Lev XIV. mladým v Bate: Nebojte sa nasledovať Krista a budujte rodiny

Na stretnutí s mladými a rodinami povzbudil mladých Rovníkovej Guiney, aby sa nebáli odpovedať na Kristovo povolanie a budovali svoju budúcnosť vo viere a službe druhým. Zdôraznil pritom, že rodina je základným priestorom ľudského i kresťanského rastu a miestom, kde sa chráni dôstojnosť každého života.

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA
Stretnutie s mladými a rodinami
Štadión v Bate
22. apríla 2026

Drahí mladí, drahé rodiny, pokoj vám!

Kto sa bojí dažďa? Kto chce Božie požehnanie? Ďakujem, že ste tu. Pokračujme v slávení! Cirkev potrebuje nadšenie vás všetkých!

Drahí bratia a sestry, s veľkou radosťou vás pozdravujem a ďakujem pánovi biskupovi za slová, ktoré mi adresoval. Ďakujem vám všetkým za srdečné prijatie a za vaše nadšenie, ktoré odráža radosť vašej viery.

Jeho Excelencia opísala Rovníkovú Guineu ako krajinu „mladú, plnú energie, otázok a túžby žiť“ a zároveň ako krajinu, ktorá chce urobiť z Krista svoje svetlo. Potvrdzuje to motto tejto cesty: „Kristus, svetlo Rovníkovej Guiney, smerom k budúcnosti nádeje“. Potvrdzuje to však predovšetkým prítomnosť vás všetkých. Najjasnejšie svetlo vyžaruje z vašich očí, z vašich tvárí, z vašich úsmevov, spevov a tancov, všetko svedčí o tom, že Kristus je radosťou, zmyslom, inšpiráciou a krásou pre náš život.

Vaša krajina, Rovníková Guinea, je krajinou bohatou na dejiny a tradície. Videli sme to pred chvíľou v tancoch, krojoch a symboloch, ktorými každá skupina vyjadrila svoju identitu, čím sa naše spoločné stretnutie stalo ešte zreteľnejším a dojímavejším. Priniesli ste jednoduché predmety – palicu, sieť, model ostrova, loďku, hudobný nástroj – ktoré hovoria o vašom živote a o starobylých a vznešených hodnotách, ktoré ho oživujú: službe, jednote, pohostinnosti, dôvere a radosti zo života. Je to žiarivé a náročné dedičstvo, z ktorého ste vy, drahí mladí, povolaní byť vo viere základom svojej budúcnosti a budúcnosti tejto krajiny. Budúcnosť je vaša!

Na tieto hodnoty poukazoval svätý Ján Pavol II., keď pri príchode do tejto krajiny a pri stretnutí s takou živou a dynamickou Cirkvou povedal veriacim, ktorí ho prišli privítať: „Buďte vždy príkladom svornosti medzi sebou, vzájomnej lásky, schopnosti zmierenia a skutočnej úcty k právam každého občana, každej rodiny a každej spoločenskej skupiny. Rešpektujte a podporujte dôstojnosť všetkých ľudí vo vašej krajine ako ľudských bytostí i ako Božích detí.“ (Uvítací prejav v Rovníkovej Guinei, Malabo, 18. februára 1982). Sú to slová, ktoré aj dnes vedú naše srdcia a majú osvetľovať vašu cestu, keď sa pripravujete na zodpovednosti, ktoré vás čakajú v budúcnosti.

Alicia nám pripomenula dôležitosť vernosti každodenným povinnostiam a prínos práce pre dobro rodiny i spoločnosti. Podelila sa s nami o svoj sen o krajine, „v ktorej mladí muži a ženy nehľadajú ľahký úspech, ale volia si kultúru úsilia, disciplíny a dobre vykonanej práce, ktorá je aj spoločensky oceňovaná.“ Pripomenula tiež, že byť kresťanom znamená nielen zúčastňovať sa na slávení Eucharistie, ale aj pracovať dôstojne a správať sa ku každému s úctou, pričom poukázala aj na výzvy, ktorým čelia ženy vo svete práce. To nás vedie k zamysleniu nad významom plodného nasadenia a nad potrebou vždy podporovať dôstojnosť každého človeka.

