Môj profil 
Predplatné
Dňa 22. februára tohto roku za besnenia davu na námestiach zvrhli prezidenta, ktorý bol legitímne zvolený a na jeho miesto s požehnaním západu (čomu nasvedčovali zmluvy deň pred tým podpísané Francúzskom, Nemeckom a Poľskom) bola “korunovaná” zosobnená moc rebelujúcich z Majdanu. Problémom možno až tak nie je formálna nelegitímnosť Kyjevského zásahu ako skutočnosť, že Ukrajina ako štát stala na mimoriadne citlivom základe: juhovýchodné regióny sú historicky spojené s Ruskom a západné zasa so strednou Európou. “Chtíč”, ktorý chcel rozkývať túto rovnováhu do jednej strany, nastolil celý rad závažných udalostí takpovediac pred našimi očami. Kým Ukrajina opäť nezíska stratenú rovnováhu, kríza neustane.
Odtrhnutie a anexia Krymu k Rusku boli len prvým predvídateľným a takmer prirodzeným dôsledkom tohto silenia. Nešťastné Kosovo, na ktoré nik z Moskovčanov nezabudol, vytvorilo legálny rámec. Hoci sa ešte stále nájdu takí, ktorí nechcú vidieť žiadnu analógiu medzi Kosovom a Krymom, jediný veľký rozdiel medzi nimi je, že odštiepenie Kosova sa udialo po mesiaci bombardovania Belehradu jednotkami NATO, zatiaľčo v Kryme v podstate nezaznel ani len výstrel.
Bohužiaľ, odštiepenie Krymu nenavrátilo stratenú rovnováhu. Problémom ostávajú juhovýchodné regióny. Problém sa však netýka len vôle rusofónnej populácie ale aj toho, čo Rusko považuje za nevyhnutnosť v otázkach bezpečnosti: tak, ako aj USA by nikdy nepovolili ruské rakety na Kube, ani Rusko nikdy neprijme vojenské oddiely NATO na Ukrajine pozdĺž svojich hraníc.
Teraz však, keď sa USA a Európa ocitli v patáliách nerozvážnym prevratom v Kyjeve, je ich povinnosťou nájsť spolu s Ruskom schodné riešenie. Moskva predložila návrh, aby Ukrajina mala federálnu ústavu s plnou autonómiou pre východné regióny a aby ostala neutrálnou – teda aby nevstupovala do NATO. Toto riešenie, ktoré za odôvodnené považovali osobnosti ako Helmut Schmidt, Henry Kissinger, Sergio Romano a mnohí iní, rozhodne nie nevraživí voči USA, bolo pohŕdavo odmietnuté zo strany Kyjeva a Washingtonu. Avšak v situácii, do ktorej sme sa dostali, tí, čo toto alebo aj iné riešenia odmietajú len preto, že ich navrhla Moskva, konajú nebezpečne v prospech vojny. Niektorí si myslia, že vyjednávať so 40 000 ruskými vojakmi pozdĺž hraníc je akoby vyjednávať so zbraňou na stole. To je pravda. No, netreba zabudnúť, že zbraň tých druhých – v Kyjeve už vystrelila.
mk
.jpg)
.jpg)
