Praha/Bratislava 13. júla 2016 (HSP/Foto:TASR-Vladimír Benko)
Prvého júla prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska predniesol prejav pri príležitosti predsedníctva Slovenska v Rade Európy. Podľa Iva Strejčeka z Inštitútu Václava Klausa slovenský prezident svoj prejav vybudoval na téze, že EÚ zostáva v histórii výnimočným, úžasným a úspešným projektom mieru, demokracie a prosperity.
Strejček poukázal na fakt, že Kiskov prejav (celý príhovor si môžete prečítať TU), ako keby nebol písaný v Bratislave. Podľa neho, keby slovenský prezident bol skutočným autorom svojho prejavu a pokiaľ by mal ambíciu vniesť prostredníctvom slovenského predsedníctva do súčasnej Európskej únie niečo svieže, mal pripomenúť, „prečo tak citlivo – na základe našej historickej skúsenosti – vnímame každé obmedzenie našich slobôd, a ako ponižujúce aj beznádejne po celé tie desaťročia komunistickej neslobody bolo, keď o nás rozhodovali cudzinci v cudzej metropole.“
Andrej Kiska však tak neučinil. Vo svojom „bruselskom“ prejave povedal presne to, čo si v Bruseli i v Berlíne predstavovali. Podľa Strejčeka takto len potvrdil, že takzvané predsedníctvo EÚ je inštitút formálny, dirigovaný a administrovaný niekoľkými veľkými členskými krajinami.
Členovi Inštitútu Václava Klausa je ľúto, že Kiskove vystúpenie nebolo „bratislavské“. „Mohol začať – v kontexte unikátnej slovenskej, českej a stredoeurópskej historickej skúsenosti – proces kritického hľadanie odpovedí na to, prečo sa Briti pred pár týždňami slobodne a dobrovoľne rozhodli ten “úžasný a prosperujúci” spolok opustiť, prečo obdobné nálady vládnu aj medzi voličmi ďalších členských krajín a akým svedectvom o súčasnej EÚ to vôbec je,“ píše Strejček.
Na záver kriticky dodáva, že slovenský prezident Andrej Kiska neurčil sebavedomý štart slovenského predsedníctva. Potvrdil totiž len svoje slová zo záverečnej časti svojho prejavu, že slovenské predsedníctvo bude len trpezlivým načúvaním bez vynášania okamžitých súdov.