Lex atentát a väzenie pre dlžníkov – skutočne je nevyhnutné trestne stíhať nehradenie pohľadávok štátu?

Lex atentát a väzenie pre dlžníkov – skutočne je nevyhnutné trestne stíhať nehradenie pohľadávok štátu?

Bratislava 13. júna 2024 (HSP/Pravnelisty/Foto:Screenshot Youtube)

 

Lex atentát a väzenie pre dlžníkov – skutočne je nevyhnutné trestne stíhať nehradenie pohľadávok štátu?

Peter Šamko
Na snímke Peter Šamko

Tento príspevok reaguje na návrh zákona (tzv. lex atentát), ktorý bol schválený Vládou SR a predložený do NR SR a ktorý by mal byť schválený v skrátenom legislatívnom konaní[1].

Reklama

Okrem iného by mal lex atentát ako komplex zákonov meniť aj Trestný zákon a to tak, že má ambíciu vytvoriť novú skutkovú podstatu trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Tr. zák.

Táto nová skutková podstata trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa nového § 348 ods. 1 písm. m) Tr. zák. má znieť:

Reklama

Kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verenej moci tým, že bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť zaplatiť pokutu alebo obdobnú sankciu peňažnej povahy uloženú rozhodnutím štátneho orgánu v malej výške, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Zákonodarca k vytvoreniu tejto novej skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia iba stručne uvádza, že:

Navrhuje sa rozšírenie skutkových podstát trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia aj o stav, kedy je osobe právoplatne uložená povinnosť uhradiť pokutu, či inú formu peňažnej sankcie a osoba bez vážneho dôvodu túto povinnosť nesplatí. Dôvodom je snaha reagovať na prípady svojvoľného ignorovania ukladaných peňažných sankcií, ktorým sa podrýva autorita administratívneho trestania orgánmi štátu ako aj nedostatočný odstrašujúci efekt výkonu správneho rozhodnutia.

Návrh tohto nového trestného činu nie je postihovaním kriminality, ale umelým vytváraním kriminality

Návrh na zavedenie vyššie uvedeného trestného činu do Trestného zákona považujem za absolútne nepochopenie funkcie trestného práva. Štát chce fakticky zaviesť trestanie dlžníkov, ktorých veriteľom je štát, pretože dospel k záveru, že niektorí jedinci ignorujú peňažné sankcie, ktoré im boli uložené v priestupkovom, či inom konaní (napríklad daňovom).

Reklama

Namiesto toho, aby štát vytvoril efektívny systém exekučného konania, ktoré umožní rýchle vymoženie uloženej peňažnej sankcie od dlžníka, pristúpil k tomu, že vymáhačom pohľadávok štátu sa stanú orgány činné v trestnom konaní, ktoré budú musieť rozsiahlo v dokazovaní objasňovať majetkové pomery dlžníka (teda rečou znakov skutkovej podstaty tohto nového trestného činu to, či dlžník nemal „vážny dôvod“ na to, že nezaplatil pokutu), teda budú vykonávať tú istú činnosť, ktorú by mali vykonávať exekútori (zisťovanie majetku dlžníka, jeho zaisťovanie na účely uspokojenia pohľadávky štátu a podobne).

V praxi to teda celé dopadne podobne ako je to napríklad pri trestnom čine nezaplatenia dane, či poistného, pri ktorom daňové orgány a príjemcovia odvodov, namiesto toho, aby dlžníkov majetkovo „zničili“ prostredníctvom exekučného konania (výkonu rozhodnutia), ktoré majú k dispozícii, podávajú na dlžníkov trestné oznámenia a spoliehajú sa na to, že majetkové pomery dlžníka objasní polícia v dokazovaní a že sa dlžník „zľakne“ trestného konania a pohľadávku uhradí. Orgány činné v trestnom konaní budú zahltené vymáhaním pohľadávok štátu a nebudú mať reálnu možnosť, aby sa venovali objasňovaniu skutočnej kriminality.

