Asi každý dnes už vie, že najviac zakonšpirovanou časťou spoločnosti sú práve takzvaní „lovci hoaxov“ a „bojovníci proti dezinformáciám a hybridným hrozbám“. Tí vidia všade spiknutia, tajné služby, toky zahraničných peňazí a chobotnicu, ktorá chce zničiť ich úžasný progresívny svet. Vidia to tak, lebo sami tak pracujú a pohybujú sa v takom prostredí. Nevedia pochopiť, že by niekto tak urobil niečo len preto, že je nespokojný so situáciou a záleží mu na vývoji spoločnosti.

Róbert Sopko, majiteľ Hlavných správ, ich založil práve preto, že bol absolútne pobúrený klamstvami a lžami, ktoré na dennej báze produkoval mianstream a šíril ich bez akejkoľvek reálnej oponentúry. Používanie sociálnych sietí na Slovensku bolo vtedy ešte v plienkach, a ak mal niekto zastaviť tieto klamstvá, aby sa spoločnosť neprepadla do marazmu ako na Západe, kde to jednoducho vidíme naplno, a kde sa tak stálo práve preto, že proti mainstreamovým médiám, neexistovala alternatíva, muselo vzniknúť médium, ktoré by im dalo stopku.

Ale dajme slovo Victorovi Breinerovi. Ten vo svojom článku uvádza, že stiahli 512 216 článkov, ktoré Hlavné správy zverejnili od septembra 2007 do marca 2026. Na inom mieste potom uvádza, že analyzovali texty za posledné takmer dve dekády.

Problém však spočíva v tom, že Hlavné správy boli spustené 1.6.2012 (je to všeobecne známy fakt) a prvý ostrý článok vyšiel 4.6.2012. Nedávno sme oslávili 14. narodeniny.

Breiner a jeho tím z Infosecurity teda zmapovali dve dekády našej činnosti, len bohužiaľ Hlavné správy fungujú iba 14 rokov a v roku 2007 neexistovali ani v myšlienkach. Breiner analyzoval 512 216 článkov, ktoré sme podľa neho za našu existenciu publikovali, pričom v skutočnosti sme ich za obdobie nášho fungovania publikovali viac ako 630 000. Podobnú úroveň majú aj ostatné „fakty“ v Breinerovom článku.

V tomto článku vám však chceme hlavne ukázať metódy, aké Briener a Denník N používajú.

Breiner nás pred publikovaním svojho článku požiadal o odpovede na otázky, ktoré nám zaslal. Aby ste videli, ako s nimi naložil, zverejňujeme ich tak, ako sme mu ich poslali:

Breinera najviac zaujímal Evgenij Paľcev (Evgeniy Paltsev), ktorý pre nás písal pod pseudonymom Eugen Rusnák. Poslali sme mu nasledujúcu odpoveď a v texte nižšie si môžete pozrieť, ako s ňou naložil Victor Breiner vo svojom článku.

Ešte nižšie potom zverejňujeme ostatné naše odpovede, aby ste si vedeli porovnať, ako ich Breiner použil.

Takže naša odpoveď na Breinerové otázky o Eugenovi:

Eugen Rusnák nie je falošná identita, ale pseudonym Eugena Palceva. Eugen Palcev je novinár a robí toto povolanie celý život. Pracoval a prispieval do viacerých mainstreamových novín, čo si pamätám, tak napríklad do Roľníckych novín, rôznych regionálnych nitrianských novín a aj napríklad do regionálneho nitrianskeho periodika denníka SME. Jednoducho, keď začal pre nás písať, vyhodnotil si to tak, že ostatné médiá by mu mohli robiť problémy, keby zistili, že píše pre Hlavné správy a mohlo by to mať negatívne dopady na jeho iné pracovné vzťahy a preto si zvolil pseudonym, s čím sme súhlasili.

S Eugenom Palcevom sme mali podpísanú autorskú zmluvu a vyplácali sme mu honoráre. Nebol to žiaden človek s neoverenou identitou.

