Praha 20. júna 2016 (TASR/HSP/Foto: Twitter David Klimeš)
Európa si myslí, že odchod Británie z Európskej únie (EÚ) je väčší problém pre ostrovy, než pre kontinent. A že ide o problém hlavne politický, nie ekonomický. Ani jedno nie je pravda, tvrdí David Klimeš, komentátor českých Hospodárskych novín. Informoval o tom portál ihned.cz.
Podľa Klimeša je pred britským referendom o vystúpení z Európskej únie jasné, že politika úplne prebila ekonomické argumenty, a nielen v Británii. Už teraz je vidieť, čo by brexit dokázal. Libra sťahuje aj euro a finančníci tipujú, že by to spoločná mena mala po odchode Británie ťažké. Nejde len o kurz eura k doláru, jenu či švajčiarskemu franku.
Opätovné vzďaľovanie výnosov desaťročných dlhopisov juhoeurópskych štátov voči nemeckým tiež ukazuje, že brexit by podporil ďalšie snahy o odchod z integrácie nielen politicky, ale mohol by v plnej sile spôsobiť aj návrat ekonomických ťažkostí juhu Európy.
Ak šéf euroskupiny, holandský minister financií Jeroen Dijsselbloem hovorí, že brexit by nič nezmenil na eurozóne, jednoducho nehovorí pravdu. Eurozóna a EÚ ako celok by sa po odchode Británie z únie otriasli v základoch. Jednak jednoducho v dôsledku ďalších nevyhnutných vynútených krokov. Podľa Lisabonskej zmluvy by sa do dvoch rokov musela dohodnúť zmluva s ostrovmi, za akých podmienok je možné odísť. Veľa politikov si však myslí, že Británia by okamžite začala porušovať mnohé obmedzujúce euronormy. Navyše by konkrétne dopady na zamestnanosť a HDP pocítili úniové krajiny najviac zviazané s Britániou: Írsko, Holandsko, Belgicko a Nemecko (v tomto poradí).
Úplne by sa rozpadli aj pomery v súčasnom európskom svete financií medzi Londýnom, Frankfurtom a ďalšími centrami. Ak si niekto nedokáže predstaviť, ako by dvojročné vyjednávanie s Britániou o podmienkach odchodu vyzeralo, nech si pripomenie poslednú hospodársku krízu v celej jej úmornosti, kedy sa každý ďalší deň všetko javilo inak a všetko vyzeralo ešte beznádejnejšie ako včera. Priaznivci odchodu Británie schválne nehovoria o podrobnostiach budúceho ekonomického zväzku s kontinentom. Myslia si, že im Európa poskytne takmer zadarmo prístup k jednotnému trhu a ostrovy si k tomu budú môcť slobodne dojednávať ďalšie vzťahy so zvyškom sveta. Podľa Klimeša je takýto názor smiešny.
Cesta pre Britov po brexite nie je otvorená. Museli by si prešliapať svoju vlastnú, trpeli by na nej a kontinent snáď ešte viac. Firmy by roky nevedeli, na čom sú: kde sa financovať, či aké budú nové clá a tarify.
Dijsselbloem dobre vie, že by sa eurozóna nezmenila len touto kaskádou vynútených chýb. Ako upozorňuje Klimeš, bez Británie by výrazne oslabil úniový liberálny neeurový klub, ktorý sa tiahne od ostrovov cez Švédsko až po strednú Európu. To by zrejme malo za následok, že tandem Nemecka a Francúzska by naplno rozbehol plán navrhnutý presne pred rokom: vlastný rozpočet eurozóny, vlastné dane, vlastné zastúpenie v europarlamente.
Rozdiel medzi federalizovanou eurozónou a okolostojacim úniovým zvyškom by sa nebezpečne zväčšil a Česko by stálo zase o trochu viac obďaleč, varuje Klimeš. Ak Briti v referende odhlasujú odchod, je to skrátka pre všetkých zle.
Stále však existuje nádej, že Briti zostanú. Potom si bude treba uvedomiť, že sa to stalo nie z lásky k Bruselu, ale zo strachu z príliš veľkej neistoty. Podľa Klimeša nastane čas pre riešenie, ktoré malo prísť už dávno: Ak chceme úspešný projekt EÚ udržať pohromade, musíme popustiť uzdu. Viacrýchlostná Európa, keď sa v rámci takzvanej posilnenej spolupráce rôzne úniové štáty spájajú v rôznych oblastiach, je jedinou možnou odpoveďou. Odpoveďou, ktorá môže na niekoľko ďalších dekád udržať hrdý Albion tam, kde patrí – v rámci Európskej únie.
7.4°C
Štvrtok 
Piatok 
Nedeľa 
Piatok 
Štvrtok 
.jpg)
.jpg)
