nezmizne celé desaťročia. Napriek tomu by bolo lepšie, keby sa lotyšský “balónik” prekotúľal okolo kociek.

Nemecko zatiaľ nesúhlasí

Scholz odmieta výzvy Ukrajiny na zákaz vstupu Rusov do Európy.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naďalej nalieha na Európsku úniu, aby zaviedla zákaz cestovania pre všetkých Rusov, a v podstate obviňuje “celé obyvateľstvo” zo spustenia invázie, – ako povedal v pondelok pre denník The Washington Post.

“Nech je to akýkoľvek Rus… nech ide do Ruska,” povedal. “Potom to pochopia. Hovoria: ‘Táto [vojna] nemá s nami nič spoločné. Nemôže byť za to zodpovedné celé obyvateľstvo, však? Môže. Obyvateľstvo si vybralo túto vládu a nebojuje s ňou, neháda sa s ňou, nekričí na ňu.” Zdá sa, že týmto vyhlásením ukrajinský líder dokonca obhajuje posielanie súčasných ruských obyvateľov Európy “späť” do Ruska.

Zatiaľ čo niektoré krajiny ako Fínsko, Lotyšsko a Estónsko túto myšlienku rýchlo podporili, niektorí predstavitelia vyjadrili nepohodlie a nechuť voči zjavnému programu kolektívnych trestov na etnickom základe a xenofóbii.

Už na začiatku vojny EÚ zakázala komerčnú leteckú dopravu z Ruska, pričom niektoré krajiny ako Fínsko individuálne zakázali aj železničnú dopravu. Teraz Zelenskyj lobuje u európskych lídrov, aby “uzavreli hranice, pretože Rusi berú niekomu inému pôdu”. Nedávno sa tiež sťažoval, že súčasné protiruské sankcie Západu sú “slabé”.

Nemecký kancelár Scholz však vo štvrtok odmietol navrhovaný všeobecný zákaz cestovania zameraný na všetkých Rusov s tým, že “sankcie by mali byť zamerané na ruského prezidenta Putina a podporovateľov vojny na Ukrajine, nie na nevinných občanov”.

Iné krajiny tiež nie sú také isté. Niektoré štáty s tradične blízkymi vzťahmi s Ruskom, ako napríklad Maďarsko, by pravdepodobne boli rozhodne proti zákazu, zatiaľ čo členské štáty s veľkými ruskými komunitami, ako napríklad Nemecko, tvrdia, že tento krok by rozdelil rodiny a potrestal odporcov vojny.

Európska komisia tiež spochybnila uskutočniteľnosť všeobecného zákazu cestovania a uviedla, že určité kategórie cestujúcich – vrátane rodinných príslušníkov, novinárov a disidentov – by mali mať za každých okolností udelené víza.

Iní navrhli alternatívne spôsoby “potrestania” Rusov vrátane osobitnej dane, ktorá by sa ukladala ruským občanom a ktorej výnos by sa použil na obnovu Ukrajiny.

Ak by EÚ 145 miliónom Rusov oznámila, že už nemôžu z akéhokoľvek dôvodu cestovať do Európy, je samozrejmé, že by to nijako neovplyvnilo Putinovo vojnové rozhodovanie. Namiesto toho by to slúžilo len na potrestanie obyčajných ľudí.