Môj profil 
Predplatné
Novelu zákona odobrila Národná rada SR aj s pozmeňujúcim návrhom poslanca Alojza Baránika (SaS), no prezidentka Zuzana Čaputová ju nepodpísala a vrátila späť do parlamentu. Ak by novela prešla aj po druhýkrát, sudcom by automaticky zanikol mandát, pokiaľ by sa chceli angažovať na pôde parlamentnej či európskej politiky.
Prezidentka nepodpísala novelu zákona ešte desiateho júla tohto roka. Aj napriek tomu verí, že po korekcii ju Národná rada SR schváli. „Keďže zákon pôvodne podporilo 117 poslancov, je veľmi pravdepodobné, že znova získa dostatočnú podporu. Pani prezidentka verí, že poslanci odstránia nedostatky, pre ktoré zákon vrátila späť do parlamentu,” uviedol hovorca prezidentky Martin Strižinec. Čaputová namietala možný rozpor s Ústavou SR.
Podľa sudcu a člena Súdnej rady SR Dušana Čima je dôležitá morálka, ale v zásade túto legislatívu schvaľuje. „Ja som upozorňoval na možnú protiústavnosť ostatnej novelizácie zákona o sudcoch a prísediacich už pri jej schvaľovaní v Národnej rade SR. Zdá sa, že rovnaký názor zastala neskôr aj pani prezidenta Čaputová, ktorá ju vrátila poslancom. Pokiaľ sa však v tomto prípade nájde ústavne čistý postup, nemám s tým problém, aby sudcom automaticky zanikol výkon funkcie pri ich vstupe do politiky,” povedal Čimo.
Podľa jeho názoru je pri tejto problematike dôležitý aj aspekt morálky. „V praxi by to malo fungovať aj tak, že si tento problém vyrieši samotný sudca bez novej legislatívy, ale pravdou zostáva, že toto pravidlo na Slovensku príliš nefunguje,” dodal. Čimo nevylučuje ani prípadnú diskusiu na túto tému práve na pôde Súdnej rady SR. Pripomenul však, že jeho mandát sa pomaly končí, a preto nepredpokladá debatu v najbližšom čase. „Je možné, že sa táto téma opakovane otvorí na pôde súdnej rady, najskôr je však zrejme potrebné počkať na september, ako dopadne opakované hlasovanie o spomínanom zákone,” uzavrel.
V súčasnosti zákon zakazuje sudcom byť členom politickej strany alebo politického hnutia, avšak nezakazuje im kandidovať na kandidačnej listine politickej strany či hnutia. To chce využiť v najbližšom období napríklad sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin. Okrem politiky plánuje kandidovať aj na post šéfa najvyššieho súdu. Harabin sa domnieva, že v prípade úspechu ho to nevylučuje z pôsobenia v politike. „Vôbec. Tak isto chcem na pôde parlamentu zaviesť platformu zákonnosti, ústavnosti a spravodlivosti. Moja ambícia aj napriek tomu nie je politická,” povedal sudca pre agentúru ešte v pondelok.
Na Slovensku prepojenie politiky a výkonu povolania sudcu nie je žiadnou výnimkou ani raritou. V minulosti dlhoroční politici odišli priamo z Národnej rady SR na Ústavný súd SR, napríklad Mojmír Mamojka či Jana Laššáková. V súčasnosti sa o najcennejší talár uchádza napríklad Radoslav Procházka, bývalý šéf strany Sieť či štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Edita Pfundtner. O post ústavného sudcu mal záujem aj predseda strany Smer-SD Robert Fico či poslanec NR SR Peter Kresák (Most-Híd). Výkon funkcie sudkyne má dlhodobo pozastavený aj druhá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská.
.jpg)
.JPG)
