Simferopoľ 12. marca 2016 (HSP/Foto: TASR/AP)

Krym a Sevastopoľ sa pripravujú pripomenúť si druhé výročie návratu do Ruska. Jeden darček už dostali – v týchto dňoch sa skončili prípravné práce na výstavbu Kerčského mosta a začala sa vlastne samotná výstavba

Krymčanom však vadia nepríjemné „darčeky“ od susedov:  prerušenie dodávok elektrickej energie, pretrvávajúca blokáda zo severu a objavenie sa „kolektorov“, snažiacich sa vrátiť dlhy voči bankám, ktoré v podstate zutekali pred Krymčanmi.  Akú náladu majú obyvatelia polostrova, ktorý sa dočasne premenil na „ostrov“ a vítajú druhé výročie „krymskej jari“?  Aké najakútnejšie problémy pretrvávajú a či je možné ich riešenie? O tomto všetkom sa v rozhovore pre ruský denník Moskovský komsomolec porozprával podpredseda vlády Republiky Krym, stály zástupca republiky Krym pri Prezidentovi Ruska Georgij Muradov.

Existuje život v blokáde?

Krymčania ešte stále pociťujú eufóriu z návratu do Ruska alebo začali kriticky hodnotiť ruské reality?

Za tieto dva roky si Krymčania uvedomili, že sú doma. Nadobudli istotu, že nikto zajtra nezačne vykoreňovať tvoju materčinu, zakazovať deťom učiť sa a stýkať sa počas prestávok v ich rodnom jazyku, ako to bolo v ukrajinskom období. To platí aj pre Rusov, aj pre krymských Tatárov. Krymská tatárčina bola uznaná oficiálnym jazykom, čo bolo nemožné na Ukrajine, a krymskí Tatári preciťujú všetky vymoženosti spojené s dodržovaním všetkých ich práv v oblasti kultúry, vzdelávania, náboženstva. Ľudí už neohrozuje strach, ktorý je veľmi citeľný na Ukrajine: strach z toho, že nacionalisti ich nielenže vyhlásia za ľudí nižšej úrovne, ale urobia s nimi krátky proces. Emotívne napätie povolilo, všetci sa upokojili a cítia sa príjemnejšie. Tak sa stáva, keď sa človek po dlhom odlúčení vráti domov, s príjemným údivom spoznáva rodné múry a potom veľmi rýchlo si na ne zvyká.

 A čo materiálne podmienky, každodenný život? Krym je blokovaný. Fyzicky je odrezaný od Ukrajiny, pritom ale nie je úplne napojený na infraštruktúru Ruska. Vyčerpáva ľudí prerušovanie dodávok elektrickej energie, vody, potravín, dopravy?

Krym je naozaj tvrdo zablokovaný, čo sa umocňuje barbarskými sankciami zo strany USA a Európy. Proti Krymu vyhlásili skutočnú vojnu ukrajinskí nacionalisti. Pritom Západ ospravedlňuje ich činy, konajúc tak v rozpore s medzinárodným právom. Nie je to prejavom barbarstva, že Grékom, žijúcim v Kryme zakazujú návštevu Grécka, Bulharom – Bulharska a Nemcom – Nemecka? Jedná sa o hrubé porušenie ľudských práv uznaných európskymi kánonmi – práva na slobodu pohybu, na rodinné kontakty a pod.! To, samozrejme, zarmucuje ľudí, je sklamaním. Ale nie samotná skutočnosť pripojenia Krymu k Rusku, ale správanie sa krajín, ktoré sa vyhlasujú za civilizované. V skutočnosti sankcie mali opačný dopad. Na Kryme  v tejto situácií silnie konsolidácia spoločnosti. Obyvatelia republiky prežívajú emocionálne oduševnenie, ba priam pátos: áno, obmedzujú naše záujmy, ale budeme bojovať  o spravodlivosť a porozumenie. Preto aktívne pozývame na Krym zahraničných politikov, osobnosti verejného života, podnikateľov, rôzne misie. Vidia, že Krymčania chcú byť s Ruskom napriek všetkým sankciám. V regióne pretrváva mimoriadna situácia ale Krymčania žijú pozitívnymi očakávaniami. Získali najdôležitejšie – pokoj, mier a bezpečnosť. Teraz logicky dúfajú v hospodársku obnovu, ktorá je, bohužiaľ, pomalšia, než by sme si priali. Životná úroveň v Kryme je nižšia ako v ostatných oblastiach Ruska, ale napriek tomu je výrazne vyššia ako na Ukrajine. Pôvodne sme predpokladali, že Krym dosiahne celoruské ukazovatele za tri roky. Ale do situácie zasiahla kríza a blokáda zo strany banditov.

