Bratislava 7. mája 2019 (HSP/Iarex/Foto:TASR/AP-Jhonn Zerpa/Miraflores Press Office via AP)
Vladimír Vasiliev na portáli iarex publikoval zaujímavý pohľad na vývoj krízy vo Venezuele. Podľa autora sa Maduro a Venezuelci začínajú čoraz viac spoliehať na pomoc Ruska, Číny či Kuby
Dňa 4. 5. 2019 Nicolas Maduro vystúpil pred kadetmi jednej z vojenských škôl a hovoril o tom, že USA vedú voči Venezuele hybridnú vojnu. K vystúpeniu Madura prišlo len niekoľko dní po neúspešnom prevrate, ktorý viedol proamerický samozvanec Juan Guaido. Guaido a jeho skupina sa podľa všetkého pokúsili obsadiť letisko La Carlota, aby do krajiny mohli priletieť americkí žoldnieri Erika Princa zo skupiny Academi. Podľa Madura, na stranu Guaida sa pridali aj niekoľkí zradcovia z radov ozbrojených síl, išlo údajne o 70 až 300 venezuelských vojakov.
Strety medzi opozíciou a silovými štruktúrami sa uskutočnili najmä na námestí Altamira v Caracase, polícia použila plynové granáty a revoltu pomerne rýchlo potlačila.
Guaidov pokus o prevrat zo dňa 30 .4. 2019 podporil aj vysoký veliteľ venezuelskej tajnej služby Manuel Christofero Figuera, na jeho radu prívrženci Guaida oslobodili aj známeho opozičného lídra Leopolda Lopeza, ktorý bol jedným z vodcov opozičnej strany Ľudová vôľa.
Lopez si v domácom väzení odpykával 14 ročný trest, krátko po tom, ako sa z domáceho väzenia dostal, utiekol Leopoldo Lopez najprv na čilskú ambasádu, kde sa však necítil bezpečne a nakoniec na španielsku ambasádu, kde aj zostal, pretože Španieli prisľúbili, že ho nevydajú venezuelským úradom.
Ani Guaido a ani USA však nedokázali využiť zradu vysokého dôstojníka venezuelskej rozviedky Manuela Figueru, navyše ešte večer 30. 4. 2019 zatkli sily verné Madurovi Manuela Figueru a novým veliteľom zahraničnej rozviedky Venezuely sa stal Gustavo Gonsales Lopez, ktorý bol poradcom prezidenta Madura v otázkach bezpečnosti. Zrada Manuela Figueru nepríjemne zaskočila Nicolasa Madura, pretože vnímal Figuera ako rodinného priateľa s ktorým sa poznal dlhšiu dobu.
Niekoľko dní po neúspešnom pokuse o prevrat prichádzajú z Venezuely ďalšie zaujímavé informácie. Američania evidentne nie sú spokojní s tým, že sa Guaidov pokus o prevrat nepodaril, že sa nepodarilo dostať pod kontrolu letisko La Carlota. Američania takisto vnímajú ako neúspech skutočnosť, že sa Rusom podarilo presvedčiť Madura, aby neutiekol do azylu na Kubu (informácie Mike Pompea, amerického ministra zahraničných vecí) a neúspechom skončili aj aktivity predsedu Venezuelského najvyššieho súdu Miguela Morena vyhlásiť za nezákonné Ústavné zhromaždenie krajiny, ktoré má Nicolas Maduro pod kontrolou. Neskôr vyšlo najavo, že Miguel Moreno svoje kroky koordinoval s generálmajorom Národnej Gardy Ivanom Rafaelom Hernandezom Dalom, ktorý mal prinútiť Madura vzdať sa funkcie prezidenta a opustiť krajinu.
Elliot Abrams, špeciálny predstaviteľ USA vo Venezuele uviedol, že niekoľko mesiacov viedol rozhovory s troma kľúčovými postavami Venezuely, vrátane ministra obrany Vladimíra Padrina, ktorého prehováral, aby prešiel na stranu Guaida. Ale podľa Elliota Abramsa, “Venezuelčania len hovorili, hovorili a hovorili a keď prišlo na dobu skutkov, tak neurobili nič”.
