Môj profil 
Predplatné
Predseda EP Martin Schulz po oznámení výsledkov referenda na Kryme uviedol, že toto hlasovanie bolo nelegitímne, nezákonné a znamená komplikácie pre budúce úsilie o vyriešenie krízy na Ukrajine. Zároveň dodal, že referendum nebolo platné ani z hľadiska ukrajinského práva, ani z hľadiska medzinárodného práva.
Zákonodarný zbor EÚ podľa Schulza aj naďalej plne podporuje územnú celistvosť Ukrajiny, ktorá musí o svojej budúcnosti rozhodnúť voľne.
Schulz opätovne odsúdil ruskú vojenskú inváziu na Krym, čo bolo “porušením medzinárodného práva a ukrajinskej suverenity”.
“Argumenty, že je potrebná vojenská akcia na ochranu etnických menšín, boli v minulosti často používané a mali katastrofálne následky,” zdôraznil Schulz. Uvedený argument bol použitý aj v prípade Kosova, ktoré uznalo viacero krajín.
Predseda skupiny socialistov a demokratov v europarlamente (S&D) Hannes Swoboda dnes uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin odhalil svoju pravú tvár, keď vedome ignoruje protesty medzinárodného spoločenstva proti nelegitímnemu referendu na Kryme.
“Všetky legitímne referendá, od Východného Timoru po Južný Sudán, si vyžadovali roky príprav, konzultácií a pozorovania, aby získali legitimitu a medzinárodné uznanie. Referendum na Kryme a požiadavka byť pripojený k Rusku sú v očiach sveta neplatné,” zdôraznil Swoboda. Podľa lídra S&D je teraz Putin ako líder izolovaný viac ako kedykoľvek predtým.
“Žiadny z možných kandidátov na vstup do jeho euroázijskej únie nemôže ďalej akceptovať jeho agresívne správanie. Zo strachu, aké budú jeho úmysly voči ruským občanom a územiu, na ktorom žijú. Putin nezískal nič na Ukrajine, ale má čo stratiť z hľadiska svojho eurázisjkého sna,” upozornil Swoboda.
Líder S&D tvrdí, že Európsky parlament by mal trvať na pripravení rozsiahlej misie pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorí by boli nasadení vo východnej a južnej Ukrajine a zaznamenávali by všetky nezrovnalosti, ktoré vedú k zväčšovaniu krízy. Na druhej strane by ukrajinská vláda mala ísť príkladom a pokračovať v zásadných reformách, vrátane boja proti korupcii a ochrane práv všetkých menšín.
Swoboda zároveň kritizoval “pozorovateľskú činnosť” poslanca EP Fabrizia Bertota z Európskej ľudovej strany (EĽS) počas krymského referenda. A dodal, že je absurdné, ak poslanec Európskeho parlamentu pristane na jednočlennú pozorovateľskú misiu, financovanú Moskvou.
Ashtonová: Sankcie budú varovaním EÚ pre Moskvu o vážnosti situácie
Šéfka zahraničnej politiky EÚ Catherine Ashtonová dnes na úvod rokovania ministrov zahraničných vecí krajín EÚ v Bruseli uviedla, že Európska únia predloží Moskve “ten najsilnejší možný odkaz”, ktorý bude mať podobu sankcií. Zároveň však dodala, že únia si neželá zhoršovanie vzťahov s Ruskom.
“Posnažíme sa zaslať čo najsilnejšiu správu do Ruska, aby Moskva pochopila, aká vážna situácia nastala po takzvanom referende na Kryme,” uviedla Ashtonová pred začiatkom rokovaní ministrov.
Európski diplomati sa dnes musia dohodnúť na cielených sankciách proti zodpovedným osobám z Ruska a z Ukrajiny (Krymu), ktoré budú mať podobu zmrazenia účtov v zahraničí a vycestovania do krajín EÚ.
Luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn však naznačil, že pôjde možno iba o “obmedzený zoznam sankcií”. Pripomenul však, že Rusko bude znášať dôsledky krymského referenda, pretože to povedie k devalvácii rubľa, izolácie Ruska v Bezpečnostnej rade OSN a dokonca aj ku kritikám zo strany doterajších spojencov Moskvy ako napríklad Arménska či Kazachstanu.
“Rusko teraz vzbudzuje strach a vždy, keď sa objaví strach, investori odchádzajú preč a ekonomika trpí,” uviedol Asselborn.
ru
.jpg)
.JPG)
