Pred niekoľkými dňami Viktor Orbán v Štrasburgu povedal von der Leyenovej, aby maďarskú revolučnú situáciu z roku 1956 neprirovnávala k dnešnej vojne na Ukrajine. Táto analógia je nesprávna, a uráža pamiatku našich hrdinov, uviedol. (Pokiaľ čítate po maďarsky, oceňovaný profesor dejín Rainer M. János spísal podrobný zoznam podobností a odlišností týchto dvoch historických udalostí)

Teraz si Maďarsko pripomína práve výročie svojich revolučných dní. V exteriéri Millenáris parku rečnil Orbán pred množstvom ľudí – podľa prvých odhadov ich boli desaťtisíce. Tí, čo sa nezmestili v priestoroch parku, postávali po jeho okrajoch. Podľa aplikácie na výpočet účastníkov na mieste konania ich malo byť dokonca spolu okolo 70 000.

Nuž takto si Maďari vážia hrdinov svojich dejín.

„Nezávislá politika je pre Brusel neprijateľná,“ tvrdil v príhovore Orbán. „Preto vyhlásili, že sa zbavia maďarskej národnej vlády. Vyhlásili tiež, že nám chcú na krk zavesiť bruselskú bábkovú vládu.“

Venoval sa tejto téme vzhľadom na to, že v roku 1956 sa dejiny „vyliali zo svojho koryta“ – a dnes to hrozí tiež. Kým v minulosti to bol Sovietsky zväz, kto si dosadil svoje kádre do vedenia krajiny s pomocou kolaborantov, dnes by najradšej všetko riadili priamo z Bruselu. Maďarov však podľa Orbána nezaujímajú módne ideológie, chcú len žiť mieri.

Avšak západ už má vybraného svojho koňa a jeho stranu. Orbán by ho nemusel ani menovať, všetci vedia, že jediný opozičný líder so šancou na jeho porážku je Péter Magyar, človek poznačený škandálnym správaním (dal napr. odpočúvať svoju manželku, a na diskotéke vzal istému človeku mobil a hodil ho do Dunaja…).

Opozícia by podľa Orbána ponúkla západu Maďarsko na dlani ako dar. Vraj by doslova „pozvali“ svojich nových pánov. Pretože – jeho slovami – veľmoci svoju brutálnu tvár rady skrývajú za pozvaniami.

„Nepripustíme, aby z nás opäť urobili bruselských vazalov!“ Vyhlásil.

Ako dodal, uvedomuje si, že najradšej by Maďarsko vtiahli do vojny, ktorá stála už státisíce životov, a zaplavili ho migrantmi. Varoval aj pred vôľou západu odovzdať deti do rúk teoretikom genderovej agendy. Aj preto vníma paralely medzi rokmi 1956 a 2024. V oboch prípadoch bola v pozadí dejinných udalostí veľmoc, ktorá Maďarsku niečo diktovala. Kým v minulosti sa ubrániť nedokázali, dnes na to podľa Orbána majú.

„Tu neprerazia,“ povzbudzuje svoj národ k záveru prejavu. „My zvíťazíme, oni prehrajú. Dokážeme to, česť hrdinom z 1956!“

Niekoľko viet venoval aj konfliktu na Ukrajine. Domnieva sa, že zasahovať do tejto vojny nie je správne, a zvlášť Maďari by si mali hľadieť vlastnej slobody a vlastných záujmov. Ak bude západ naďalej podporovať vojnový stav, doplatí na to európske hospodárstvo, a milióny rodín sa dostanú do existenčných ťažkostí. Spomalil sa totiž rozvoj, podniky sa trápia, investori odchádzajú do Spojených štátov, zatiaľ čo my len zbrojíme a zbrojíme posadnutí predstavou víťazstva…

Znepokojujúco mu znie aj možnosť, že po vstupe Ukrajiny do NATO by americké jednotky na území Maďarska mali nahradiť ukrajinské.

„Priatelia, nedovoľme to!“ volá Orbán.

A volá aj po súdržnosti. Keď sa blíži hrozba, treba byť súdržní, hovorí. Znie to ako odkaz nielen pre maďarský národ, ale aj pre nás. Veď to, čo sa deje v Európe, sa týka všetkých. Akú súdržnosť predvádza naša politická špička? To, žiaľ, vidíme v posledných týždňoch na príklade klubu SNS…

Bez toho, aby sme sa teraz pokúsili rozmotať klbko otázok „kto to začal-ako to začalo-prečo, ako, keby…“ si radšej povedzme to podstatné: Národný záujem musí stať nad osobnými vzťahmi, nedorozumeniami, prekáračkami, ale aj ambíciami.

Ako chceme vytvoriť hrádzu proti cudzím ideológiám a vonkajším tlakom, keď nevieme držať spolu?

Prečítajte si tiež:

• Nastal čas povedať európskym elitám: “Ruky preč od Maďarska!“
• Viktor Orbán a Ursula von der Leyenová sa stretli v ostrej parlamentnej debate