Môj profil 
Predplatné
Krajné 18. januára (TASR) – Alfou a omegou limitujúcou správu obce Krajné v Myjavskom okrese je podľa tamojšieho starostu Vladislava Šustera jej charakter. Kopaničiarsky charakter obcí však podľa starostu neberú do úvahy tvorcovia zákonov a vyhlášok.
„Krajné má šesť miestnych častí (Krajné, Matejovec, Žadovica, Luskovica, Podvrh, Zbehy) a ďalších 39 kopaníc. Kataster obce má 2870 hektárov a udržiavať musíme takmer 80 kilometrov ciest. Nejde len o 40 kilometrov pasportizovaných ciest, ale udržiavame aj ďalších 40 kilometrov prevažne štrkovitých ciest spájajúcich miestne časti s kopanicami a kopanice medzi sebou. Sme strediskovou obcou, niektoré činnosti zabezpečujeme aj pre okolité obce,“ priblížil starosta s tým, že v Krajnom žije asi 1600 obyvateľov, počas víkendov sa vďaka chalupárom z miest ich počet zdvojnásobí.
Na nezmyselnosť niektorých predpisov poukázal najmä v súvislosti s tamojšou základnou školou s materskou školou. Chodia do nej žiaci z troch okresov (Myjava, Nové mesto nad Váhom, Piešťany) a dvoch krajov (Trenčiansky a Trnavský samosprávny kraj). Tragikomické podľa Šustera je, že napríklad žiaci z časti Matejovec, ktorá je súčasťou Krajného, majú do školy asi päť kilometrov, nedostávajú na dopravu ani cent. Naproti tomu školáci z obce Hrachovište v okrese Nové Mesto nad Váhom, ktorí dochádzajú do krajňanskej školy necelé tri kilometre, príspevok na dopravu majú.
Kopaničiarsky charakter Krajného limituje podľa starostu aj úroveň jeho infraštruktúry. Obec má vlastné lesy, plyn a kanalizáciu majú iba v najväčšej miestnej časti Krajné a aj napriek tomu, že majú tri obecné vodovody, dve zo štyroch častí sa musia uspokojiť s vodou zo studní. „V Krajnom je šesť malých obcí, každá má svoje satelity, kde sa žije svojim životom. Uvariť ten guláš tak, aby boli všetci spokojní, je veľmi ťažké,“ posťažoval si starosta.
V minulosti sa Krajnému črtala možnosť vybudovania kanalizácie. „Projekt odkanalizovania Veľká Javorina a Bradlo pre desať obcí bol hotový, zmenila sa však vláda, zmenili sa aj pravidlá, a z kanalizácie nebolo nič. Niečo podobné je aj s eurofondami, ktoré sú podľa mňa legálnou pyramídovou hrou. Predložili sme niekoľko projektov, okrem iných aj projekt revitalizácie centrálnej časti obce. Projekt prešiel cez agentúru, v hodnotení sme dokonca získali viac bodov ako okresné mesto, no vo výbere kraja sme neprešli – bol som totiž nezávislý starosta,“ skonštatoval Šuster s tým, že na jednej strane obce nútia šetriť a na druhej strane z nich vyťahujú peniaze na projekty, ktoré zostanú v zásuvkách.
Chýbajúca infraštruktúra a nedostatok pracovných príležitostí sú podľa starostu hlavným dôvodom, prečo mladí ľudia obec opúšťajú. V minulosti bolo najväčším zamestnávateľom tamojšie družstvo, kde pracovalo až 400 ľudí a prirovnávali ho k legendárnym Slušoviciam. Družstvo zaniklo, najviac ľudí zamestnáva momentálne obec, v katastri Krajného pôsobí významná spoločnosť zameraná na recykláciu textilného odpadu. „Potrebujeme zrekonštruovať zdravotné stredisko s lekárňou, obecný úrad, cintorín, dom smútku a najmä miestne komunikácie, ktoré nedokážeme z nášho rozpočtu opraviť,“ zdôraznil Šuster.
Napriek všetkému žije Krajné bohatým spoločenským, kultúrnym a športovým životom. V obci pôsobia dva dobrovoľné hasičské zbory – v Krajnom a Matejovci, poľovné združenie Drienovica, Folklórny súbor Krajňanec, evanjelický spevokol, Jednota dôchodcov Slovenska, Zväz protifašistických bojovníkov, ale aj aktívny futbalový a stolnotenisový oddiel. Významnou súčasťou obce je komunitné centrum Drahuškovo, ktoré sa stará o ľudí postihnutých autizmom a podobnými ochoreniami. Obec už 20 rokov vydáva vlastné noviny – štvrťročník. Webová stránka Krajného patrí medzi skvosty obce, čo ocenili aj odborníci na celoslovenských súťažiach.
UPOZORNENIE: TASR dnes prináša sériu spravodajských materiálov o obci Krajné.
TASR ponúka k správe zvukový záznam a fotoreportáž.
.JPG)
.jpg)