V písaní pokračoval aj po článkoch Denníka N lebo nešlo o žiadnu falošnú identitu, ale o pseudonym, čo je normálne a pod pseudonymami píšu mnohí ľudia aj do mainstreamových médií.

Eugen Palcev vyštudoval žurnalistiku v Moskve, zoznámil sa so Slovenkou, vzali sa a presťahovali sa na Slovensko. Tu žije a pracuje pre rôzne médiá už viac ako 30 rokov. Ak príležitostne cestuje do Ruska, tak sa samozrejme stretne s priateľmi zo žurnalistiky či už u nich v redakciách, kde pracujú, alebo na pive.

Podľa slov Eugena Palceva nemá nijaké napojenie na Rossija Sevodňa a v ich redakcii bol iba raz, čo aj zverejnil na sociálnej sieti. Nešlo o žiadnu tajnú návštevu. Pokiaľ viem, nikdy pre toto médium nepracoval a ani s nimi nemal žiaden formálny vzťah. A aj napriek skutočnosti, že pracoval vo viacerých médiách, hlavná kritika sa sústredila iba na nás. S Eugenom už 6 rokov nespolupracujeme.

Ako túto odpoveď premietol do svojho článku Victor Breiner, si môžete prečítať tu a ľahko z toho pochopíte, prečo médiám hlavného prúdu dôveruje už iba 19 % ľudí. Vyberáme pasáž z Breinerovho článku v plnom znení:

Autor s najväčším počtom článkov, ktorý neexistoval

Najviac článkov na webe Hlavné správy (HS), až 3 419, bolo podpísaných menom Eugen Rusnák. Toto meno však nebolo skutočným menom autora. Ako v minulosti zistil Denník N, skrýval sa za ním ruský občan Jevgenij Paľcev, ktorý mal väzby na ruskú štátnu mediálnu skupinu Rossija Segodňa, do ktorej patrí aj známy plátok ruskej propagandy – Sputnik – či RIA Novosti. Doteraz sme však nevedeli, že práve tento podpis sa nachádza pod najväčším počtom článkov v takmer devätnásťročnej histórii webu Hlavné správy.

Majiteľ Hlavných správ Róbert Sopko v odpovedi pre Infosecurity.sk hovorí, že Eugen Rusnák „nie je falošná identita, ale pseudonym Eugena Paľceva“ a že Hlavné správy s ním mali podpísanú autorskú zmluvu a vyplácali mu honoráre – skutočnosť, ktorá zvyšuje redakčnú zodpovednosť Hlavných správ za zverejnený obsah, pretože nešlo o náhodného externistu, ale o vedome zapojeného a plateného spolupracovníka.

Najdôležitejšie je však Sopkovo vysvetlenie. Paľcev podľa neho vystupoval pod „pseudonymom” preto, aby iné médiá nevedeli, že píše pre Hlavné správy. Prevádzkovateľ tak podľa vlastného vysvetlenia vedome kryl identitu ruského občana a novinára spájaného s ruskými štátnymi médiami, ktorý pre Hlavné správy písal za honorár.

Paľcevove texty sa na Hlavných správach objavili už v roku 2013, no pravidelne začali vychádzať od júna 2015. Odvtedy vychádzali prakticky nepretržite – sedem dní v týždni. V rekordnom roku 2019 ich bolo 784, teda v priemere viac než dva denne. V titulkoch dominovali Rusko, USA, Ukrajina, Putin, sankcie či NATO a najčastejším slovným spojením boli „Noční vlci“ – prokremeľský motorkársky gang spájaný s okupáciou Krymu, ktorý má pobočku aj na Slovensku.

Vyše tretiny jeho textov nesie v prvom riadku značku inej redakcie alebo agentúry, od ruskosrbského portálu Ruserbia a ukrajinského webu Strana.ua, ktorý ukrajinské úrady na základe zistení tajnej služby zablokovali, až po sýrsku štátnu agentúru SANA.

Pod menom Eugen Rusnák sa tak často objavoval obsah prevzatý zo zdrojov podporovaných ruským štátom. Keď Denník N v novembri 2018 ukázal, kto sa za týmto menom skrýva, články vychádzať neprestali. Do júna 2020, keď podpis z webu zmizol, ich pribudlo ešte 1 319.