Pozoruhodným je aj stanovenie znaku základnej skutkovej podstaty nového trestného činu, ktorý vyžaduje, aby nezaplatená pokuta bola v „malej výške“. Doposiaľ Trestný zákon poznal „malú škodu“, či „malý prospech“, respektíve „malý rozsah činu“ (§ 125 ods. 1 Tr. zák.), teraz to má byť aj „malá výška“.

Toto nie je postihovanie kriminality, teda závažných konaní, ale evidentné umelé vytváranie kriminality zo strany štátu a krok späť v snahe štátu pristupovať k trestnému právu ako k poslednej (krajnej) možnosti a aj to iba pri typovo najzávažnejších konaniach (ide o popretie trestného práva ako prostriedku ultima ratio). Podľa môjho názoru nie je možné vytvárať nové skutkové podstaty trestných činov len preto, že štát preukázal neschopnosť (či nechuť) riešiť konkrétne problémy cestou civilného, či správneho práva (napríklad problémy pri vymáhaní dlhov od neplatičov prostredníctvom exekučného konania).

Navyše, tento návrh na zavedenie novej skutkovej podstaty trestného činu nie je vôbec potrebný. Už teraz obsahuje Trestný zákon trestné činy, ktorými chráni pohľadávky veriteľov pred konaním dlžníkov, ktorí pred exekučným, či konkurzným konaním, respektíve aj počas nich vykonávajú rôzne dispozície so svojim majetkom s úmyslom, aby veriteľ nemohol uspokojiť svoju pohľadávku. Takéto konania sú v praxi bežne postihované ako trestný čin poškodzovania veriteľa. Z hľadiska trestného práva teda nemá byť trestným činom to, že niekto neuhradí peňažnú sankciu (tak ako to je navrhnuté zákonodarcom), pretože to sa má riešiť v exekučnom konaní, ktoré bolo práve na tento účel zákonodarcom vytvorené (prípadne je možné zmeniť napríklad priestupkový zákon a v ňom stanoviť sankciu za nezaplatenie peňažnej sankcie; napríklad odobratie vodičského oprávnenia, nutnosť vykonať práce pre obec a podobne) a len následné konanie dlžníka, ktorým sa cielene zbavuje svojho majetku by malo byť, tak ako je to doposiaľ, posúdené ako trestný čin.

Reklama

Návrh tohto trestného činu výrazne pripomína návrh poslancov z roku 2016, ktorí vtedy navrhovali vytvoriť nový trestný čin s názvom „nezaplatenie faktúry“[2]. Aj tam išlo o pomerne absurdný nápad trestať dlžníkov.

Nie som zástancom vytvárania nových skutkových podstát trestných činov a to bez náležitého (riadneho) odôvodnenia prečo je zavedenie novej skutkovej podstaty nevyhnutné, prečo nepostačujú už existujúce skutkové podstaty trestných činov, či vôbec je trestnoprávny postih určitých konaní nevyhnutný a či prípadne nestačí len postih podľa mimotrestnej právnej úpravy. Odpoveď na tieto otázky je pritom nevyhnutná, nakoľko zákonodarca je pri tvorbe nových skutkových podstát trestných činov viazaný zásadou in dubio pro libertate, podľa ktorej musí zákonodarca vždy náležite zdôvodniť potrebu kriminalizácie určitého konania, pričom ak pretrvávajú pochybnosti o potrebe kriminalizácie je nutné od nej upustiť a dať prednosť netrestným opatreniam.

Som názoru, že predkladatelia návrhu zákona nedali na vyššie položené otázky adekvátnu odpoveď a dali sa uniesť riešením problému, ktoré naivne spolieha na všemocnosť trestného práva, pričom predkladaný návrh zákona vzbudzuje pochybnosti z hľadiska princípu in dubio pro libertate, či ultima rátio.

