“Povedali sme, že chceme mať veľmi málo vzletných rečí, ale o šesť mesiacov chceme položiť na stôl úplne konkrétne veci. Po druhé, som hrdý naozaj na desiatky kolegov a ľudí, profesionálov, ktorí odviedli fantastickú prácu,” pričom dodal, že za šesť mesiacov ministri a slovenskí diplomati predsedali vyše 1200 rokovaniam.

Europoslanec Ivan Štefanec (KDH) ocenil spoluprácu s Európskym parlamentom. “Za najväčšie úspechy považujem posuny v digitálnej oblasti, osobitne odstránenie bariér v geoblokovaní a v roamingu, tak isto Parížsku klimatickú dohodu a, samozrejme, aj modernizáciu obchodných nástrojov, v ktorej tri a pol roka nebola dohoda a konečne sa ju podarilo dosiahnuť,” zdôraznil.

Splnomocnenec považuje v súčasnej EÚ tri oblasti za najväčšie výzvy – Schengen, ktorý dnes ideálne nefunguje, spoločnú menu, v ktorej podľa neho nerobíme dostatočne kroky a vnútorný trh. “Ak tieto tri veci nezastabilizujme, tak môžeme tu viesť diskusie, ale všetko to budú iba klubové debaty o tom, či viac alebo menej Európy,” vysvetlil.

Europoslanec Štefanec si myslí, že EÚ môže byť úspešná iba vtedy, ak bude vytváraná zdola dôsledne na princípe subsidiarity. “Nemá zmysel hovoriť o nejakej nezmyselnej centralizácii, ale má zmysel hovoriť o užšej spolupráci v oblastiach, ktoré sú potrebné pre našu budúcnosť, a to je spoločná zahraničná a obranná politika, najmä vnútorný trh vzhľadom na vytvorenie spoločného digitálneho trhu,” povedal.

Tému migrácie označil Korčok za jednu zo silných a zároveň prioritných slovenského predsedníctva. Problém však naďalej pokračuje, pričom priznal, že minulý rok sme nad ním stratili kontrolu. “Mnohí očakávali, ako sa zhostí tejto úlohy krajina, ktorá má veľmi silne vyprofilovaný postoj k povinným migračným kvótam.

Naším prvoradým cieľom nebolo, lebo by to bolo nereálne, dostať konkrétne vyriešené veci na stôl, o ktorých vieme, že existujú hlboké rozpory, ale chceli sme urobiť jedno a mám pocit, že sa nám to podarilo, a to je to, že sme otvorili debatu o tom, či je udržateľný do budúcnosti koncept, ktorý de facto je postavený na jednom pilieri, a to je povinné prerozdeľovanie kvót,” konštatoval Korčok.

Štefanec vidí problém v mentálnom nastavení starších a novších členov EÚ, keďže každý sa na problém pozerá zo svojho hľadiska. Napriek úspechom slovenského predsedníctva si myslí, že EÚ ťahá za kratší koniec práve v otázke migračnej politiky a bezpečnosti. “Áno, diskusie pokračovali, ale nemáme odpoveď ani za tohto polroka, to bola agenda ministra Kaliňáka a musím povedať, že Slovensko tu nedosiahlo riešenia na rozdiel od iných úspešných oblastí, v tejto sme sa nepohli,” uviedol Štefanec. Obavy má z prichádzajúceho maltského predsedníctva, ktoré odmietlo návrhy flexibilnej solidarity.

V otázke bezpečnosti Korčok pripustil, že odchod Veľkej Británie z EÚ je hlbokou stratou, zároveň však dodal, že práve Británia bola krajinou, ktorá bola veľmi skeptická pokiaľ ide o pripravenosť EÚ v tejto oblasti byť silnejšia a akcieschopnejšia. “Ak chceme byť istým hráčom v globálnej zahraničnej politike, no tak bez vojenských spôsobilostí to nepôjde a rovnako to nepôjde bez zvýšených výdavkov na obranu,” zdôraznil.

Štefanec taktiež uviedol, že bezpečnosť niečo stojí a myslí si, že už každý zaznamenal potrebu zvýšenia bezpečnostných nákladov z verejných zdrojov. “Je nepochybne potrebné dať viac na bezpečnosť. Len štyri európske krajiny napĺňajú svoj záväzok v rámci Severoatlantickej aliancie. Ale treba zmeniť aj štruktúru. My nehovoríme už o veľkých armádach, ale skôr o cielených jednotkách, ktoré zabezpečia napríklad kybernetickú bezpečnosť našej infraštruktúry,” zdôraznil europoslanec, pričom pripustil, že Európa musí robiť pre svoju bezpečnosť viac.

V tejto chvíli je hlavnou prioritou v Sýrii humanitárna pomoc a evakuácia. Vyhlásil to dnes štátny tajomník rezortu diplomacie a splnomocnenec vlády pre predsedníctvo SR v Rade EÚ Ivan Korčok v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

“Pokiaľ ide o politický proces, áno, sme vystavení realite a tá je taká, že v Bezpečnostnej rade OSN nie sú priechodné rezolúcie, ktoré by tento politický proces mohli posunúť ďalej. Pokiaľ ide o EÚ, budem celkom otvorený, je to také zrkadlo, ktoré nám je nastavené, pokiaľ ide o reálne schopnosti,” priznal Korčok.

V rámci reálnych schopností a odhodlania vstúpiť do procesu viac ako len volaním po humanitárnej pomoci podľa neho ide o otázku spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a vôbec postavenia EÚ v globálnom zmysle. “My tam veľkým hráčom nie sme,” konštatoval splnomocnenec.

Europoslanec Ivan Štefanec (KDH) sa domnieva, že EÚ je ekonomickou veľmocou, ale aj bezpečnostným trpaslíkom. “Jednoducho ekonomicky máme v rukách takmer štvrtinu celosvetového domáceho produktu, ale bezpečnostne nemáme v rukách žiadne zložky. To je naozaj veľká výzva do budúcna pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ a pre potrebu konať,” zdôraznil europoslanec, pričom dodal, že situácia v Sýrii si vyžaduje hlbšie a dlhodobejšie riešenia.