CEBZ – Premárnená šanca Popradu! Budú Popradčania platiť za odvoz odpadu až 100 eur ročne?

Ako informovala STVR v televíznom spravodajstve, od januára 2027 má nadobudnúť účinnosť legislatíva, ktorá zásadne sprísňuje požiadavky na nakladanie s komunálnym odpadom. Samosprávy budú musieť obmedzovať skládkovanie a zabezpečiť jeho spracovanie a zhodnocovanie v súlade s novými požiadavkami.

Pre Poprad je to mimoriadne vážna situácia. Mesto po zmene okresného usporiadania prišlo o možnosť využívať skládku na Úsvite a komunálny odpad musí prepravovať na vzdialené miesta, okrem iného do Spišskej Novej Vsi či až do oblasti Tornale, neďaleko maďarských hraníc.

Takýto systém je ekonomicky aj environmentálne nevýhodný. Zvyšuje náklady na prepravu a likvidáciu odpadu a vytvára tlak na ďalšie zvyšovanie poplatkov pre obyvateľov. Ak sa Poprad nepripraví na nové legislatívne a ekonomické podmienky, občania môžu čeliť výraznému nárastu ročných poplatkov za komunálny odpad. V súčasnosti sa pohybujú približne na úrovni 50 eur na osobu. Hrozba ich zvýšenia až na 100 eur preto nie je otázkou, ktorú možno odkladať.

CEBZ – riešenie, ktoré mohlo Poprad posunúť medzi moderné mestá

Odpadové hospodárstvo sa pre Poprad stalo vážnym strategickým problémom a časovanou bombou. Jeho dôsledky sa naplno prejavujú v čase, keď európska legislatíva čoraz dôraznejšie presadzuje obehové hospodárstvo, recykláciu a energetické zhodnocovanie odpadu.

V období od roku 2022 do 31. októbra 2026 som pôsobil na dohodu ako poradca mesta pre obnoviteľné zdroje energie a energetik. Práve v tomto období som sa aktívne venoval aj možnosti vybudovania Centra energetického a biologického zhodnotenia odpadu (CEBZ).

Keďže pôvodne uvažovaná lokalita v Gánovciach nebola vhodným riešením, na odporúčanie vtedajšieho prednostu Okresného úradu v Poprade Dr. Jozefa Bednára som mestu navrhol lokalitu bývalých štátnych majetkov v Matejovciach, kde sa už nachádza bioplynová stanica.

Išlo o strategický projekt s predpokladanou investíciou približne 35 miliónov eur a plánovanou kapacitou spracovania až 100 000 ton odpadu ročne. Na jeho realizácii sa mali podieľať spoločnosti SPP a Brantner.

Projekt mal priniesť Popradu nielen moderné riešenie odpadového hospodárstva, ale aj významné ekonomické a energetické benefity.

Z komunálneho odpadu sa mal vyrábať okrem kompostu aj biometán, ktorý by sa po úprave mohol dodávať do existujúcej plynárenskej infraštruktúry. Takéto riešenie by vytváralo predpoklady na výrobu domácej obnoviteľnej energie, znižovanie závislosti od fosílnych palív a potenciálne aj na výhodnejšie energetické podmienky pre mesto a jeho obyvateľov.

Poprad tak mohol získať nielen zariadenie na spracovanie odpadu, ale aj významný energetický a ekonomický projekt s dlhodobým prínosom pre celý región.

Mesto začalo pripravovať zmenu územného plánu a rozbehol sa proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Projekt mal predpoklady pokračovať v štandardnom povoľovacom procese a podrobiť sa odbornému posúdeniu jeho environmentálnych dosahov.

Ako sa zo strategickej investície stal politický terč?

Namiesto vecnej a odbornej diskusie však projekt narazil na výrazný politický odpor.

Strategickú investíciu, ktorá mohla Popradu pomôcť vyriešiť dlhodobý problém s komunálnym odpadom, sprevádzala petícia iniciovaná vtedajšími opozičnými poslancami mestského zastupiteľstva na čele s Igorom Wzošom.

Projekt CEBZ bol verejne prezentovaný ako údajný mafiánsky zámer a takzvaná „Dankova tajná skládka nebezpečného odpadu“.

