Môj profil 
Predplatné
Washington a Ankara sa 17. októbra 2019 síce dohovorili o pozastavení tureckej vojenskej ofenzívy a americký prezident Trump napísal tureckému prezidentovi Erdoganovi otvorený list, ktorý zaujal svetovú verejnosť, no Turci otvorene uvádzajú, že v prípade Kurdov nemajú s kým uzatvárať dohodu, pretože dohody s teroristami sa neuzatvárajú. Turci sú ochotní uzavrieť dohodu so Sýrčanmi alebo Rusmi, ak tí budú garantovať že udržia na vlastnom území Kurdov natoľko na reťazi, aby Kurdi prestali predstavovať hrozbu pre Turecko.
Nakoľko sú slová tureckého prezidenta Erdogana úprimné a nakoľko ide o vopred dohodnutý scenár s Rusmi ťažko odhadovať. Američania svojim odchodom vážne oslabili Kurdov, ktorých vyzbrojila a do pozície svojej zástupnej armády postavila ešte Obamova administratíva. Ak príde k rozbitiu Kurdov, podobnému rozbitiu Islamského štátu, alebo rozbitiu proamerických sunnitských bánd, ktoré momentálne živoria v Idlibe, tak Američania na Blízkom východe totálne stratia svoju zástupnú armádu. Budovanie takejto zástupnej armády si vyžaduje čas a peniaze, takže pre Američanov môže byť znova veľmi ťažké upevniť svoje pozície v Sýrii. Presne toto chápe protitrumpovská opozícia, ktorá po stiahnutí amerických vojakov zo severnej Sýrie spustila hysterický rev voči Donaldovi Trumpovi. Počas tejto konfrontácie označil Trump dokonca Nancy Pelosiovú, ktorá totálne stratila nad sebou kontrolu za vážne chorú osobu.
Dňa 22. 10. 2019 sa stretnú Putin a Erdogan, aby posudzovali vývoj situácie v Sýrii v súvislosti s tureckou ofenzívou. Ruský expert Igor Korotčenko tvrdí, že Turci po uplynutí 5 dňového prímeria v krátkej dobe opäť obnovia svoju ofenzívu proti Kurdom, pretože sú pevne rozhodnutí vytvoriť bezpečnostnú zónu na severe Sýrie. Pritom svoju činnosť kooperujú spoločne so sýrskymi vládnymi vojskami, no Turci vnímajú veľmi negatívne, ak sa sýrske jednotky snažia obsadiť aj územia mimo vytýčenej demarkačnej línie. Pre Turkov je totiž dôležité, aby zo svojho územia presunuli státisíce sýrskych utečencov, ktorí do Turecka utiekli po začatí občianskej vojny v Sýrii. Najjednoduchšie je premiestniť týchto útečencov do zóny na severe Sýrie, ktorú Turci budú dočasne kontrolovať a po nejakej dobe odovzdať toto územie Damasku.
Pred Kurdami tak ostávajú dve možné cesty. Prvou je podľa Korotčenka bojovať proti Turkom, v tomto boji by však boli Kurdi osamotení. Američania sa vykašľali na proamerických Kurdov, Kurdi ochotní komunikovať s Moskvou, Damaskom a Teheránom však nikdy neboli takí hlúpi, aby zviazali svoju budúcnosť s krajinou, ktorá bez najmenších problémov porušuje medzinárodné zákony a neplní uzavreté dohody. Ak však budú ochotní pridať sa na stranu proamerických Kurdov a spoločne s nimi bojovať proti tureckému nebezpečenstvu, je to len ich voľba. V tom prípade sa však už nebudú môcť spoľahnúť na krytie Moskvy a Damasku a skončia namotaní na pásoch tureckých tankov.
Turci sú relatívne spokojní, pretože vojenská operácia proti Kurdom na severe Sýrie ich nestojí veľa. Podľa tureckých informácii zahynulo do 10 tureckých vládnych vojakov, desiatky mŕtvych však majú proturecké sýrske ozbrojené skupiny, ktoré Turci stiahli z Idlibu. Ich smrť však Turkov nebolí, sýrske proturecké skupiny vnímajú ako spotrebný materiál a ich preriedenie znamená nižšie výdavky. Pritom by bolo ale nesprávne myslieť si, že Turci hazardujú životmi svojej zástupnej armády. To nie je pravda, Turci nebudú nimi plytvať, pretože sú regionálnou veľmocou a tieto skupiny môžu využívať pri presadzovaní svojich záujmov aj v budúcnosti, pretože situácia v Sýrii bude napätá určite ešte dlhšiu dobu.
.jpg)
