Podľa nej banky pri posudzovaní úveru vychádzajú z uzavretého účtovného obdobia a dôsledne sledujú kontinuitu podnikania. Ukončenie živnosti a pokračovanie v podnikaní ako s.r.o. nie je z pohľadu banky plynulým pokračovaním tej istej činnosti. „Vlastník s.r.o. a živnostník sú pre banky dve samostatné entity, ktoré nedokážu prepojiť, aj keď ide o tú istú osobu a činnosť,“ vysvetľuje.

V praxi to znamená, že podnikateľ, ktorý by ako dlhoročný živnostník bez problémov splnil podmienky na získanie hypotéky, sa po založení s.r.o. ocitne na štartovacej čiare. Banka jeho novú firmu posudzuje ako subjekt bez histórie, a to aj v prípade, že má rovnakých klientov, rovnaké tržby a podniká v identickom odbore. Bez uzavretého účtovného obdobia totiž príjem z novej spoločnosti spravidla neakceptuje.

Rozhodujúce je aj načasovanie zmeny. Ak podnikateľ napríklad v roku 2025 podnikal ako SZČO a v marci 2026 živnosť zruší a založí si s.r.o., o hypotéku môže reálne požiadať až po podaní daňového priznania za nový subjekt, teda najskôr v roku 2027. „Niektoré banky navyše vyžadujú minimálne jedno, inde dokonca dve ukončené účtovné obdobia. V takom prípade sa reálna žiadosť o úver môže posunúť až do roku 2028,“ približuje Eva Šablová. Zmena právnej formy tak v praxi vylučuje získanie hypotéky v tom istom roku.

Rozdiely sú aj v samotnom posudzovaní príjmu. Pri živnostníkoch banky najčastejšie vychádzajú z tržieb, z ktorých akceptujú 10 až 70 percent v závislosti od banky a predmetu podnikania. Ak hodnotia príjem zo základu dane, odpočítajú daň a zvyšok rozpočítajú na 12 mesiacov. Pri s.r.o. sa posudzovanie líši. Banky môžu vychádzať z tržieb alebo zo zisku a zároveň zohľadňujú podiel spoločníka. Ak má majiteľ menšinový podiel, akceptujú len príslušnú časť príjmu. Niektoré banky príjem z obratu s.r.o. vôbec neuznávajú, iné akceptujú zisk, a to dokonca aj v prípade, že si ho podnikateľ formálne nevyplatil.

Väčšina bánk zároveň vyžaduje, aby mala s.r.o. aspoň jedno uzavreté účtovné obdobie. Výnimočne môže postačovať šesť mesiacov podnikania z predchádzajúceho roka, štandardom je však jeden celý rok, niekde dokonca dva roky histórie. Samotná kontinuita činnosti pritom nestačí. Aj keď podnikateľ vykonáva rovnakú prácu ako predtým a má stabilnú klientelu, bez podaného daňového priznania za nový subjekt banka jeho príjem spravidla neakceptuje.

Rolu zohráva aj odvetvie podnikania. Banky preferujú stabilnejšie sektory, ako je IT, zdravotníctvo či regulované profesie typu notár, advokát alebo architekt, kde sú príjmy predvídateľnejšie. Naopak, rizikovejšie segmenty, ako gastronómia, stavebníctvo alebo umelecké činnosti s nepravidelnými príjmami, posudzujú prísnejšie. Niektoré oblasti, napríklad kasína, erotický priemysel či kryptomeny, banky obvykle neakceptujú vôbec.

Podľa Evy Šablovej preto platí, že ak je pre podnikateľa prioritou kúpa bývania financovaná hypotékou, mal by zmenu právnej formy dôkladne zvážiť a najmä správne načasovať. „Ak klient plánuje riešiť bývanie, odporúčam najprv vybaviť a načerpať hypotéku, a až potom meniť formu podnikania. Inak si môže zbytočne zatvoriť dvere k financovaniu na jeden až dva roky,“ uzatvára.