Všetko sa spomaľuje aj tým, že Krymčanom znemožňujú normálne pracovať a zarábať. Ročný export Krymu pred 2013 rokom dosahoval jednu miliardu USD. Dnes klesol 15 až 20 násobne. Ekonomické inštitúcie v Európe a v Spojených štátoch neuznávajú Krymské spoločnosti. Výroba v mnohých oblastiach bola zastavená pretože bola stavaná na zahraničných dieloch a zahraničnom obchode. Cestovný ruch žije predovšetkým z návštev turistov z ruských regiónov. Predtým na Krym počas sezóny priplávalo až 200 námorných lodí s turistami, teraz sú to ojedinelé prípady. Krymské prístavy „demokratická Európska únia“ pre verejnosť uzavrela. Ten, kto poruší zákaz – podľahne sankciám. Európa, USA aj Ukrajina zastrašujú sankciami v súčasnosti aj tie krajiny, ktoré nepristúpili k blokáde Krymu. A to všetko s cieľom potrestať celý krymský národ za ich voľbu v referende.

Dezertéri a podvodníci

A čo ruskí podnikatelia? Neprichádzajú na Krym nahradiť odídených zahraničných partnerov?

Krym je dejiskom závažného medzinárodného stretu. Je to výzva pre Rusko: dostane sa Krym z blokády, postavíme ho na nohy alebo nie? Samozrejme, že sa zodvihne, stane sa vizitkou Ruska. Ale musíme vydržať v boji. Jedna z nevyhnutných podmienok pre víťazstvo – aby neboli dezertéri. Žiaľ, takých zbehov z krymského bojiska je dosť. Naše veľké korporácie, banky jednoducho zbabelo utiekli z Krymu.

Pripomeňme si situáciu s leteckou dopravou. Po pripojení Krymu a uvalení sankcií iba jedna letecká spoločnosť („Dobrolet“) nesmelo  prišla na Krym a pokúsila sa zabezpečiť dopravu. Naši západní oponenti okamžite udreli: odopreli poskytovanie služieb, úverovanie a spôsobili bankrot firmy. Ale čo podnikli ostatné ruské letecké spoločnosti? Rozhodli sa: poletíme na Krym všetci. A lietajú. Všetkých sa nepodarí potrestať bez toho, aby sa nezničili medzinárodné letecké komunikácie. Preto žiadne sankcie nenasledovali.

Bohužiaľ, naše korporácie a banky neberú príklad z letcov, nezohľadňujú ich pozitívne skúsenosti. Boja sa: ak prídu na Krym – budú mať problémy so Západom. Každý si myslí len na seba a na vlastné záujmy. Ak by sa dali dohromady a spoločne vykročili – nebolo by sa čoho báť. Ak do boja s nepriateľom vstúpite všetci spolu – nepriateľ bude porazený. Ale ak začnete uskakovať po jednom a schovávať sa za kŕče, víťazstvo unikne.

Ruské banky pracovali na Kryme ako ukrajinské „dcéry“. Nebudem nazývať mená, sú dobre známe. Po „krymskej jari“ ušli z tohto územia spolu s depozitmi ľudí, ktorí tam mali uložené ťažko zarobené peniaze, a s vkladmi právnických osôb. Peniaze Krymčanov vyvážali vo vreciach na nákladiakoch KAMAZ.  Mnoho Krymčanov bolo týmto úplne zruinovaných. Potom si náhle spomenuli o úveroch pre obyvateľov Krymu. A vymysleli si: bolo by dobre nevracať Krymčanom zobraté depozity, a pôžičky si vrátiť a to ešte aj s úrokmi a penálmi za oneskorenú platbu. Poriadne zatlačili kde bolo treba – a dostali zelenú na vrátenie peňazí! Povedané – urobené. A ihneď sa na Kryme z ničoho nič zjavili akísi „kolektory –  vydierači“, ktorí sa snažili vytĺcť z Krymčanov peniaze, brali im majetok. Popritom, aj ruské, aj medzinárodné právo deklarujú to isté: pri prevode práv veriteľa na inú právnickú osobu dlžník musí byť informovaný o tom, na koho konkrétne boli prevedené tieto práva. Krymčania sa ale okrem doteraz neznámych agentúr „kolektorov“ nedozvedeli nič o bankách, ktoré nadobudli ich dlhopisy.

