Komentované udalosti týždňa: Američania dostali v Afganistane výprask. Nový spor v koalícii – koľko migrantov príjme Slovensko? Bojkot horaliek. Očkovacia lotéria alebo skôr tragikomédia. Chaos okolo protestu 1. septembra

Bratislava 21. augusta 2021 (HSP/Foto:TASR/AP-Rahmat Gul, Evan Vucci, SITA-Ľudovít Vaniher, TASR-Jakub Kotian, Screenshot YouTube

Prinášame vám top udalosti týždňa (nielen) zo Slovenska

Američania dostali v Afganistane výprask

Americkým okupantom sa ani za 20 rokov pôsobenia v Afganistane nepodarilo presvedčiť tamojšie obyvateľstvo o „výhodách“ liberálnej demokracie.

Po avizovanom odsune amerických vojakov z Afganistanu, prakticky okamžite a bez bojov prevzal moc Taliban. Tomuto radikálnemu islamistickému hnutiu by sa to ale nepodarilo bez širokej podpory bežných Afgancov.

Afganistan však nie je jediným fiaskom pre Američanov za posledné roky. Ešte horšie dopadla Líbya. Spojené štáty americké s pomocou rebelov zvrhli a zabili vtedajšieho vodcu krajiny Muammara Kaddáfiho. Odvtedy sa Líbya zmieta v neustálej kmeňovej vojne. 

Američania sa pokúsili zvrhnúť aj prezidenta Sýrie Bashara Assada. To sa im však našťastie nakoniec nepodarilo.

Nedarí sa im ani v Iraku, v ktorom síce ešte stále majú svojich vojakov, no veľký vplyv tam má Irán – úhlavný nepriateľ USA.

Afganistan bol posledný klinec do rakvy. Spojené štáty definitívne stratili vplyv na Blízkom Východe. To len podčiarkuje jasný trend posledných rokov upadajúcej veľmoci spoza veľkej mláky.

Spoločne s úpadkom USA, pôjde dole aj ich výtvor zvaný -liberálna demokracia. Do popredia sa bude dostávať suverenita, vlastenectvo a národný štát.

Všetko sa to bude diať pod dohľadom Ruska a Číny.

Nový spor v koalícii – koľko migrantov príjme Slovensko ?

Vzhľadom na situáciu v Afganistane sa očakáva migračná vlna podobná tej z roku 2015. Aj keď drvivá väčšina Afgancov podporuje Taliban, mnohí spolupracovali s okupačnými vojskami USA a preto sú nútení opustiť krajinu.

Ďalšie milióny Afgancov zrejme využijú ovládnutie Afganistanu Talibanom na ekonomickú migráciu do Európy.

Napriek tomu, že sa táto migračná vlna ešte ani nerozbehla, slovenská vláda už teraz hovorí o tom, že chce prijať 10-tich migrantov z Afganistanu, ktorí vraj pomáhali Slovensku.

To povedal premiér Eduard Heger. Hneď o pár hodín však minister obrany Jaroslav Naď vyhlásil, že Slovensko možno príjme viac než 10 “utečencov.”

Otvorená väčšiemu počtu migrantov z Afganistanu je taktiež strana Za ľudí. Ozval sa však líder hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorý vyhlásil, že 10 Afgancov bohate stačí. Podobne to vidí aj Richard Sulík(SaS).

Zdá sa, že v koalícii sa každú chvíľu môže rozhorieť nový spor ohľadom počtu migrantov z Afganistanu, ktorým Slovensko udelí azyl.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že 10 Afgancov je málo.

Tu si ale treba uvedomiť ešte jednu zásadnú vec. Každý migrant, ktorý získa na Slovensku azyl má právo na zlúčenie rodiny. To znamená, že sem môže priviesť ďalších Afgancov. Ani si to neuvedomíme a z 10-tich Afgancov môžeme mať razom na Slovensku stovky imigrantov, ktorých kultúra je nekompatibilná s tou našou.

Bojkot horaliek

Denník N zverejnil rozhovor s podnikateľom Pavlom Jakubcom, ktorý sa stal jediným vlastníkom potravinárskej spoločnosti I.D.C. Holding vyrábajúcej najmä sladkosti vrátane známych keksov Horaliek.

Známy podnikateľ sa vyjadril, že podľa jeho názoru by mali byť pravidlá nastavené tak, že zaočkovaní by mali mať absolútnu slobodu, na rozdiel od ľudí, ktorí sa nezúčastnili dobrovoľného očkovania proti covidu-19.

„Kto je zaočkovaný, nech si slobodne ide, kam chce, no kto nie je, nech sedí doma. Lebo, ak to takto ošetrené nebude, tak nastane opak – zvýhodňovaní budú nezaočkovaní ľudia.“

Po tomto škandalóznom vyjadrení sa voči podnikateľovi okamžite spustila vlna kritiky. Ľudia spontánne vyhlásili bojkot horaliek a ďalších keksov od značky Sedita.

