Bern 28. septembra 2016 (HSP/Foto: TASR/AP-Peter Klaunzer)
Ako je známe, Švajčiari všetky najdôležitejšie veci v krajine riešia prostredníctvom referend. Aj pred pár dňami obyvatelia krajiny hlasovali o troch návrhoch. Vo všetkých troch prípadoch sa zrodilo menšie prekvapenie…
Švajčiari totiž podporili práve ten návrh, ktorý podľa mienky analytikov mali odmietnuť, a naopak odmietli dva návrhy, ktoré podľa predpokladov expertov mali odsúhlasiť. Teda všetko sa udialo práve naopak.
V referende 25. septembra Švajčiari nečakane veľkou väčšinou podporili zákon o spravodajskej činnosti, ktorý značne rozväzuje ruky spravodajským službám a umožňuje im takmer neobmedzené sledovanie občanov. Ide prevažne o telefonickú komunikáciou a rôzne aktivity na internete, ale aj na súkromných pozemkoch obyvateľov. Navyše tajné služby môžu špehovať občanov bez povolenia súdu.
Švajčiarske médiá a analytici tento prekvapivý výsledok vysvetľujú obavami verejnosti z prílevu migrantov a hrozby teroristických útokov.
Fakticky dve tretiny – 65,5% Švajčiarov hlasovalo za podporu zákona o rozšírení právomocí bezpečnostných služieb. Švajčiarske médiá prízvukujú, že verejnosť s týmto rozšírením právomocí tajných služieb súhlasila po veľmi dlhej pauze. Vyše 35 rokov – od prepuknutia škandálu so špehovaním občanov švajčiarskou vládou v roku 1980 zachovávali Švajčiari dosť skeptický postoj voči „štátnej kontrole“. Bezpečnostné kamery sú v krajine zriedkavosťou a dokonca ani Google street view vo Švajčiarsku nie je kvôli zákonom o ochrane súkromia.
Tento zákon o sledovaní občanov švajčiarska vláda schválila ešte vlani, ale dodnes nenadobudol platnosť, pretože podobné veci sa vo Švajčiarsku riešia referendami a odporcovia nového zákona zozbierali dostatok podpisov na to, aby bolo vyhlásené referendum a aby sa o tejto otázke rozhodlo vo všeľudovom hlasovaní.
Prekvapivo však odmietli dve ďalšie iniciatívy. Švajčiarski voliči odmietli návrh na zvýšenie štátnych dôchodkov o 10%. Proti bolo cca 60 percent voličov. Túto iniciatívu síce podporili ľavicoví poslanci, avšak prevážil názor odporcov tohto projektu, ktorí tvrdili, že tento krok značne zaťaží domáci rozpočet.
Neprešiel ani návrh prechodu na „zelenú ekonomiku” do roku 2050. Dôvod jeho odporcov bol rovnaký: na to treba investovať až priveľký finančný balík. Tento návrh odmietlo ešte viac občanov – 63 percent voličov.
Eugen Rusnák