Koniec koncov by ľudia mali pochopiť: na polostrove je mimoriadna situácia, Krym je pod blokádou – a teraz nie je čas pokúšať sa úplne ožobráčiť obyvateľov Krymu a brať im majetok, ponechať ich nahými a chudobnými. Podľa môjho názoru, z morálneho hľadiska je to ako vstúpiť do obliehaného Leningradu a požadovať od ľudí odkúpené niekým dlhy. Mimochodom, v Leningrade počas blokády sa tiež objavili špekulanti, ktorí skupovali od ľudí rodinné relikvie výmenou za jedlo. V tom čase platilo stanné právo a boli zastrelení na mieste, kde ich prichytili pri čine.

A aký je Váš recept na riešenie tejto situácie?

Je to jednoduché: v prípade, že banky chcú získať svoje peniaze a úroky – nech sa vrátia na Krym, znova sa zaregistrujú, začnú pracovať, obnovia vklady občanov, ktorých je, mimochodom, oveľa viac než vydaných úverov. Nech  vrátia peniaze fyzickým i právnickým osobám. Potom budú mať morálne právo požadovať splatenie úverov. A spravodlivé je tak konať až po zrušení sankcií a mimoriadnej situácie na Kryme, kedy sa ekonomika prebudí a ľudia budú môcť zarábať a platiť.

Ale je to morálny a etický aspekt tohto problému. Existuje tiež právny. Kapitál bank je považovaný za celok – aj vklady, aj úvery. A ak ich banky oddeľujú a vyhlasujú, že vklady nevrátia a úvery si vezmú – to je otvorený podvod, klasika žánru.

A ako reaguje štát?

Dúfam, že sa nás podporí a nájde spravodlivé riešenie. Podľa môjho hlbokého presvedčenia podnikatelia, ktorí v núdzovej situácii len v záujme osobného prospechu zradili Krym (a je už možné hovoriť takto otvorene) rovnako ľahko v kritickej situácii zradia taktiež svoju krajinu. Krym ukázal, že z psychologického hľadiska sú tak nasmerovaní. Chýba im vlastenecké zmýšľanie, svetonázor vlastencov. Oni nemajú absolútne žiadne vlastenecké zmýšľanie, nemajú svetonázor občanov vlastnej krajiny. Pre nich nie sú dôležití ľudia, nezaujíma ich cieľ vytýčený prezidentom krajiny – skoré integrovanie Krymu do  Ruskej federácie, ale majú záujem len o rýchly a ľahký zisk.

My všetci prechádzame veľmi zložitým obdobím. Stále tlejú uhlíky vojnového ohňa v Donbase, prudko sa stupňujú vojenské akcie na Strednom Východe. Jeden po druhom nás zradili mnohí z našich bývalých spojencov, ktorí sú nám často zaviazaní samotným faktom svojej existencie na Zemi. Do chrbta Ruska môžu zabodnúť ešte viacero nožov. Preto musíme byť pripravení na konsolidovanú odpoveď na všetky výzvy, s ktorými sa stretne celá naša spoločnosť vrátane podnikateľskej obce.

Aké sú vyhliadky rekreačnej sezóny na Kryme? Je nejaká šanca na prilákanie investícií do tunajšej infraštruktúry?

Krym bude určite v dopyte. A tých, ktorí chcú investovať do cestovného ruchu, máme dosť. Vrátane zahraničných podnikateľov. Len pred pár dňami som privítal desiatky zástupcov Grécka, Nemecka, Izraela, ktorí sú ochotní investovať do hotelierstva a kúpeľníctva.

A čo sankcie? Môžu byť títo investori potrestaní?