K bojkotu sa pridali aj rôzni politici, napríklad Ľuboš Blaha, Tomáš Taraba, či Marek Géci.

Na druhej strane sa objavili liberálni politici z radov progresívcov a strany SaS, ktorí sa naopak podnikateľa s totalitným myslením zastali a na sociálnych sieťach začali zverejňovať fotografie s horalkami. Hlavnou tvárou tejto kampane je poslankyňa Jana Bittó Cigániková(SaS).

Liberálni politici , ktorí v súčasnosti vo veľkom propagujú horalky a iné produkty od Sedity teda súhlasia s vyjadrením podnikateľa Pavla Jakubca, ktorý hovorí, že neočkovaní by mali byť zatvorení doma.

Na to by mali myslieť voliči pri najbližších voľbách. Strana Richarda Sulíka , ktorú už de facto ovláda ultraprogresívka Cigániková jasne dokázala, že jej názov nekorešponduje s realitou. Na tejto strane nie je nič slobodné ani solidárne. Čo tak zmena názvu ? Oveľa výstižnejší názov by bol ” Totalita a segregácia.”

Očkovacia lotéria alebo skôr tragikomédia

Prvý diel očkovacej lotérie skončil totálnym fiaskom. Očkovaní ostali znechutení, súťažiaci traumatizovaní a neočkovaní sa na tom akurát tak pobavili.

Ako najväčší problém sa ukázal 20-sekundový limit, počas ktorého musí daný vyžrebovaný (očkovaný) súťažiaci povedať heslo, ktoré sa objaví na obrazovke.

Tvorcovia tejto súťaže zrejme „nemysleli“ na to  že nie každý má možnosť sledovať televíziu (ľudia môžu byť v práci, na ceste, niektorí ju v domácnosti nemajú, atď.) a internetový prenos je zvyčajne v omeškaní väčšom než 20 sekúnd.

Na to doplatila pani Zuzana z Prešova, ktorá mohla vyhrať 400 000 eur. Reláciu sledovala cez internet, ktorý mal výrazne omeškanie. Z tohto dôvodu súťažiaca nestihla do 20-tich sekúnd povedať heslo svietiace na obrazovke a tým prišla o obrovské peniaze, o ktorých sa bežnému smrteľníkovi môže len snívať.

Ani súťažiaci, ktorí reláciu sledujú cez televíziu však nemajú výhru istú. Ak sú pripojení cez satelit, môžu mať časový posun taktiež väčší než 20 sekúnd – záleží to od konkrétnej firmy.

Zdá sa však, že ľady sa pohli. Po tvrdej kritike voči RTVS a voči Matovičovi sa menia pravidlá. Po novom heslo prinesie do štúdia hosť v obálke a po otvorení ho nahlas prečíta, následne bude heslo zobrazené na LED stene v štúdiu, kde bude dostupné až do ukončenia hovoru so súťažiacim z daného súťažného kola. Heslo sa niekoľkokrát zobrazí aj v lište na televíznych obrazovkách.

Napriek týmto zmenám, je očkovacia lotéria absolútne zbytočná. Už len to, že desiatky miliónov eur všetkých daňových poplatníkov (aj tých nezaočkovaných) idú na takúto frašku je hotová tragédia. Peniaze by mala vláda skôr investovať do zdravotníctva.

Chaos okolo protestu 1. septembra

Najprv to vyzeralo sľubne. Vo sviatok dňa Ústavy SR, 1. septembra sa mal konať jeden veľký protivládny protest, kde bol predpoklad, že prídu desiatky tisíc ľudí. Zjednotiť sa mali všetky opozičné politické strany a protivládni aktivisti.

Protest však ohlásili len dve opozičné strany SMER-SD a Republika. Účasť neskôr prisľúbila aj strana Život – národná strana. To je však zatiaľ všetko. Dankova SNS tvrdí, že podporuje protesty odborárov, ktoré sa budú konať v rôznych mestách počas septembra.

Odradiť účastníkov môže aj chaotická komunikácia. Kým hnutie Republika Milana Uhríka tvrdí, že na proteste spolupracuje so SMERom,  Ficovci sa od Republiky dištancujú – najmä po tom ako sa progresívni europoslanci posťažovali v Bruseli na spoluprácu SMERu s údajnými fašistami.

Veľkou chybou je taktiež miesto konania protestnej akcie. SMERáci a Republikáni pozývajú ľudí do Košíc pred Ústavný súd. Do Košíc však nikdy nedokážu prilákať toľko ľudí ako do hlavného mesta.

Je naivné si myslieť, že “západniari” prídu protestovať na východ. Naopak, východniari sú už zvyknutí migrovať do Bratislavy.

Navyše ohlásený je už aj druhý protest 1. septembra – v Bratislave o 16. hodine na Hlavnom námestí. Ľudia sa teda rozdelia. Toto skutočne nevyzerá na veľký celonárodný protest.

Samuel Gdovin