Zachrániť krajinu pred katastrofou je podľa autora ešte stále možné. Za týmto účelom má byť zvolená do funkcie prezidenta silná osobnosť a kontrolovaná migrácia.

Francúzsko Giscarda d’Estainga zmizlo, konštatuje novinár. Dve generácie stačili na to, aby bola zlikvidovaná odveká stmelenosť Francúzov. Stačilo 40 rokov, aby jeden národ začal byť nahradzovaný iným, jedno náboženstvo cudzím.

Do osemdesiatych rokov začínali “noví Francúzi” z iných krajín rýchlo zdieľať spoločné rodinné zázemie, žili v zhode s ostatnými, spomína novinár. Emmanuel Macron sa v sobotu s uspokojením vyslovil ohľadom dnešných zmien. Vo výzve k mladým imigrantom prehlásil: “Keď vaša rodina hovorí arabsky, je to šanca pre Francúzsko”. Ale toto nové Francúzsko sa pre mnohých stalo nepriaznivým,” píše Rioufol.

Všade vládne násilie ako skúška domácej vojny, ktorú si tak želajú zástancovia politického islamu,” sťažuje sa novinár. Navyše existuje aliancia krajnej ľavice a výtržníkov, ktorí cez soboty pustošia ulice francúzskych miest, a takzvaných antikapitalistov, pre ktorých “dobrý policajt je mŕtvy policajt.”

Intelektuálne vákuum v krajine je také, že nikto nevie, ako obnoviť prestíž moci, zdôrazňuje autor príspevku. Navyše prezident, ktorý chce polichotiť “miliónom mladých a nie príliš mladých” nových afrických a arabských Francúzov, sa dištancuje od strážcov poriadku a používa obetnú rétoriku menšiny. “Keď sa vaša farba pleti líši od bielej, zastaví vás oveľa častejšie …. Vnímajú vás ako problémový faktor, čo je neprípustné,” pripomína Rioufol Macronov výrok v nedávnom interview.

Tejto katastrofe sa ešte dá predísť, píše novinár. Avšak nie je to Macron, kto zachráni Francúzsko pred úpadkom. Dvojzmyselnosť postoja prezidenta nahráva ničiteľom jednotného a nedeliteľného národa. Prezident vyhlásil, že chce bojovať s “islamským separatizmom” a búraním pamätníkov veľkých Francúzov. V stredu však predstavil vláde “opatrný text” návrhu zákona o “posilnení republikánskych princípov,” v ktorom “totalitná ideológia koránu”, ktorá vztýčila ako vlajku moslimský závoj, nie je nazvaná priamo. Keď prezident prehovoril v sobotu o africkej a arabskej mládeži, navrhol zostaviť “svojrázny katalóg, v ktorom bude 300-500 mien jej hrdinov,” aby boli na ich počesť nazvané ulice a postavené pamätníky. “Táto multikultúrna krajina nie je Francúzsko, pod každou zámienkou tu vidia rasizmus,” konštatuje Rioufol. Podľa jeho názoru “práve macronizmus je separatizmus”.

Autor pripomína, že Macron plánuje v januári zvolať verejnú radu pre bezpečnosť, ktorá má obnoviť vzťahy medzi Francúzmi a poriadkovými orgánmi. Lenže problém netkvie v polícii, jej vzťahy s občanmi neboli nikdy prerušené, zdôrazňuje autor. Prezident by sa mal zamyslieť nad vlastným vzťahom voči všetkým Francúzom a nielen voči “polichoteným“ predstaviteľom imigrantských kruhov, myslí si novinár.

Dedičstvo Giscarda d’Estainga “nesie ako kríž” rozhodnutie z roku 1976 o povolení na zlúčenie migrantov s rodinami, pripomína Rioufol. Ale keď sa prezident rozhodol po dvoch rokoch túto chybu napraviť, Štátna rada sa odmietla podriadiť prezidentskej vôli, sudcovia vo Francúzsku dali prednosť na “normálny rodinný život” práve imigrantom. O niečo neskôr získali imigranti dokonca právo na polygamiu. Tým začala “kolonizácia” francúzskeho národa, ktorej možnosť zaistili “duchovní” správneho súdnictva,” vysvetlil Rioufol.

Občania majú vziať vlastný osud a zdravie do svojich rúk, myslí si novinár. Obrodenie demokracie má vyústiť do kontroly nad imigráciou, je presvedčený autor. Tento cieľ môžu dosiahnuť zrieknutím sa “excesov”, ako je politika zjednotenia rodín a poskytnutia azylu, a nútenie k obmedzeniu podmienok získania občianstva, najmä jeho automatickému získaniu podľa krajiny narodenia.

Okrem toho je potrebné prijať rozhodnutie o obmedzení pomoci nelegálnym prisťahovalcom, z ktorých viac ako 300 tisíc dostáva bezplatné zdravotnícke služby, ktorých hodnota sa odhaduje na viac ako 1 miliardu eur. Toto “prebudenie” diktuje predovšetkým nutnosť sa dištancovať od ľahkomyseľných alebo nebezpečných “elít”, ktoré pripustili túto situáciu, píše Rioufol. Nedá sa tiež zaobísť bez obrodenia kresťanstva pred tvárou výbojného islamu.

“Tento ospalý a zbabelý svet sa má prebudiť,” vyzýva novinár. Podľa údajov posledných prieskumov verejnej mienky plánuje 20% Francúzov hlasovať v najbližších prezidentských voľbách za príslušníka armády, uvádza autor. Generál Pierre de Villiers, ktorý je pripravený kandidovať v roku 2022, však ťažko môže byť očakávanou prelomovou postavou s ohľadom na jeho opatrnosť a sklon ku kompromisom, domnieva sa Rioufol.

“Čeliť ochabnutému mysleniu, ktoré sa rozteká ako kaluž, môže iba pevná doktrína, ktorej cieľom je nedovoliť Francúzsku, aby sa potopila ešte hlbšie,” píše na záver Ivan Rioufol v Le Figaro.