Trestné právo je už niekoľko rokov falošne považované (slovami bývalého sudcu Ústavného súdu ČR Jana Musila) za všeliek na všetky neduhy ľudstva a preto sa jeho intervencia stále a stále rozširuje na ďalšie oblasti a to často neadekvátne, čím dochádza k „prepínaniu“ trestnej represie. Možno badať tendenciu spraviť z trestného práva odpadkový kôš do ktorého možno hodiť všetko, čo sa nevie „upratať“ cestou civilného, či správneho práva a spoliehať na to, že ak „dám všetko do trestu“ tak sa všetky problémy vyriešia. Ide o naivnú predstavu štátu, že vytvorením nového trestného činu „je to vybavené“ a že skončia určité protiprávne konania, ktoré má nový trestný čin postihovať.

Namiesto záveru možno v zhode s bývalým sudcom Ústavného súdu ČR Janom Musilom uzatvoriť, že tak ako sudca nesmie uložiť trest bez toho, aby bola preukázaná vina páchateľa, nesmie ani zákonodarca hroziť trestom, bez toho, aby preukázal jeho potrebnosť.

Namiesto záveru ešte pár poznámok k lex atentát.

Zo skupiny návrhov zákonov zaujmú aj zmeny v zákone o Policajnom zbore, kde sa navrhuje zavedenie oprávnenia policajta v priestupkovom konaní a to v znení:

Policajt je pri identifikácii osoby podozrivej zo spáchania priestupku prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby oprávnený s predchádzajúcim súhlasom prokurátora vyžadovať od právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prevádzkujú elektronické komunikačné siete alebo poskytujú elektronické komunikačné služby, údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie.“.

Toto je taktiež podivný návrh zmeny zákona. Prokurátor bude činný v priestupkovom konaní? Mení sa aj zákon o prokuratúre? Ak nie tak prečo? Budú súhlas vydávať prokurátori pôsobiaci v trestnej oblasti alebo prokurátori pôsobiaci v netrestnej oblasti? A ktorá prokuratúra bude príslušná na udelenie súhlasu? A tak by sa dalo pokračovať aj ďalej…

Zákonodarca by sa mal držať pravidla, že radšej nemať žiadny zákon, než mať zákon zlý.

Reklama

JUDr. Peter Šamko
sudca Krajského súdu v Bratislave

Článok pôvodne vyšiel na portáli pravnelisty.

 

Prečítajte si tiež:

 

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

10:00

Až 41 % ľudí na Slovensku má osobnú skúsenosť s podvodníkmi, ktorí sa od nich pokúsili dostať osobné údaje s cieľom ukradnúť im peniaze z bankového účtu. Viac ako polovica z nich sa s tým za posledný rok stretla dokonca viackrát. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý v období od 28. mája do 6. júna pre Home Credit Slovakia zrealizovala agentúra STEM/MARK.

09:46

Izrael bude najsilnejším spojencom Spojených štátov na Blízkom východe bez ohľadu na výsledok novembrových prezidentských volieb v USA. Vyhlásil to v pondelok izraelský premiér Benjamin Netanjahu, píše TASR s odvolaním na správu agentúry Reuters.

09:37

Trump vyzval nového demokratického kandidáta, aby s ním diskutoval.

V príspevku na Truth Social napísal, že nová debata by sa mala uskutočniť na stanici Fox News, „nie na veľmi neobjektívnej ABC“.

„Moja debata s podvodníkom Joeom Bidenom, najhorším prezidentom v dejinách Spojených štátov, mala byť vysielaná na Fake News ABC, domove Georgea Slowpadopolousa, niekedy v septembri. Teraz, keď je Joe, neprekvapivo, mimo hry, si myslím, že debata, nech už si radikálni ľavicoví demokrati vyberú kohokoľvek, by mala byť na FoxNews, nie na veľmi neobjektívnom kanáli ABC,“ napísal Trump.