Sopko pre Infosecurity.sk uviedol, že Paľcev pokračoval v písaní pre Hlavné správy pod rovnakým krycím menom aj po zverejnení jeho skutočnej identity. Používanie „pseudonymu“ vysvetľoval tým, že Paľcev sa podľa neho obával problémov v iných médiách a možných negatívnych dopadov na svoje pracovné vzťahy, ak by sa verejne vedelo, že píše pre Hlavné správy. Sopko zároveň potvrdil, že s použitím „pseudonymu“ priamo súhlasil.

Dnes už vieme, koľko článkov Paľcev pod menom Eugen Rusnák publikoval. O čom však písal Rus, ktorý sa nechcel verejne prihlásiť k svojim takmer triapoltisíc článkom? Pozreli sme sa na všetkých 3 419 Rusnákových titulkov a podľa schémy vychádzajúcej z metodiky EEAS – Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, sme zisťovali, aké témy sa v nich objavovali.

Až 66 % titulkov nesie typické znaky prokremeľskej propagandy. Najväčšiu časť tvoria titulky, ktoré vykresľujú Západ, USA, NATO alebo Ukrajinu v súlade s ruskou zahraničnou politikou. Najčastejšie sa v nich objavuje obraz Ukrajiny ako zlyhaného štátu (208), USA ako agresora (149), Krymu ako „ruského“ územia (114) či Západu ovládaného „protiruskou hystériou“ (107).

Ďalších 26 % titulkov sa venuje Rusku, jeho armáde, kultúre a politike. Aj v nich prevažuje priaznivý obraz Ruska, najmä ako obete nespravodlivého Západu (161), krajiny s hrdou kultúrou (131) alebo spoľahlivého partnera (111). Necelých 8 % titulkov má antiliberálne alebo antisystémové zameranie, najmä proti migrácii, LGBTI+ ľuďom, „bruselským elitám“ či mainstreamovým médiám.

Tento obsah s vedomím a krytím Hlavých správ šíril ruský „novinár“, spájaný s prostredím ruských štátnych médií.

Práve pri takomto obsahu je použitie pseudonymu najťažšie obhájiteľné. Nešlo o ochranu autora pri citlivej osobnej téme, ale o texty politickej propagandy. Pri nich mal čitateľ právo vedieť, že nepochádzajú od slovenského autora, ale od ruského „novinára“ spájaného s médiami podporovanými Kremľom. Sopko o tom podľa vlastných vyjadrení čitateľov neinformoval a ani spätne to neoznačil za problém.

Prípad Eugena Rusnáka odhaľuje štýl práce, v ktorom má novinársky záväzok hovoriť pravdu, pracovať s faktami a byť transparentný len takú hodnotu, aká sa mu práve hodí.

Zverejňujeme tiež všetky naše odpovede, ktoré sme zaslali Breinerovi: 

Otázka: Pri väčšine produkcie kombinujú označenie tlačovej agentúry so značkou portálu, napríklad „TASR/HSP“. Podľa akých pravidiel sa rozhoduje o tomto kombinovanom označení a čo konkrétne pri ňom HS s prevzatým textom robia, teda či ide o prebratie, krátenie, doplnenie, preklad, zmenu titulku, prerámcovanie alebo iný zásah? Kto tieto úpravy vykonáva?

Odpoveď: Dodanou skratkou HS (v minulosti aj HSP) sa označujú takmer všetky články kombinované s inou značkou, hlavne články, ktoré sú prevzaté z agentúr. Tieto články môžu byť dopĺňané, spájané, mať zmenené nadpisy a pod. a označujeme ich tak kvôli agentúram, aby bolo jasné, že nenesú zodpovednosť za celý článok.

