“Požiadavky zdravotníkov ležali na stole minimálne rok a pol, no celé mesiace si ani minister financií, ani minister zdravotníctva, ani premiér nenašli na protestujúcich čas, akoby ich nebrali vážne a neverili, že svoje hrozby naplnia. V tejto kauze ma však najviac neprekvapil Igor Matovič – jeho sklony k fabulácii a manipulácii až za hranicu zdravého rozumu musí za tie necelé tri roky poznať každý. Najviac ma znechutila časť verejnosti, ktorá sa nechala detinsky oklamať ministrom financií a na lekárov nemajú lepšieho slova ako vydierači, darmožráči a podobne (a to som použil len tie slušnejšie). Preto budú moje dnešné slová adresované predovšetkým týmto zatrpknutým a sebestredným indivíduám. Poviem vám niečo, čo vám žiadny politik nepovie, lebo každý si vás len obchádza strachujúc sa o svoje hlasy. Ja sa však o vaše hlasy neuchádzam, takže mňa vydierať nemôžete,” píše Chmelár v statuse na sociálnej sieti.

“To, čo predvádzate, je jednoducho nechutné. Roky sa snažím vštepiť ľuďom jednu hlavnú zásadu: ak sa chcete mať lepšie, buďte jednotní, navzájom sa podporujte a nezáviďte si. Ukazoval som vám to osobným príkladom. Verejne som podporoval všetky doterajšie sociálne protesty a štrajky. Stál som za štrajkujúcimi železničiarmi, za učiteľmi, za sestričkami, za zamestnancami Volkswagenu, za robotníkmi z Podpolianskych strojární, za šičkami z Vranova nad Topľou, za osamelými bojovníkmi za svoje práva ako bola žeriavnička z U.S. Steel či robotník z ružomberských papierní. Podporoval som všetky zápasy za lepšie pracovné podmienky. Pretože iba vzájomná solidarita nám pomôže nielen vydržať, ale predovšetkým dosiahnuť zlepšenie postavenia pracujúcich ľudí na Slovensku. Po rokoch tohto úsilia musím skonštatovať, že Slováci si závidia aj vodu v kolene a systémová solidarita je pre nich neznámy pojem, radšej sa dojmú pri okázalej charite typu Modré z neba, pri ktorej si môžu poplakať a jasať nad štedrosťou pánov, ktorí rozhadzujú chudobe omrvinky a nechajú sa pri tom oslavovať.”

Chmelár si neberie servítku pred ústa a kritikom lekárov odkazuje, že lekári nemôžu za ich “pokašľané životy”:

“Za tie si môžete sami, lebo ste nepoučiteľní, nekonečne hlúpi a nechávate sa opakovane klamať politikmi všetkých farieb. Aj tentoraz ste sa nechali opiť rožkom (po koľký raz už?) a uverili ste klamstvám Igora Matoviča, že nenásytným lekárom ide len o nadštandardné platy. Pritom si každý z vás mohol prečítať ich memorandum a pochopiť, že žiadajú naozaj systémové zmeny v zdravotníctve v prospech vás i nás všetkých, v prospech pacientov. Vy ste si nevšimli, v akom havarijnom stave sú nemocnice? Že im padajú stropy na hlavu, že nemajú dosť liekov, základnej techniky, bežných zariadení, že nemajú dosť personálu, že tí ľudia sú vyčerpaní a na dne síl? Nadávate na lekárov a na sestričky, akoby oni mohli za to, že ich je málo, že im chýba základné vybavenie, že rozpis ich služieb dávno porušuje všetky interné predpisy i zákony tohto štátu. Dali by ste sa operovať vyčerpaným chirurgom po 30-hodinovej službe? Ibaže on nemá na výber. A prosím vás, neoháňajte sa svojimi negatívnymi individuálnymi skúsenosťami. V každej profesii nájdete lajdákov a babrákov, ale väčšina ľudí pracujúcich v zdravotníctve ide za vás dušu vypustiť, pre nich je to rehoľa, nie práca, a ak práca, tak taká obetavá, že si to vy neviete ani len predstaviť. To si myslíte, že kvalifikovaní špičkoví ľudia, ktorí roky študovali preto, aby odvádzali čo najlepšiu prácu v prospech pacienta, budú donekonečna žobrať štát o príspevky a hrdlačiť za priemernú mzdu v rizikovom prostredí, keď hneď v susednom štáte ich vedia oceniť nielen vysokým platom, ale aj komfortnými pracovnými a osobnými podmienkami pre život? Oni nie sú povinní znášať vašu šikanu, ak neviete doceniť jedinečnosť ich povolania.”

Podľa Chmelára sú požiadavky oprávnené. Ľuďom odkazuje,  aby neverili Matovičovi, ktorý je schopný za 40 miliónov, ktoré sú z hľadiska štátnej kasy kvapkou v mori, ohroziť dostupnosť zdravotnej starostlivosti a vaše ústavné práva.

“Pozrite sa, ako luxusne vyzerajú sídla súkromných zdravotných poisťovní, ktoré vytiahli od ľudí miliardy, a porovnajte ich s chátrajúcimi nemocnicami. Lekári dnes bojujú aj za vás, pretože katastrofálny stav zdravotníctva si vyžaduje urýchlené systémové riešenia, a oni ich majú. Peter Visolajský nie je nijaký radikálny odborársky boss, je to jeden z najumiernenejších lídrov, rozumie si skôr s touto vládou ako s opozíciou a nemá nijaké nereálne požiadavky. Všetkým by nám malo záležať na tom, aby sme mali vyššiu životnú úroveň, Slovensko potrebuje takú platovú revolúciu, akú uskutočnili v Slovinsku alebo Estónsku a pracujúci by si mali vydobyť väčší podiel z ekonomického výkonu. Ale nedosiahneme to inak ako spoločne,” zdôrazňuje Chmelár v závere.