Bratislava 25. novembra 2014 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR)

V tajnej voľbe mu svoj hlas odovzdalo 120 poslancov zo 136 prítomných

Novým predsedom Národnej rady SR sa dnes stal Peter Pellegrini (Smer-SD). V tajnej voľbe mu svoj hlas odovzdalo 120 poslancov zo 136 prítomných. Pellegrini nastúpil do čela parlamentu po Pavlovi Paškovi (Smer-SD), ktorý sa tejto funkcie vzdal.

O tom, že Paškovým nástupcom bude práve Pellegrini, informoval v pondelok (24.11.) predseda Smeru-SD a premiér Robert Fico. „Peter Pellegrini patrí do generácie politikov, ktorí majú dlhšiu politickú budúcnosť ako moja generácia. Je logické púšťať do pozícií politikov, ktorí sa môžu osvedčiť. Je pri Smere-SD od začiatku, prešiel rôznymi stupňami,“ povedal Fico. Pellegrini podľa jeho slov vytvoril v rezorte nový tím a dynamiku.

Pavol Paška oznámil rezignáciu z funkcie predsedu parlamentu aj vzdanie sa poslaneckého mandátu v noci po komunálnych voľbách vo volebnom štábe košického primátora Richarda Rašiho (Smer-SD). Svoje rozhodnutie vysvetlil tým, že chce chrániť svoju rodinu. Narážal tým na protest, ktorý pred jeho domom pre kauzu piešťanského CT zorganizovali niektorí opoziční poslanci. Paška bude pôsobiť ako profesionálny podpredseda Smeru-SD, za čo bude dostávať plat.

Podpredsedom Národnej rady SR sa dnes stal Miroslav Číž (Smer-SD). V tajnej voľbe mu odovzdalo hlas 99 poslancov zo 136 prítomných. Číž nastupuje na uvoľnené miesto po Renáte Zmajkovičovej.

Okrem voľby predsedu budú poslanci voliť aj podpredsedu NR SR na uvoľnené miesto po Renáte Zmajkovičovej

Podpredsedníčka NR SR Jana Laššáková (Smer-SD) dnes otvorila 44. schôdzu parlamentu. Laššáková dočasne vedie zákonodarný zbor, keďže jeho doterajší šéf Pavol Paška (Smer-SD) odstúpil a vzdal sa aj poslaneckého mandátu. Za jeho nástupcu majú dnes poslanci zvoliť exministra školstva Petra Pellegriniho (Smer-SD).

O tom, že Paškovým nástupcom bude práve Pellegrini, informoval v pondelok (24.11.) predseda Smeru-SD a premiér Robert Fico. „Peter Pellegrini patrí do generácie politikov, ktorí majú dlhšiu politickú budúcnosť ako moja generácia. Je logické púšťať do pozícií politikov, ktorí sa môžu osvedčiť. Je pri Smere-SD od začiatku, prešiel rôznymi stupňami,“ povedal Fico. Pellegrini podľa jeho slov vytvoril v rezorte nový tím a dynamiku.

Okrem voľby predsedu budú poslanci voliť aj podpredsedu NR SR na uvoľnené miesto po Renáte Zmajkovičovej (Smer-SD). Vládna strana na tento post nominovala poslanca Miroslava Číža (Smer-SD).

Po vyriešení personálnych otázok čaká na poslancov viac ako stobodový program. Najočakávanejším z nich je tradične návrh štátneho rozpočtu, ktorý ešte v októbri schválila vláda. Z pôvodného materiálu vyplýva, že deficit verejných financií by mal v budúcom roku predstavovať 1,98 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V ďalších rokoch by sa mal postupne znižovať na úroveň 1,43 percenta HDP v roku 2016 a 0,39 percenta HDP v roku 2017. V budúcom roku by mali celkové výdavky štátneho rozpočtu predstavovať sumu 16,6 miliardy eur, čo v porovnaní s rozpočtom na tento rok predstavuje pokles o vyše 756 miliónov eur. Celkové príjmy rozpočtu by mali dosiahnuť 14,2 miliardy eur.

Ako ďalej vyplýva z návrhu rozpočtu, verejný dlh má ostať pod hranicou 55 percent HDP. V nasledujúcom roku by mal dosiahnuť úroveň 54,4 percenta HDP a od budúceho roka má klesať až k úrovni 51 percent HDP v roku 2017. Štátny dlh bez vplyvu medzinárodných záväzkov sa udržuje pod úrovňou 50 percent HDP.

Zákon roka, o ktorom začne v parlamente debata 2. decembra a tradične potrvá dlhé hodiny, už opozícia podrobila kritike. Napr. KDH tvrdí, že vláda Roberta Fica (Smer-SD) ošklbe v roku 2015 ľudí, živnostníkov a podnikateľov o 492 miliónov eur. Kabinet tak podľa podpredsedu hnutia Pavla Zajaca spraví prostredníctvom tých návrhov zákonov, ktoré v tomto roku v NR SR prijali poslanci Smeru-SD. Podpredseda KDH Miloš Moravčík si zároveň myslí, že vládou prijatý rozpočet je zlý, pretože podľa aktuálnych informácií hrozia aj Slovensku ťažké časy a rozpočet v nich ľuďom ešte viac priťaží. Minister financií Peter Kažimír povedal, že sme parlamentná demokracia a definitívnu pečiatku každému rozpočtu dávajú poslanci.

V úvode schôdze by mali poslanci hlasovať o návrhu novely zákona o dani z motorových vozidiel. Presunutie hlasovania o novele z októbra na november prišlo krátko po tom, ako sa proti prijatiu novely vyslovilo zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja aj mestské zastupiteľstvo Bratislavy. Uznesenie mestských poslancov doručil osobne Paškovi primátor Bratislavy Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD).

Plénum má zároveň definitívne rozhodnúť o ďalšom zmrazení platov politikov a iných ústavných činiteľov, ktoré by sa nemali valorizovať ani budúci rok. Platy by nemali rásť ani sudcom, čo sa opäť stretlo s nevôľou sudcovského stavu. Kriticky to vníma aj minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD). Podľa neho totiž momentálne nie sú z ústavnoprávneho hľadiska na zmrazenie platov sudcov splnené podmienky. „Chýba tam občasnosť, respektíve výnimočnosť situácie a hospodársky zlá situácia v krajine,“ povedal Borec. Myslí si, že ak návrh na zmrazenie platov parlament schváli, sudcovia sa obrátia na Ústavný súd SR.

Snemovňa sa by sa mala vysporiadať aj s novelou školského zákona od Zmajkovičovej, ktorá mala zakázať predaj nezdravých potravín v školských bufetoch. Prezident Andrej Kiska však právnu normu do parlamentu vrátil, zoznamu zakázaných potravín vyčíta nejednoznačnosť. Tento bod zatiaľ na programe 44. schôdze nie je.

ml