Ďalej sú takto (HS) v kolónke autora označované informácie prevzaté z iných médií, zo sociálnych sieti, alebo spracované vyjadrenia politikov, osobností atď. Články v ktorých je gro informácie z iného zdroja/ iného média, sú prelinkované v texte na pôvodný článok. Ak to bolo zmienené vo videu je vždy v texte uvedený autor výroku alebo pôvodnej informácie (či už je to iné médium alebo rozhovor)

Otázka: Meno a priezvisko autora sú uvedené iba pri nepatrnom počte článkov. Podľa akých pravidiel sa rozhoduje, ktoré články budú podpísané menom autora a ktoré budú označené iba ako HS, HSP, agentúrnym podpisom, kombinovaným podpisom alebo úplne bez označenia autora?

Odpoveď: Spôsob, kde bol podpis autora uvedený, sa rokmi menil. Pred vyše rokom sme ujednotili dizajn a pre podpis autora sme určili samostatnú kolónku (predtým to tak nebolo). Autor bol uvedený na konci textu a preto to pravdepodobne nástroje AI neregistrujú. Čiže v tomto prípade odpoveď budem smerovať k súčasnému stavu: Autorov podpisujeme iba vtedy, ak ide o náš komentár, alebo informáciu, ktorú my prinesieme, či rozhovor alebo analýzu informácií, ktorú spracoval náš novinár. Tiež sú podpísaní autori, s ktorými máme ústne dohody o zverejňovaní ich komentárov v plnom znení.

Ak je článok koncipovaný ako zhrnutie napr. vyjadrenia politika, alebo informácii typu: Trump sa stretol so Zelenským a povedali to a to, tak označujeme článok iba ako HS. Ak je súčasťou aj agentúrny text, pridáme skratku danej agentúry. Ak je zdroj zo zahraničia, je to spomenuté v texte (najčastejšie perexe) Ak tam nie je žiaden podpis alebo označenie ide pravdepodobne o všeobecne známu informáciu, ktorá je bežne prístupná vo verejnom priestore. Vzhľadom na publikovanie viac ako 630 000 článkov však nemôžeme vylúčiť, že sa niekde aj urobila chyba a niekde zdroj nie je uvedený. Pôjde však o minimum prípadov. Vyhľadávacie nástroje môže miasť aj to, že niekedy sa zdroj uvádzal na úplne inom mieste (iba ako súčasť textu) a nebola na to vyčlenená analytická kolónka.

Otázka: Označenie ruskej štátnej agentúry Sputnik je v drvivej väčšine prípadov súčasne označené aj značkou HSP alebo HS. Aký bol zmluvný alebo iný vzťah Hlavných správ k agentúre Sputnik a ako prebiehalo preberanie a označovanie jej obsahu?

Odpoveď: Zmluvný vzťah sme s agentúrou nemali, išlo iba o prevzatie zaujímavých informácií z českej verzie, ktoré sme vždy viditeľne označili. HS/HSP (záleží od toho v akom období to bolo používané) bolo použité z tých istých dôvodov ako pri ostatných agentúrach. Články z tejto agentúry však už niekoľko rokov nepreberáme.

Otázka: S ktorými tlačovými agentúrami, médiami, portálmi alebo obsahovými partnermi doma a v zahraničí Hlavné správy v minulosti spolupracovali a s ktorými spolupracujú dnes? Išlo alebo ide o formálne zmluvy, neformálne dohody alebo jednostranné preberanie obsahu?

Odpoveď: Momentálne nakupujeme servis od agentúr TASR a SITA. Okrem týchto agentúr sme nikdy nemali rozsiahlejší formálny vzťah s inými agentúrami. Zároveň máme ústne a neformálne dohody o preberaní obsahu s niektorými tvorcami, blogermi alebo komentátormi na rôznych soc. sieťach.

Otázka: Na webe HS je uvedený zoznam autorov a prispievateľov no neobsahuje viaceré mená, ktoré sa pri článkoch na webe HS objavujú najčastejšie. Ako si to vysvetľujete? Podľa akých pravidiel a kto rozhoduje, kto je v tomto zozname uvedený a kto nie?

Odpoveď: Zoznam autorov sa snažíme udržiavať aktuálny. Teda nie sú tam autori, ktorí písali pre HS niekedy, ale už nepíšu. Nie sú tam tiež autori, ktorí prispievajú občasne, niekoľkými článkami ročne. Snažíme sa, aby zoznam autorov odrážal aktuálne aktívny autorsky kolektív.

