USA 3. februára (HSP/ThePublicDiscourse/Foto:TASR/ct)

Vždy, keď sa niekde vo svete reedefinuje manželstvo, podsúvajú sa nám správy o šťastnom príbehu párov gejov a lesieb a ich nových rodín. Za žiarivými fotografiami plnými širokých úsmevov stoja aj iné, veľmi bolestivé príbehy. Tie však majú ostať v utajení, kdesi na tmavom mieste. Nesmie sa o nich hovoriť. A tí, ktorí sa k tomu odhodlajú, sú umlčovaní v mene rovnosti.  

Už odmietam byť ticho

Ja predstavujem jeden z tých skutočných životných príbehov, ktoré ostávajú v zahmlení. Osobne som pocítila bolesť a devastáciu, ktorú priniesla propaganda, ktorá ničí prirodzené rodiny. 

Rozvod

V jeseni roku 2007 mi môj manžel po takmer desiatich rokoch manželstva povedal, že sa cíti ako gej a že chce rozvod. V jedinom okamihu sa môj svet, ktorý som poznala a milovala, náš život, zrútil. 

Snažila som sa ho presvedčiť, aby ostal, aby zabojoval za naše manželstvo. Avšak môj hlas, moje túžby, potreby a hlavne potreby našich dvoch malých detí už preňho nemali žiadnu váhu. Nestáli sme mu už za nič. Všetky jeho záväzky, sľuby, zodpovednosť, dôveru, otcovstvo, manželstvo, naše spoločenstvo, to všetko zahodil preč kvôli svojej „novej identite“.  

Snažila som sa zo všetkých síl zachrániť naše manželstvo. Nemohla som ho zastaviť. Rozvod prebehol bez mediácie a ocitli sme sa na súde. Môj manžel chcel získať zverenie detí do svojej starostlivosti. Celý jeho postoj na súde možno zhrnúť jednou vetou: „Som gej, mám nárok na svoje práva.“ Zabralo to. Sudca mu dal všetko, čo chcel. Na konci mu dokonca povedal, „ak by ste žiadali viac, mohol som vám to dať.“

Som presvedčená, že sudca vôbec nebral ohľad na náš konkrétny prípad a len nás – mňa a naše deti – použil na istý precedens a aby dobudúcna mohol ovplyvniť ďalšie podobné prípady. V našej spoločnosti sa totiž na LGBT občanov hľadí ako na marginalizované obete, ktoré musia byť ochraňované za každú cenu, aj keby to znamenalo odobrať práva iným. Sudca ignoroval nespravodlivosť, ktorú spôsobil mne a mojim deťom a zdalo sa, že si myslí, že týmto napravuje nejakú väčšiu nespravodlivosť. 

Manžel nás opustil kvôli svojmu homosexuálnemu milencovi. Zarábajú viac peňazí ako ja. Sú dvaja, ja som sama. A aj tak si sudca myslí, že oni sú obeťami. Čokoľvek som povedala, alebo urobila, nič nepomohlo a nedostala som šancu zachrániť naše deti pred tým, aby s nimi narábali ako s nejkým kusom batožiny. 

Nová homosexuálna rodina – postavená na ruinách mojej osoby

Môj exmanžel a jeho partner sa zosobášili. Ich prvá ceremónia sa odohrala ešte pred tým, než náš štát redefinoval manželstvo. Po tom, čo rozšíril manželstvo aj na homosexuálov, rozhodli sa, že si toto predstavenie zopakujú. Na oboch ceremóniách moje deti museli byť prítomné  – proti ich aj proti mojej vôli. Druhú ceremóniu, kde bolo účastných viac než 20 párov, lokálna televízia a noviny zdokumentovali ako prvú hromadnú svadbu homosexuálov. Noviny USA Today urobili edíciu fotografií môjho exmanžela s jeho partnerom, mojim deťmi a dokonca aj starými rodičmi. Ja som o tom dokonca ani nebola upovedomená a nedali mi vôbec možnosť namietnuť proti použitiu mojich detí ako prostriedok na propagáciu homomanželstiev v médiách. 

V čase prvej ceremónie ich svadba ešte nebola uznaná ani štátom, národom či cirkvou. A nové manželstvo môjho exmanžela – ako väčšina vzťahov gejov – sa stalo otvoreným „nevýlučným“ vzťahom. Toto dáva jasné posolstvo našim deťom: To, čo cítiš, prevyšuje všetky zákony, sľuby, vyššie autority. Môžeš si robiť, čo len chceš, kedy chceš, a nezáleží, koho pri tom zraníš.

Po tom, čo fotografie našich detí boli odpublikované, objavila sa záplava komentárov. Komentátori jasali, aká nádherná je táto homosexuálna rodina a blahoželali môjmu exmanželovi s partnerom k rodine, ktorú si „vytvorili“. Na fotografiách však chýba jedna veľmi významná osoba. Matka a opustená manželka. Táto „homorodina“ by bezo mňa nemohla existovať.

Neexistuje homorodina, ktorá by na tomto svete bola „vytvorená“ prirodzene

Každá jedna homorodina môže vzniknúť len tak, že sa manipuluje prirodzenosťou. Za fasádou „štastných homorodín“ vidíme vzťahy, ktoré boli postavené na zničení iných. Predstavujú zlomené záväzky, opustenú lásku a neprevzatie zodpovednosti. Sú postavené na podvádzaní, klamstvách a hlbokých ranách. 

