Môj profil 
Predplatné
Pri počúvaní často prídeme na to, že sme myšlienkami úplne niekde inde alebo rozmýšľame nad vhodnou odpoveďou. No partner to môže zaregistrovať a myslieť si, že ho nepočúvame, preto je dôležité stále znova sa oslobodzovať od vlastných predstáv a myšlienok, aby sme boli otvorený prijať všetko, čo nám ten druhý chce povedať.
Dobrá komunikácia však vyžaduje aj to, aby ten, kto hovorí, hovoril vždy to, čo si skutočne myslí, čo cíti, bez predstierania. Je však potrebné zvážiť slová, aby sme toho druhého neranili.
Čiže, ak chceme napríklad upozorniť na nejaké chyby, ktoré spravil náš manžel/manželka v určitej situácii, poukážeme najprv na to dobré, a potom spomenieme chyby. Tu funguje stará osvedčená rada 5:2 – ak niekoho karháš, najprv ho päťkrát pravdivo a úprimne pochváľ a potom mu vytkni jednu dve veci.
Pre komunikáciu je dôležité byť aj jasný a zrozumiteľný. Aby bola komunikácia zrozumiteľná, mal by ten, kto rozpráva, vysvetliť tomu druhému, čo tým vlastne myslí. Napríklad ak niekto povie: „Nič nestíham“, a chce tým povedať, že mu má ten druhý pomôcť, je potrebné, aby to povedal otvorene a neočakával, že to možno druha strana pochopí. Najčastejšie túto chybu robia ženy, ktoré aj hodiny rozprávajú o tom ako sú unavené, vyčerpané a ako nič nestíhajú. Ale nikdy nepoprosia o pomoc a čakajú, že ich partner “číta medzi riadkami” a snáď aspoň poupratuje alebo pôjde nakúpiť.
Komunikáciu môže ovplyvniť viacero faktorov. Preto je dôležité pri rozprávaní, aby počúvajúci fixoval zrak na hovoriaceho, zvoliť správny tón hlasu, vyjadriť svoj záujem aj postojom tela (byť otočený smerom k rozprávajúcemu), primerane vyjadrovať pocity. Nikomu by sa predsa nepáčilo, ak by chcel svojej milovanej osobe povedať niečo dôležité a tá by práve v tej chvíli pokukovala po miestnosti a rozmýšľala, či je ten obraz rovno alebo naklonený.
Ďalšou dôležitou časťou komunikácie je vyjadriť vlastné prežívanie, prejaviť svoje pocity a názory, ale bez toho aby sme ich plietli so svojimi myšlienkami a názormi, keďže názory bývajú stále ale pocity sa menia. Často si totiž myslíme, že city subjektivizujú názor a skresľujú realitu a práve preto vyjadrujeme ľahšie svoje názory, ako city a často si potom tieto dve veci pletieme. Preto je vhodné vyjadrovať láskavosť, vďačnosť, priania ale aj negatívne pocity.
Avšak, pri negatívnych pocitoch si už treba dať pozor na to, aby sme niekoho priamo v dialógu neobviňovali a okamžite mu niečo nevyčítali. V praxi to znamená, že nezačnete hneď: „Ty si taký alebo onaký “ ale poviete napr. „Nepáči sa mi, bolí ma, mrzí ma…“ a potom pomenujete konkrétne a hlavne určité správanie druhého. Pretože sa môže stať, že sa ten druhý urazí a ukončí rozhovor skôr, než si stihnete niečo vydiskutovať.
Podľa psychológa Jana Křivohlavého slová odvádzajú len 7% informácií, gestá, pohľady, mimika až 55% a tón hlasu 38% informácií. Takže, či si ti už uvedomujeme viac alebo menej, rozprávame vlastne celou svojou osobou.
Správny a častý dialóg a rozhovor, by mal byť základom každého vzťahu. Je veľmi dôležité vymedziť si počas dňa nejaký čas na rozhovor. Témy rozhovorov nemusia byť vždy náročné a dôležité. Je dobré si pri takýchto rozhovoroch napríklad zhodnotiť, čo sa udialo, čo sme stihli alebo zažili.
Pekným zvykom manželom je vyhradiť si aspoň 30 minúť spoločného nerušeného rozhovoru u udalostiach daného dňa či téme, ktorú chce jedne z manželov prediskutovať. Ideálny čas je napríklad po práci pri večeri.
“Prinúťte” svojho partnera, ale aj seba, odpútať sa od okolitého sveta, odložte telefón alebo počítač a venujte sa jeden druhému. A ak máte deti tak aj tie zapojte do takýchto konverzácií a hoci si to možno teraz neuvedomujete, ale práve takýmito častými malými a možno pre niekoho bezvýznamnými rozhovormi predídete mnohým problémom a budete lepšie chápať aj toho druhého.
Ak sa kvôli vyťaženiu stane, že si tento čas napríklad v danom týždni nenájdete, nezúfajte. Skúste veci riešiť aspoň tak, ako prídu a neodkladajte ich. Základom je totiž rozprávanie.
.JPG)