Ak už má podnikateľ biznis v Rusku, v iných regiónoch, kto tam na Západe dokáže, že investuje do Krymu? Na Kryme úspešne pôsobia dcérske spoločnosti cudzincov, už máme „dcéry dcér“. A nemajú žiadne problémy. Existujú stovky spôsobov, ako obchádzať sankcie. To najmä naši podnikatelia majú strach so západného hnevu za prácu na Kryme – je to naozaj čudné. A cudzinci sa neboja! Na Krym prichádzajú predstavitelia krajín aj mimo EÚ. V republike aktívne pracujú podnikatelia z Východu: z Iránu, napríklad. Pred zhoršením vzťahov s Tureckom bolo tu veľa tureckých podnikateľov. Začali prejavovať záujem o Krym Indovia a Číňania.

Čo je charakteristické: mnohí cudzinci majú záujem nielen o výstavbu hotelov, ale chcú rozvíjať zvláštne druhy cestovného ruchu. Napríklad, morský cestovný ruch – vybudovať prístavy pre jachty a sféru služieb, v horských oblastiach – plošiny pre para- a deltaplány. Krym je všestranne ideálnym miestom pre turistiku. Samozrejme, že je to trochu obmedzené tým, že na polostrov nelietajú cudzie letecké linky a neprichádzajú cudzie lode, ale je to dočasné.

Na Krym – ako na Bajkalsko-Amurskú magistrálu

Aký je stav migrácie na polostrove po zjednotení Krymu a Ruska?

Krymčania sa veľmi málo sťahujú na „kontinent“ – majú veľmi radi svoj polostrov. Ale opačným smerom je záujemcov veľa. Najmä zo severných oblastí Ruska. Sú to ľudia, ktorí tam dlhodobo pracovali, sú unavení z drsných klimatických podmienok a chceli by stráviť druhú časť svojho života pod teplým krymským slnkom a vedľa Čierneho mora. A samozrejme, množstvo ľudí prichádza z Ukrajiny. Týchto migrantov sú stovky tisíc. Sú to prevažne Rusi a rusky hovoriaci ľudia, ktorých tam prenasledovali pre ich sympatie k Rusku. Niektorí z nich prenikajú cez hranicu, ktorú ma pod dohľadom „ Pravý sektor“, čo je veľmi nebezpečné: mohli by sa dostať pod kolesá nacionalistických represii. Ľudia prichádzajú na polostrov prevažne cez ruské územie.

Do akej miery je schopná miestna elita riadiť región? Je akútny problém získavania úradníkov z „pevniny“?

Niet pochýb o tom, že miestne vedenie je schopné riadiť región. Ale Krym sa presunul do sféry platnosti ruskej legislatívy, ktorú, samozrejme, nie všetci v „teréne“ ovládajú. Navyše ľudia, ktorí štvrť storočia existovali v podmienkach ukrajinských reálií, potrebovali určitú dobu na adaptáciu. V praxi je ukončená, ale v niektorých oblastiach sú ešte viditeľné odborné nedostatky, takže hlava republiky musí nahrádzať ľudí na vedúcich funkciách. Práve prednedávnom bol menovaný nový minister poľnohospodárstva – rodák z Centrálneho federálneho okruhu. Pred tým na funkciu ministerky palív a energetiky bola menovaná Moskovčanka. Takže prílev nových kádrov z iných regiónov existuje.

Hovorilo sa o akejsi byrokratickej výsadkovej jednotke, ktorá je pripravená pristáť na Kryme …

Výraznej potreby „výsadku“ a „obsadenia všetkých portfólií“ nepociťujeme. Vedenie republiky presne pozná tie pozície, ktoré je potrebné posilniť, a vyberá si ľudí, ktorí môžu byť pozvaní z iných regiónov Ruska. Ale musíme pochopiť, že nie každý štátny úradník na vysokej úrovni je ochotný prísť pracovať na Krym. Platy tu sú celkom iné, ako v ostatných regiónoch Ruska. Vrátane platov samotných ministrov.

A koľko dostane minister na Kryme?

Asi 80 tisíc rubľov. Z týchto peňazí, ak ste nový prisťahovalec, si musíte prenajať byt – žiadny služobný byt sa neposkytuje. Samozrejme, že by sa žiadalo, aby všetci boli pripravení ísť na Krym, ako sa išlo na  Bajkalsko-Amurskú magistrálu – nie pre zárobok, ale pre ideu a romantiku. Krym dnes – je to hlavný celonárodný projekt našej krajiny.