Moskva, ktorá je po invázii na Ukrajinu v roku 2022 čoraz ekonomicky závislejšia od Číny, projekt presadzuje už roky, avšak Peking zostáva opatrný. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že obe strany dosiahli „základné porozumenie“ projekte vrátane jeho trasovania a spôsobu výstavby, ale stále neexistuje jasný harmonogram a zostávajú detaily, ktoré treba doriešiť.

Projekt sa neobjavil ani v zozname dohôd zverejnených Kremľom po rokovaniach. Plynovod by mal prepravovať 50 miliárd kubických metrov plynu ročne z ložísk, ktoré pred vojnou zásobovali Európu, kde ruský export prudko klesol.

Trasa by viedla 2 600 kilometrov od Jamalského polostrova cez Mongolsko do Číny. Peking však o projekt prejavuje menší záujem, než Moskva dúfala, a to aj napriek energetickej neistote spôsobenej vojnou na Blízkom východe.