Krajina potrebuje inštitút stavu ohrozenia, treba zmeniť ústavu

„Budeme musieť nájsť konsenzus naprieč celým politickým spektrom, ale bolo by nezodpovedné vo vzťahu k bezpečnosti občanov SR a k ochrane územnej celistvosti a suverenity SR, aby sme nemali ako medzistupeň medzi časom mieru a vojnovým stavom aj takzvaný čas ohrozenia, keď vláda a OS budú môcť efektívne reagovať na prípadné hrozby, ktoré nie sú ešte nejakým vyhlásením vojny SR, ale predstavujú vážne bezpečnostné riziko, kde je potrebné nasadiť ozbrojené sily a s autorizáciou použiť, samozrejme, aj ostrú muníciu,“ myslí si prezident, ktorý je zároveň hlavným veliteľom OS SR.

Ako Pellegrini doplnil, zvolá okrúhly stôl odborníkov na túto tému a k rokovaniam prizve aj politikov. Upozornil, že nápor na slovenské hranice môže vzniknúť napríklad po konci vojny na Ukrajine. „Nie je to legislatíva, ktorá má pripravovať Slovenskú republiku na nejaký vojnový konflikt, ale na nejakú hrozbu. V prípade, že budeme mať indície, že napríklad nejaká teroristická skupina alebo niekto sa pokúsi zlikvidovať našu strategickú infraštruktúru, napríklad naše jadrové elektrárne,“ ubezpečil.

Hlava štátu má predstavu aj o mechanizme na vyhlásenie takéhoto stavu. O informáciách by mala najprv rokovať bezpečnostná rada štátu a následne by vláda mohla stav ohrozenia vyhlásiť v potrebnom rozsahu.

Kaliňák priblížil, že aktuálne by bol zásah ozbrojených síl proti hrozbe bez vyhláseného vojnového stavu alebo vojny v rozpore so zákonom. Nemyslí si, že ak by Slovensko malo takúto možnosť už teraz, že by bol stav ohrozenia vyhlásený v aktuálnej bezpečnostnej situácii.

Minister tiež odmietol, že by mechanizmus mohol po vyhlásení výrazne oslabiť občianske práva obyvateľov. „Nemyslím si, že to má vplyv na ľudské práva, pretože neobmedzujeme pohyb ani nič podobné v tomto prípade. Čiže myslím, že to predovšetkým smeruje k tomu, aby sme vedeli reagovať,“ uviedol.

Opozícia kritizuje zámer legislatívne zaviesť inštitút stavu ohrozenia

Opozícia kritizuje zámer legislatívne zaviesť inštitút stavu ohrozenia. Strana SaS, Hnutie Slovensko a mimoparlamentní Demokrati považujú za nebezpečné, že vláda by sa mohla rozhodnúť vyhlásiť stav ohrozenia a nasadiť Ozbrojené sily (OS) SR na území Slovenska, ak by bola krajina čímkoľvek ohrozená. Súčasné právne rámce sú podľa strán postačujúce. Reagovali tak na utorkové vyjadrenia prezidenta SR Petra Pellegriniho. Na úpravu by bola potrebná zmena Ústavy SR.

„Je zarážajúce, že vláda vymýšľa nový systém ochrany bezpečnosti krajiny, keď už dnes existujú zákonné nástroje. Máme napríklad inštitút asistenčných služieb ozbrojených síl, ktorý sa využíval počas pandémie a ktorý je možné využívať aj dnes,“ podotkol poslanec za SaS Juraj Krúpa. Za nejasné považuje aj to, ako by nový režim fungoval v praxi. „Predstavme si situáciu, že by Slovensku reálne hrozil útok napríklad zo strany dronu. Podľa tohto modelu by sa najskôr musela zísť vláda, vyhlásiť stav ohrozenia a až potom by mohli ozbrojené sily konať. To je úplne nereálne,“ uviedol.

Aj poslanec parlamentu Gábor Grendel (Slovensko – Za ľudí) považuje tento krok za krajne nezodpovedné. „Veľmi dobre vedia, že súčasné právne rámce postačujú,“ doplnil. Za zámerom vidí aj nadchádzajúce voľby do Národnej rady SR.

Zavedením inštitútu stavu ohrozenia by podľa šéfa mimoparlamentných Demokratov a exministra obrany Jaroslava Naďa mohla byť vážne ohrozená vnútorná bezpečnosť krajiny. Tvrdí, že vláda by tak mohla nasadiť OS SR proti vlastným obyvateľom na území Slovenska aj pre ňou vymyslenú hrozbu.