Otázka: Koľkí pravidelní autori alebo prispievatelia publikovali na HS za posledných päť rokov a poznáte ich mená?

Odpoveď: Áno, mená poznáme. Každý z nich reagoval cez inzerát a zaslal životopis. Prípadne ide o verejne známe osoby.

Otázka: Máte vedomosť o tom, že v posledných piatich rokoch na webe HS publikoval človek alebo ľudia spojení s inštitúciami tretích krajín?

Odpoveď: Poznáme mená všetkých autorov, ktorí prispievali na HS a neboli podľa našich informácií medzi nimi žiadni ľudia spojení s inštitúciami tretích krajín ak nešlo o vyhlásenia napríklad veľvyslanectiev a podobne, čo je však v článkoch uvedené. Jediý autor, ktorý písal pre HS a mal iné občianstvo ako slovenské, bol Artem Klimenko, ktorý je občanom Ukrajiny, a podľa informácií, ktoré nám poskytol aj sme ich verejne našli, pôsobil na univerzite.

Eugen Rusnák

Otázky:  Najčastejším podpísaným autorom v histórii webu je „Eugen Rusnák“. Podľa predošlých zistení Denníka N ide o falošnú identitu ruského občana Jevgenija Paľceva s väzbami na ruskú štátnu mediálnu skupinu Rossija Segodňa. Overovali ste totožnosť tohto autora alebo prispievateľa? Ak áno, akým spôsobom? Produkcia pod menom „Eugen Rusnák“ pokračovala aj po tom, čo Denník N v novembri 2018 odhalil, že ide o falošnú identitu. Podpis Eugen Rusnák sa objavuje v článkoch na webe HS ešte viac ako rok a pol po tomto odhalení. Ako si to vysvetľujete?Zaznamenali ste po prípade „Eugena Rusnáka“ ďalšie prípady, keď prispievateľ vystupoval pod falošným menom alebo neoverenou identitou? Ak áno, ako ste postupovali?

Odpoveď: Eugen Rusnák nie je falošná identita, ale pseudonym Eugena Palceva. Eugen Palcev je novinár a robí toto povolanie celý život. Pracoval a prispieval do viacerých mainstreamových novín, čo si pamätám, tak napríklad do Roľníckych novín, rôznych regionálnych nitrianských novín a aj napríklad do regionálneho nitrianskeho periodika denníka Sme. Jednoducho, keď začal pre nás písať, vyhodnotil si to tak, že ostatné médiá by mu mohli robiť problémy, keby zistili, že píše pre Hlavné správy a mohlo by to mať negatívne dopady na jeho iné pracovné vzťahy a preto si zvolil pseudonym s čím sme súhlasili.

S Eugenom Palcevom sme mali podpísanú autorskú zmluvu a vyplácali sme mu honoráre. Nebol to žiaden človek s neoverenou identitou.

V písaní pokračoval aj po článkoch denníka N lebo nešlo o žiadnu falošnú identitu, ale o pseudonym, čo je normálne a pod pseudonymami píšu mnohí ľudia aj do mainstreamových médií.

Eugen Palcev vyštudoval žurnalistiku v Moskve, zoznámil sa so Slovenkou, vzali sa a presťahovali sa na Slovensko. Tu žije a pracuje pre rôzne médiá už viac ako 30 rokov. Ak príležitostne cestuje do Ruska, tak sa samozrejme stretne s priateľmi zo žurnalistiky či už u nich v redakciách, kde pracujú alebo na pive. Podľa slov Eugena Palceva nemá nijaké napojenie na Rossija Sevodňa a v ich redakcii bol iba raz, čo aj zverejnil na sociálnej sieti. Nešlo o žiadnu tajnú návštevu. Pokiaľ viem, nikdy pre toto médium nepracoval a ani s nimi nemal žiaden formálny vzťah. A aj napriek skutočnosti, že pracoval vo viacerých médiách, hlavná kritika sa sústredila iba na nás. S Eugenom už 6 rokov nespolupracujeme.