To isté platí o homopároch, ktoré využívajú technológie asistovanej reprodukcie ako náhradné materstvo (gejovia) a darcovstvo spermií (lesby), aby si zaobstarali deti. Tieto procesy len zneužívajú mužov a ženy a ich reprodukčný potenciál, k deťom sa správajú, akoby boli nákupno-predajným produktom a účelne deťom odopierajú vzťah s jedným alebo oboma biologickými rodičmi.  

V týchto rodinách nikdy nenájdete úplnosť a rovnováhu, pretože vždy tam bude niečo chýbať. Ja tam chýbam. Ja som skutočná, a predstavujem stovky tisíc manželiek, ktoré boli podvedené a odvrhnuté.

Ak by sa môj manžel rozhodol zostať, viem, že by to nebolo ľahké. Ale o tom je manželstvo. Vysloviť sľub a žiť ho deň za dňom. V chorobe a zdraví, v dobrých časoch aj zlých majú manželia klásť toho druhého vždy na prvé miesto, milovať ho, aj keď to bude ťažké. 

Dobré manželstvo nezávisí len od sexuálnej túžby – tá môže prísť aj odísť a je často mimo našej kontroly. Dobré manželstvo závisí od voľby milovať, ctiť si a byť verným k jedinej osobe a zanechaním všetkých ostatných. Je bežné, že manželov budú časom priťahovať aj iné osoby (väčšinou opačného pohlavia, no niekedy aj rovnakého). Manželia, ktorí si vážia svoje manželstvo, nekonajú na základe takýchto impulzov. Tí, ktorí si zrazu myslia, že ich priťahujú ľudia rovnakého pohlavia, nezrádzajú svoju identitu tým, že ostanú verní svojmu manželovi/manželke opačného pohlavia. Naopak, je to rozhodnutie o tom, že ich vášne nebudú nad nimi kraľovať. Dokazuje to hĺbku a silu charakteru človeka, ak ostáva verný svojmu sľubu a vedome sa snaží vážiť si a oživovať lásku, ktorú pociťovali aj na začiatku manželstva. 

Moje deti si zaslúžia niečo lepšie

Naše dve malé deti boli schválne a vedome vhodené do sveta sporov, bojovných nálad, životného štýlu a hodnôt v mene „práv homosexuálov“. Ich otec sa presťahoval do bytového komplexu jeho partnera, ktorý obýva 16 homosexuálov. Jeden z nich využíva 19-ročného chlapca ako prostitúta, ktorý mu poskytuje služby. Ďalší muž, ktorý v tejto komunite figuruje ako akýsi otec, má takmer 70 rokov a jeho priateľ má dvadsať. Moje deti sa musia zúčastňovať homosexuálnych večierkov a párty ako jediné deti, a kde sa servírujú len alkoholické nápoje. Chodia na transrodové basebalové hry, na LGBTI filmové festivaly a rôzne finančné zbierky na práva gejov. 

Obe moje deti sú v období, v ktorom sa dotvára a potvrdzuje ich identita. A musia čeliť hlbokým a skutočne jedinečným problémom v dôsledku priameho pôsobenia môjho exmanžela. Môj syn je práve dospievajúci tínedžer a zaujíma sa o dievčatá. Ako sa však naučí, ako narábať s túžbou po dievčatách, keď je obklopený mužmi, ktorí hľadajú sexuálne uspokojenie u druhých mužov? Ako sa naučí správať sa ku dievčatám starostlivo a s rešpektom, keď jeho otec ich odmieta a ponižuje? Ako príjme svoju rozvíjajúcu sa mužnosť, keď vidí svojho otca, ako zahodil autentickú mužnosť?

Moja dcéra tiež trpí. Potrebuje otca, ktorý ju povzbudí prijať svoju ženskosť a krásu, ale tieto kvality sú vo svete jej otca skreslené a parodované. Otec si totiž dáva make-up a oblieka erotické ženské prádlo na udalosti ako napríklad Halloween. Často sa musí pozerať na mužov, ktorí sa obliekajú ako ženy. Steny v ich obydlí sú „ozdobené“ obrovskými plagátmi žien v provokatívnych pózach. Čo sa moje malé dievčatko naučí a čomu bude veriť v súvislosti s jej vlastnou ženskosťou a krásou? Jej otec by mal chrániť jej sexualitu. A naopak, on jej ju deformuje. 

Bez nasmerovania od oboch rodičov – od matky a otca – ako môžu moje deti nasmerovať a rozvíjať svoju identitu a sexualitu? Strašne ma bolí vidieť, ako moje deti bojujú a zúfalo sa snažia, aby im tento svet dával zmysel. 

Aj deti aj ja sme utrpeli obrovskú stratu kvôli rozhodnutiu môjho bývalého manžela identifikovať sa ako gej a zahodiť život, ktorý s nami doteraz prežil. Len čas ukazuje hĺbku týchto rán, ale ja im nedovolím, aby zničili mňa a moje deti. Odmietam stratiť vieru a nádej. Dnes ešte viac verím v silu manželského puta medzi jedným mužom a jednou ženou, než kým som bola vydatá. Jestvuje aj iná cesta pre tých, čo pociťujú príťažlivosť k tomu istému pohlaviu. Deštrukcia nie je jedinou možnosťou – nemôže byť. Naše deti si od nás zaslúžia omnoho viac. 

Takýto typ deštrukcie by sa nikdy nemal prihodiť ani deťom ani druhému z manželov. Prosím, vyzývam vás: Chráňte manželstvo medzi jedným mužom a jednou ženou. Musíme sa postaviť za manželstvo a za tie najcennejšie životy, ktoré manželstvo vytvára. 

Janna Darnelle – matka, spisovateľka, advokátka manželstva medzi mužom a ženou. Pôsobí ako mentorka rodín, ktoré zasiahla homosexualita.