Môj profil 
Predplatné
Podľa navrhovanej novely zákona sa matkám, ktoré sa narodili v rokoch 1957 až 1963, pri stanovení ich dôchodkového veku od novembra tohto roka odpočíta pol roka za každé vychované dieťa. Poslanci parlamentu by podľa rezortu práce a sociálnych vecí mali v druhom a treťom čítaní o tejto novele rokovať až potom, ako v danej veci rozhodne Ústavný súd SR. Vyplýva to zo stanoviska ministerstva práce a sociálnych vecí k poslaneckému návrhu novely zákona o sociálnom poistení od trojice koaličných poslankýň.
Skupina poslancov NR SR podala na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade právnej úpravy dôchodkového veku s Ústavou Slovenskej republiky a Chartou základných práv Európskej únie. “Predkladatelia poslaneckého návrhu majú za to, že až ich návrh zohľadňuje výchovu detí pri určovaní dôchodkového veku žien v súlade s Ústavou Slovenskej republiky,” uvádza ministerstvo práce a sociálnych vecí.
Otázka ústavnosti platnej právnej úpravy znižovania dôchodkového veku je pritom podľa názoru ministerstva kľúčová. “Poslaneckým návrhom sa totiž zasahuje do viacerých princípov právneho štátu s cieľom odstrániť subjektívne pociťované znevýhodnenie pri určovaní dôchodkového veku skupinou poistenkýň, ktorým sa v súlade so zákonom nezohľadňuje výchova detí,” upozorňuje rezort.
To, že sa počas jedného roka opätovne navrhuje upraviť dôchodkový vek, podľa ministerstva práce a sociálnych vecí samo o sebe neprispieva k právnej istote. Návrh novely zákona má pritom podľa rezortu retroaktívne účinky. “Niektorí z dotknutých poistencov, ktorí podľa účinnej právnej úpravy ešte nedovŕšili dôchodkový vek, by v zmysle navrhovanej právnej úpravy dovŕšili dôchodkový vek pred momentom nadobudnutia účinnosti poslaneckého návrhu,” varuje ministerstvo.
Ide o časť skupiny poistencov, ktorí vychovali jedno alebo dve deti a narodili sa v roku 1958. Zároveň by sa ešte väčšej skupine dotknutých poistencov spätne upravil ich dôchodkový vek, ktorý už podľa účinnej právnej úpravy dovŕšili. “Pravá retroaktivita je v právnom štáte vnímaná ako nežiaduci zásah do princípu právnej istoty, pričom jej prípustnosť by mala byť do značnej miery odôvodnená nevyhnutnosťou takéhoto zásahu. Zákonodarca by sa teda mal primárne vysporiadať s otázkou, či uvedenej právnej úprave prizná retroaktívne účinky a to s dôrazom na ich odôvodniteľnosť a jednoznačný prospech pre poistencov,” dodáva ministerstvo práce.
Návrh novely zákona o sociálnom poistení od poslankýň Petry Krištúfkovej (Sme rodina), Anny Zemanovej (SaS) a Kataríny Hatrákovej (OĽaNO) parlament v polovici júla posunul do druhého čítania. Matkám, ktoré sa narodili v rokoch 1957 až 1963, sa pri stanovení ich dôchodkového veku od novembra tohto roka odpočíta pol roka za každé vychované dieťa. Podľa poslankyne Krištúfkovej sa tým odstráni krivda voči 110-tisíc ženám narodeným v rokoch 1957 až 1963, ktorým sa vlani pri schvaľovaní novely zákona neodpočítalo z dôchodkového veku pol roka za každé jedno vychované dieťa.
Novelou zákona sa pôvodná tabuľka určujúca vek odchodu do dôchodku podľa ročníka narodenia a počtu vychovaných detí nahrádza novou tabuľkou, ktorá sporným ročníkom žien zníži ich penzijný vek o pol roka za každé vychované dieťa. Penzijný vek sa ženám zníži najviac o 18 mesiacov, ak vychovali tri a viac detí. “Dôchodkový vek žien, ktorý je vzhľadom na počet vychovaných detí podľa aktuálne účinnej právnej úpravy výhodnejší, sa nemení,” konštatuje sa v návrhu. Návrhom novely sa tiež na základe rovnakého princípu upravuje dôchodkový vek mužov, ktorým sa zohľadňuje výchova detí, ktorá nebola zohľadnená ženám.
.JPG)
.jpg)