09:08

Mnohé okresy západného a stredného Slovenska môžu v pondelok potrápiť vysoké teploty. Dosiahnuť môžu miestami 33 až 34 stupňov Celzia. Upozorňuje na to Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), ktorý vydal výstrahy prvého stupňa.

08:46

Stovky migrantov z približne desiatich krajín sa vydali peši zo Ciudad Hidalgo na juhu Mexika do Spojených štátov. Niektorí z členov tejto skupiny dúfajú, že sa dostanú na hranice USA ešte pred novembrovými prezidentskými voľbami.

Ak v nich zvíťazí exprezident Donald Trump, obávajú sa ich uzavretia pre žiadateľov o azyl. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

08:17

Ceny ropy v pondelok vzrástli, pričom cena Brentu sa vrátila nad 83 USD za barel (159 litrov). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg.

Trhy naďalej predpokladajú, že na základe najnovších ekonomických údajov by americká centrálna banka (Fed) mala na septembrovom zasadnutí pristúpiť k redukcii úrokových sadzieb.

08:16

Izraelská armáda v pondelok vyzvala Palestínčanov na evakuáciu z východnej časti mesta Chán Júnis v Pásme Gazy. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry Reuters.

Izrael uviedol, že v oblasti plánuje operáciu proti obnoveným raketovým útokom a aktivitám militantov.

08:15

Bývalý americký prezident Bill Clinton a jeho manželka, exministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová uvítali v nedeľu rozhodnutie úradujúceho amerického prezidenta Joea Bidena stiahnuť svoju kandidatúru a neuchádzať sa o znovuzvolenie do funkcie. Informovala agentúra AFP.

08:13

Šesť členov jednej rodiny utrpelo v nedeľu v parku na severe Nemecka zranenia v dôsledku úderu blesku, informuje TASR podľa agentúry DPA.

K incidentu došlo v meste Delmenhorst západne od Brém. Dvaja zo zranených sú v kritickom stave, uviedla prostredníctvom svojho hovorcu tamojšia polícia.

07:28

Zdá sa, že bývalí prezidenti USA z Demokratickej strany nie sú zďaleka jednotní v podpore Kamaly Harrisovej, ktorú včera Biden nominoval, aby kandidovala namiesto nej.

Na rozdiel od Billa Clintona, ktorý okamžite vyjadril Harrisovej podporu, Barack Obama vydal vyhlásenie, v ktorom ju nespomína.

Okrem toho vyzval na primárky Demokratickej strany, ktoré by kandidátku zvolili.

„Mám mimoriadnu dôveru, že lídri našej strany dokážu vytvoriť proces, z ktorého vzíde vynikajúci kandidát. Verím, že vízia Joea Bidena o štedrej, prosperujúcej a zjednotenej Amerike, ktorá poskytuje príležitosti pre každého, sa naplno prejaví na augustovom zjazde Demokratickej strany,“ povedal Obama.

Zjazd Demokratickej strany sa začne 19. augusta v Chicagu.

Treba poznamenať, že samotná Kamala Harrisová už vyhlásila, že do prezidentských volieb pôjde „vyhrať“.

Včera 20:22

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu nariadil, aby izraelská delegácia poverená vyjednávaním o dohode o rukojemníkoch zadržiavaných v Pásme Gazy bola vyslaná na rokovania s predstaviteľmi palestínskeho radikálneho hnutia Hamas.

Včera 19:38

Biden oznámil, že odstúpil z boja o prezidentské kreslo v USA.

Zároveň uviedol, že zostane prezidentom až do konca svojho funkčného obdobia.

Predtým médiá informovali, že Biden oznámi svoje odstúpenie tento víkend.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Eva Szalayová (vľavo) a Keith Lowe triedia čerstvo nazbieranú kukuricu na Szalay\'s Farm & Market v Peninsule v štáte Ohio

Autor: TASR/AP-Sue Ogrocki

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Gustáv Murín

Ivan Štubňa

René Pavlík

Marián Tkáč

Milan Šupa

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali