Kulagin: Sankcie spôsobia Európe stratu miliónov pracovných miest

Bratislava 26. júna 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

V Európskej únii už podľa Kulagina mnohí pochopili, že sankcie vnucované Washingtonom prinášajú Európe ekonomické straty

Rusko je sklamané, že v EÚ “prevážil názor rusofóbnej lobby” a únia 20. júna predĺžila platnosť ekonomických sankcií voči Moskve. Brusel pritom zamlčal, že tento krok spôsobí stratu možno až miliónov pracovných miest v Európe, vyhlásil to na dnešnom brífingu tlačový atašé ruského veľvyslanectva na Slovensku Alexej Kulagin.

Podľa Kulagina sa EÚ tvári, že všetku zodpovednosť za implementáciu minských dohovorov má iba Rusko. Takýto postoj označil za absurdný a zdôraznil, že kľúč k riešeniu ukrajinskej krízy je v rukách Kyjeva. Ten sa však podľa jeho slov svoje záväzky očividne neponáhľa splniť.

Obvinenia, že Rusko sa podieľa na konflikte na Ukrajine, nie sú podložené ani právne, ani faktami. Naopak, za krízu na Ukrajine je zodpovedný Washington a Brusel, pričom oba tieto bloky podporovali takzvaný Euromajdan a aj následný štátny prevrat. Tieto kroky na Ukrajine majú slúžiť na zachovanie geopolitického mocenského monopolu “historického Západu” a získanie prevahy nad eurázijskými krajinami, uviedol Kulagin.

V EÚ už podľa Kulagina mnohí pochopili, že sankcie vnucované Washingtonom prinášajú Európe ekonomické straty. “Chceli by sme upozorniť, že kým objem obchodu medzi Ruskom a EÚ sa v roku 2014 znížil takmer o 10 percent, náš obrat tovaru s USA za rovnaké obdobie vzrástol o 5,6 percenta. Treba sa teda zamyslieť, kto má z toho prospech,” upozornil Kulagin.
Podľa jeho slov je pochopiteľné, že postoj k sankciám sa v rámci EÚ začína meniť, keďže Rusko muselo podniknúť odvetné kroky. Prezident Vladimir Putin v reakcii na nedávne rozhodnutie EÚ už podpísal rozšírenie odvetného režimu o ďalší rok. Celková strata EÚ v dôsledku sankcií tak dosiahne podľa niektorých zdrojov až 100 miliárd amerických dolárov, tvrdí Kulagin.

Tlačový atašé ruského veľvyslanectva pripustil, že sankcie majú dosah aj na ruskú ekonomiku, avšak podľa neho krajinu neuvrhnú do zásadnej krízy. Táto situácia však podnietila Rusko, aby urýchlene vyriešilo problémy v domácej ekonomike – v prvom rade znížením závislosti od Západu a podporou domáceho priemyslu. Okrem toho Moskva posilnila spoluprácu s krajinami BRICS a štátmi ázijsko-tichomorskej oblasti.

Rusko ďalej reagovalo na údajné plánované rozmiestnenie amerických jednotiek a ťažkej vojenskej techniky na východných hraniciach NATO, ako o tom informovali západné médiá. Malo by sa to týkať Bulharska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Rumunska, Estónska a možno aj Maďarska. Množstvo ťažkých zbraní, ktoré sa má premiestniť na východ NATO, by podľa Kulagina stačilo na vybavenie brigády s 3000-4000 vojakmi.

Ak USA prijmú tento plán, porušia dohodu medzi NATO a Ruskom uzavretú pred rozširovaním aliancie na východ. NATO sa v roku 1997 zaviazalo, že nebude rozmiestňovať väčšie vojenské zoskupenia v týchto krajinách na trvalej báze. Podľa Kulagina je plánovaná rotácia personálu iba formálna záležitosť.

Moskva tvrdí, že rozmiestnením jednotiek Washington iba živí mýtus ruskej hrozby, ktorým sa snaží ospravedlniť svoje plány na zvýšenie vojenských kapacít v Európe. Hrozí však, že americká prítomnosť na východnom krídle NATO “si začne žiť svojím vlastným životom”, bez ohľadu na záujmy európskych krajín. Môžu tak vzniknúť preteky v zbrojení, ktoré bude potom iba ťažko zastaviť. “To ani my, ani Západ nepotrebujeme, ani nechceme,” dodal Kulagin.