Etický kódex

Otázka: Hlavné správy sa hlásia k Etickému kódexu novinára, ktorý však vyžaduje, aby bol pôvod informácií pre čitateľa zrozumiteľný a aby bolo zrejmé, kto nesie za obsah zodpovednosť. Ako je s touto požiadavkou zlučiteľná skutočnosť, že pri zásadnej väčšine produkcie webu HS čitatelia nedokážu s určitosťou identifikovať, kto daný text napísal, upravil alebo schválil?

Odpoveď: Zdroje informácie alebo autor výroku sú vždy jasne označení alebo zmienení v článku. Ak ide o naše myšlienky, komentáre, postrehy, rozhovory… sú autori podpísaní a ľudia si o nich na stránke môžu prečítať aj základné informácie. Na webe sú uvedené aj kontakty pre prípad, že by niekto potreboval zistiť niečo viac. Zároveň si plníme aj svoje záväzky a ak má niekto pocit, že informácia o ňom bola nepresná, môže nás kontaktovať a naši autori si to spolu s ním vykomunikujú. Ani jeden podnet sme ešte neodignorovali.

Otázka: Považujete redakčnú prax Hlavných správ za zlučiteľnú aj s ďalšími zásadami Etického kódexu novinára – napríklad s povinnosťou overovať fakty, oddeľovať informácie od komentára a šíriť pravdivé informácie?

Odpoveď: Myslíme, že posledné roky našej práce hovoria za všetko. Informácie overujeme. Vždy a v každom prípade uverejňujeme aj aktualizácie alebo stanoviskách obidvoch strán. Keďže kauzy a udalosti sa vyvíjajú. Ako to bolo napríklad v prípade údajného pádu ruskej rakety v Poľsku. Aj v tomto prípade sme boli obozretní a mali sme neutrálne informácie a stanoviska oboch strán. Bez záverov aké boli na titulkách mainstreamových novín.

Hoci nás častokrát obvinia (naposledy pán Macko), že zverejňujeme iba ruskú stranu, nie je to tak. Ak sa bavíme o prípade za ktorý nás kritizoval napríklad pán Macko, doložili sme mu mailom dôkazy a požiadali ho o korekciu jeho útočného statusu, ale neurobil tak. Pritom na titulke sme mali aj ruské, aj ukrajinské vyjadrenia. Aj vyjadrenia predstaviteľov EÚ k danej téme.

Za poslednú dobu asi najšírenejší hoax, ktorý sme si overili – a to aj napriek skutočnosti, že do éteru informáciu vypustil lovec hoaxov:  Ide o prípad, kedy Dávid Púchovský tvrdil, že polícia zasahuje voči členom skupiny Brat za Brata (Informáciu prevzali a šírili denník SME- ten v tom pokračoval aj po negatívnom vyjadrení polície, Denník N, Postoj, Markíza….).

Zhrnutie: Ak máme kontakty a odpovedajú nám osoby, informácie si overujeme priamo u nich. Ak ide o zahraničné konflikty a udalosti, tak našim čitateľom vždy prinesieme verzie každej strany a informácie rovno z viacerých známych a overených zdrojov. Vždy uvádzame aj to, či ide o ukrajinský, slovenský, ruský alebo iný zahraničný zdroj.

Zároveň sa bránime aj voči hoaxom, ktoré o nás šíria iní. Napríklad keď pán Filo napísal silný článok, ktorý svietil na titulke SME o tom, ako sú Hlavné správy spolu s Tóthom súčasťou Ficovej vplyvovej operácie. A keďže sme si neboli vedomí, že by sme také články u nás mali, pána Fila sme upozornili, že to bol Hlavný denník (nie Hlavné správy). Informácie sme za neho overili a doložili dôkazy. Pán Filo však opravu v texte urobil až po niekoľkých dňoch a doteraz šíri v nadpise hoax, že to boli Hlavné správy.

Celý Breinerov článok si môžete prečítať na Denníku N v sekcii komentáre: článok TU.

Redakcia HS