Skutočnosť, že Američania oslovili a snažili sa prelanáriť na Guaidovú stranu Vladimira Padrina už potvrdil aj spomenutý minister obrany Vladimir Padrino a takisto spomenutý opozičný politik Leopoldo Lopez, ktorý sa dnes nachádza na španielskej ambasáde.
Leopoldo Lopez na sociálnej sieti Twitter uviedol, že v jeho dome sa stretávali vysokí vojenskí dôstojníci z rôznych druhov vojsk venezuelských ozbrojených síl, ktorí sa utvrdzovali v tom, že je potrebné Madura za každú cenu odstaviť.
Figuerova zrada naznačuje prečo k týmto stretnutiam mohlo prichádzať priamo v Lopezovom dome, podľa niektorých odborníkov však venezuelská kontrarozviedka o stretávaní spiklencov vedela a stretnutia monitorovala. Ak o stretnutiach vedela venezuelská kontrarozviedka, vedeli o nich s najväčšou pravdepodobnosťou aj Rusi, Číňania a Kubánci.
Treba si však uvedomiť, že skrytý dialóg opozície a Američanov s vysokými venezuelskými vojenskými veliteľmi predstavuje značne rizikový faktor. Situácia sa totiž mohla úplne pokojne ubrať aj iným smerom a Američanmi ponúkané financie sa mohli stať dostatočným argumentom k tomu, aby venezuelskí dôstojníci zradili.
Príkladov podobnej zrady poznáme z histórie pomerne veľa. Takisto postava ministra obrany Venezuely Vladimira Padrina vyvoláva množstvo otáznikov. Časť príslušníkov jeho najbližšej rodiny je protimadurovsky zameraných a dokonca jeho matka ho mala údajne požiadať, aby “urobil chlapský krok” a rozišiel sa s Madurom.
Minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo tvrdil, že Maduro už bol v značnom strese a bol ochotný opustiť Venezuelu na pripravenom lietadle, Rusi však Madura presvedčili, že situácia je pod kontrolou a k odstráneniu Madura nepríde.
Minister zazhraničných vecí RF Sergej Lavrov Pompeove slová odmietol. Ukazuje sa, že Maduro začína byť čoraz viac závislý od Rusov a Kubáncov.
Ruský vojenský kontingent vo Venezuele zatiaľ predstavuje 99 ruských vojenských odborníkov v čele s generálplukovníkom Vasilijom Tonkoškurovom.
Maduro najlepšie chápe možnosti venezuelskej armády a Národnej gardy. Jeho vojenskí poradcovia dobre vedia, že venezuelská armáda nedokáže tak rýchlo reagovať ako ruská armáda či kubánska armáda a Maduro by bol veľmi rád, keby sa ruský vojenský kontingent vo Venezuele rozšíril. Na túto tému včera v Moskve rokoval aj venezuelský minister zahraničných vecí Jorge Arreas.
Význam ruskej misie vo Venezuele chápu aj v USA. Američania sú z ruskej, čínskej či kubánskej prítomnosti vo Venezuele rozčarovaní a v mainstreamových médiách zazneli hlasy amerických politikov požadujúce okamžitý odchod Madura a Rusov z Venezuely, pretože Venezuela predsa patri do záujmovej sféry USA.
Rusko vo Venezuele podľa všetkého aktívne vstúpilo do diania, venezuelská kontrarozviedka za pomoci ruskej rozviedky dokázala eliminovať Guaidove pokusy o štátny prevrat a ukazuje sa, že napriek nevýhodnému rozostaveniu síl dokážu Rusi aj vo Venezuele viesť s Američanmi pomerne vyrovnanú partiu.
Venezuelu možno vnímať ako príklad stretu medzinárodného práva s nátlakovou americkou politikou, ktorá sa však dosiaľ vo Venezuele nemôže pochváliť žiadnym väčším úspechom.
Vladimir Vasiliev