Namiesto toho, aby sa občanom vysvetlili technologické princípy projektu, jeho ekonomika, environmentálne parametre a podmienky povoľovania, dostávali priestor predovšetkým emotívne a zastrašujúce vyjadrenia.

Poslanci Wzoš, Majerský a architekt Baloga svojimi verejnými vystúpeniami prispeli k vytvoreniu atmosféry nedôvery a odporu voči projektu. V súvislosti s týmito vyjadreniami bolo podané aj trestné oznámenie.

Treba zdôrazniť, že každý podobný projekt musí byť transparentný, odborne posúdený a podrobený kontrole príslušných orgánov. Občania majú právo poznať všetky jeho výhody aj riziká. Rovnako však majú právo na pravdivé informácie, nie na politické strašenie a nepodložené obvinenia.

Výsledkom bolo, že Poprad prišiel o príležitosť vážne sa zaoberať investíciou, ktorá mohla zásadne zmeniť jeho odpadové hospodárstvo.

Za zásadnú chybu však považujem aj rozhodnutie vtedajšieho primátora Antona Danka, ktorý po spustení petície proti projektu ustúpil politickému tlaku a rozhodol o zastavení procesu obstarávania zmeny územného plánu, čím sa fakticky ukončila možnosť realizácie projektu CEBZ v Matejovciach.

Pritom je namieste upozorniť na skutočnosť, že petícia, ktorá sa stala rozhodujúcim argumentom proti projektu, podľa mojich poznatkov nezískavala podporu predovšetkým medzi obyvateľmi Matejoviec, ktorých sa plánovaná investícia bezprostredne týkala. Významnú časť jej podporovateľov tvorili obyvatelia iných častí Popradu, medzi ktorými boli prevažne sympatizanti vtedajšej mestskej opozície.

Namiesto toho, aby primátor trval na odbornom posúdení projektu, transparentnom informovaní verejnosti a pokračovaní riadneho povoľovacieho procesu, v ktorom by sa objektívne preverili jeho environmentálne vplyvy aj ekonomické prínosy, rozhodol sa ustúpiť tlaku petície. Práve tým sa podľa môjho názoru premárnila jedna z najvýznamnejších investičných príležitostí, aké Poprad v oblasti odpadového hospodárstva mal.

Politická zodpovednosť za takéto rozhodnutie sa nedá preniesť iba na odporcov projektu. Primátor mal možnosť a zároveň zodpovednosť presadzovať odborné riešenie v záujme dlhodobej budúcnosti mesta. Namiesto toho sa proces, ktorý mohol viesť k modernému centru na spracovanie a energetické zhodnocovanie odpadu, predčasne zastavil.

Vlastná odpadová firma? Najskôr treba poznať realitu!

Dnes prichádza poslanec Igor Wzoš s myšlienkou, že Poprad potrebuje vlastnú odpadovú spoločnosť. Na svojom webe argumentuje, že súčasný systém mesto brzdí.

Lenže medzi politickým vyhlásením a ekonomicky realizovateľným riešením je zásadný rozdiel.

Vlastný mestský podnik mohol mať opodstatnenie v čase, keď Poprad disponoval vlastnými Technickými službami. Dnešná situácia je však odlišná. Pozemky, nehnuteľnosti, technické zázemie a vozový park sú v súčasnosti súčasťou infraštruktúry spoločnosti Brantner, ktorá počas svojho pôsobenia investovala do modernizácie odpadového hospodárstva značné finančné prostriedky.

Mesto by preto pri budovaní vlastnej spoločnosti muselo riešiť nielen personálne a organizačné otázky, ale predovšetkým zabezpečenie potrebnej techniky, priestorov, technológií a investičného kapitálu.

To všetko by si vyžadovalo značné finančné prostriedky a mohlo by priniesť ďalšie zadlženie mesta.

Predstava, že založením mestskej spoločnosti automaticky vyriešime problémy s odpadom, je preto prinajmenšom zjednodušujúca.

Desaťtisíc eur na štúdiu, ale kde je strategické riešenie?

Opoziční poslanci využili zmenu pomeru síl v mestskom zastupiteľstve po úmrtí poslankyne Anny Schlosserovej a presadili vytvorenie komisie, ktorá má posudzovať možnosti budúceho nastavenia odpadového hospodárstva.