Svedčil o tom aj Francisco Martín, keď hovoril o kňazskom povolaní. Otvoril pred nami okno do krásnej skutočnosti mnohých mladých ľudí, ktorí sa úplne darujú Bohu pre spásu svojich bratov a sestier. Neskrýval, že preňho nebolo ľahké nájsť odvahu povedať „áno“, svoje fiat, áno Pánovi, no z jeho slov sme všetci pochopili, že dôvera v Božiu vôľu prináša radosť a hlboký pokoj. Život darovaný Bohu je šťastný život, ktorý sa každý deň obnovuje v modlitbe, vo sviatostiach a v stretnutí s bratmi a sestrami, ktorých nám Pán posiela do cesty. V jednote sŕdc a v starostlivej službe tým, ktorí sú v núdzi, sa znovu obnovujú zázraky lásky. Preto ak cítite, že vás Kristus volá nasledovať ho na ceste osobitného zasvätenia – ako kňazov, rehoľníčky, rehoľníkov či katechétov –, nebojte sa ísť za ním. Ako on sám prisľúbil – a aj ja vám to tu dnes chcem s dôrazom povedať – dostanete „stonásobne viac a budete dedičmi večného života“ (porov. Mt 19, 29).

Drahí priatelia, prišli ste na toto stretnutie so svojimi rodinami, ktoré sú úrodnou pôdou, v ktorej mladý a krehký strom vášho ľudského i kresťanského rastu zapúšťa svoje korene. Preto vás pozývam spoločne ďakovať Pánovi za dar vašich blízkych a, ako nám pripomenuli Purificación a Jaime Antonio, s dôverou sa mu odovzdať, aby vaše rodiny rástli v jednote, prijímali život ako dar, ktorý treba chrániť a vychovávať pre stretnutie s Pánom, ktorý je „cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6). Mnohí z vás sa pripravujú na sviatosť manželstva. Byť manželmi a rodičmi je krásne poslanie: zmluva, ktorú treba žiť každý deň a v ktorej sa vždy nanovo objavujete jeden pre druhého ako spolupracovníci Boha na zázraku života a tvorcovia šťastia pre seba i pre svoje deti. Pripravte sa žiť toto povolanie ako cestu pravej lásky, ktorá rastie v slobode; cestu nádeje, ktorá pramení z vedomia, že Boh vás neopúšťa; cestu svätosti, ktorá vždy hľadá dobro a šťastie druhého.

Veľmi ďakujem Victorovi Antoniovi za úprimnosť a odvahu, s akými sa s nami podelil o svoj príbeh. Jeho slová nám pomáhajú ešte hlbšie pochopiť hodnotu toho, čo sme povedali. Tieto slová dopadajú na nás ako skala, ale nie s cieľom zničiť; sú to skôr slová, ktoré nás majú povzbudiť k budovaniu lepšieho sveta, založeného na úcte k životu, ktorý sa rodí a rastie, a na pocite zodpovednosti voči deťom a malým. Víctor Antonio nám pripomenul, že prijať život vyžaduje lásku, oddanosť a starostlivosť, a tieto slová z úst dospievajúceho by nás mali prinútiť vážne premýšľať o tom, aké dôležité je chrániť a starať sa o rodinu a hodnoty, ktoré sa v nej učia. Pestujme tieto hodnoty, žime ich a vydávajme o nich svedectvo aj vtedy, keď to prináša obetu, aj keď sa, ako pripomenuli Jaime Antonio a Purificación, súdy, predsudky a stereotypy pokúšajú znižovať ich hodnotu. Rodina, ktorá vie prijímať a milovať, je svetlom a teplom. Pápež František nám v tejto súvislosti zanechal krásne slová, povedal nám: „Manželský pár otca a matky […] pár, ktorý miluje a dáva život, je skutočnou živou ‚sochou’ […], schopnou zjavovať Boha Stvoriteľa a Spasiteľa“ (Apoštolská exhortácia Amoris laetitia, 9.11).

Drahí mladí, rodičia a všetci prítomní, nechajme sa nadchnúť krásou lásky a buďme svedkami lásky, ktorú nám Ježiš zanechal a ktorú nás naučil žiť. Buďme každý deň svedkami toho, že milovať je krásne, že najväčšie radosti vo všetkých oblastiach života pochádzajú zo schopnosti dávať sa a darovať sa, najmä keď slúžime tým, ktorí sú najviac v núdzi. Svetlo lásky, pestované v rodinách a žité vo viere, môže skutočne premieňať svet, aj jeho štruktúry a inštitúcie, aby sa každý človek cítil rešpektovaný a aby nikto nebol zabudnutý. (porov. František, Posolstvo pri príležitosti Svetového dňa výživy, 14. október 2022). Sestry a bratia, urobme si z toho spoločné pevné predsavzatie a radostný záväzok, aby Kristus, ukrižovaný a zmŕtvychvstalý, svetlo Rovníkovej Guiney, Afriky i celého sveta, aby nás všetkých viedol k budúcnosti plnej nádeje.

Kristus, svetlo Rovníkovej Guiney!

Preklad Martin Jarábek

Článok pôvodne vyšiel na portáli TK KBS.