Môj profil 
Predplatné
Avšak 78 dní pred “humanitárnou akciou” NATO pod krycím názvom Zväzová sila, ktorá sa začala 24. marca 1999 bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, utrpela Juhoslávia veľké ľudské straty – podľa rôznych odhadov 1200 až 4000 ľudí. Medzi obeťami bolo väčšinou civilné obyvateľstvo. 6 až 12 tisíc ľudí bolo zranených, pripomína vo svojom komentári Brankica Ristič.
Letecké útoky na území Juhoslávie sa vykonávali za použitia kazetových bômb a náložou s ochudobneným uránom.
Materiálne škody predstavovala podľa rôznych odhadov 30 až 100 miliárd dolárov, bolo zničené veľké množstvo priemyselných a infraštruktúrnych objektov, architektonických pamiatok, chrámov a kláštorov.
Albánsky premiér Edi Rama zistil, že návrh kosovského predáka je skvelý nápad, označil bombardovanie za “historickú intervenciu” a podotkol, že tento rok si bude Albánsko pripomínať 10. výročie svojho členstva v NATO a že realizácia jeho návrhu na otvorenie hraníc medzi Albánskom a Kosovom, s ktorým prišiel Rama vo svojom novoročnom posolstve k občanom, sa stane kulmináciou roka NATO.
Podplukovník srbskej kontrarozviedky vo výslužbe Ljuban Karan Sputniku vysvetlil, že Albánci majú všetky dôvody na to, aby boli NATO vďační, pretože vďaka NATO získali možnosť uskutočniť svoje plány odporujúce rezolúcii BR OSN č. 1244, ktorá zaručuje územnú celistvosť Srbska.
“Všetky doteraz vytvárané medzinárodné misie zneužívali svoje právomocí a poškodzovali záujmy srbského národa. Každý právny akt schvaľovaný v Kosove, ktorý má napomáhať nastolenie mieru a zabezpečenie normálneho spolužitia národov v Kosove, sa vykladá proti Srbom,” podotýka.
Karan pripomína, že posledným v tejto rade protisrbských akcií sa stalo formovanie kosovskej armády, ktoré bolo zákonodarne zakotvené 14. decembra minulého roka za podpory medzinárodnej misie NATO v Kosove KFOR. Podľa jeho slov, dodáme ak na to vyhlásenej otvoreniu hraníc s Albánskom, sa všetko stáva úplne jasné.
“NATO otvorene podporuje Albáncov, pretože očakáva, že budú úplne spoľahliví a poslušní a že zabezpečí spoľahlivé nástupištia pre akékoľvek budúce vojenské operácie a iniciatívy aliancie,” podotýka Karan a zdôrazňuje, že odveká túžba Albáncov po zjednotení a potreby západného sveta na Balkáne sa zhodujú.
“NATO, USA a Veľká Británia sa snaží uhájiť svoje záujmy na cudzí účet. Aby mali záruky stability vlastných pozícií v regióne a boli si istí tým, že Albánci zostanú aj naďalej jej spoľahlivou oporou, musí aliancia uspokojovať aj ich potreby na úkor Srbska a srbského ľudu,” vysvetľuje bývalý člen kontrarozviedky.
.jpg)
.JPG)