Na vypracovanie štúdie o možnosti založenia mestského odpadového podniku bolo z verejných financií vyčlenených 10 000 eur. Otázkou však je, či je práve založenie ďalšej mestskej spoločnosti tou najnaliehavejšou prioritou.

Občania potrebujú predovšetkým odpoveď na oveľa zásadnejšiu otázku: Ako chce Poprad zabezpečiť spracovanie a zhodnocovanie komunálneho odpadu po sprísnení legislatívnych požiadaviek a ako zabrániť neúmernému zvyšovaniu poplatkov?

Práve na túto otázku by mala samospráva hľadať odpoveď s maximálnou prioritou.

Popradská energetická spoločnosť nie je argumentom na všetko

Poslanec Wzoš prirovnáva zámer založenia mestskej odpadovej spoločnosti k úspechu Popradskej energetickej spoločnosti (PES).

Toto porovnanie však opomína zásadný rozdiel.

Popradská energetická spoločnosť nevznikala na zelenej lúke. Prevzala už existujúce a fungujúce tepelné hospodárstvo vrátane kotolní a zamestnancov od spoločnosti Veolia (predtým Dalkia) po skončení dvadsaťročného zmluvného vzťahu.

Mesto tak nadviazalo na existujúcu infraštruktúru a prevádzku.

Pri odpadovom hospodárstve je situácia podstatne komplikovanejšia. Vytvorenie novej spoločnosti samo osebe nevyrieši chýbajúce kapacity na spracovanie odpadu, jeho vzdialený odvoz ani rastúce náklady.

Predovšetkým však neodpovedá na otázku, prečo Poprad nevyužil príležitosť vybudovať moderné centrum na energetické a biologické zhodnocovanie odpadu.

Premárnená šanca, za ktorú zaplatia občania

Za najväčší problém považujem skutočnosť, že Poprad namiesto strategického a dlhodobého riešenia stratil roky politickými spormi a nevyužil príležitosť posunúť svoje odpadové hospodárstvo na vyššiu úroveň.

Dnes, keď sa blíži účinnosť nových legislatívnych požiadaviek, sa opäť hľadajú riešenia. Lenže čas sa nedá vrátiť späť a premárnené investičné príležitosti sa nedajú nahradiť politickými vyhláseniami.

Je legitímne pýtať sa:

• Kto prevezme politickú zodpovednosť za zmarenie príležitosti vybudovať CEBZ?
• Prečo sa Poprad včas nepripravil na sprísňovanie požiadaviek na spracovanie komunálneho odpadu?
• Aké konkrétne opatrenia prijme mesto, aby zabránilo neúmernému zvyšovaniu poplatkov?
• Prečo sa dnes diskutuje o založení ďalšej mestskej spoločnosti namiesto komplexného riešenia spracovania a energetického zhodnocovania odpadu?
• Koľko bude napokon stáť občanov rozhodovanie, pri ktorom dostali politické záujmy prednosť pred odbornou diskusiou?

Tváriť sa dnes, že chceme mať odpadové hospodárstvo pod kontrolou, a pritom nevysvetliť, prečo sa v minulosti odmietla možnosť vybudovať strategické centrum na jeho spracovanie, je prinajmenšom nekonzistentné.

Poprad nepotrebuje ďalšie politické experimenty, účelové štúdie ani vzájomné obviňovanie. Potrebuje odborné, ekonomicky udržateľné a environmentálne zodpovedné riešenie.

Občania si zaslúžia vedieť, či budú platiť za odpad čoraz viac len preto, že mesto nedokázalo včas využiť príležitosť na jeho moderné spracovanie.

Strategické rozhodnutia samosprávy sa totiž neprejavujú iba v predvolebných sľuboch, ale predovšetkým v tom, koľko peňazí dokážu ušetriť a akú budúcnosť zabezpečia svojim obyvateľom.

CEBZ mohol byť pre Poprad príležitosťou na moderné odpadové hospodárstvo, energetickú sebestačnosť a nové ekonomické možnosti. Namiesto toho sa stal symbolom premárnenej šance. Nedovoľme, aby ďalšie roky nečinnosti zaplatili zo svojich peňaženiek obyvatelia Popradu!

Redakciu informoval František Bednár, Asociácia na podporu obnoviteľných zdrojov energie