Na druhej strane spektra stojí zasa Maďarsko, ktoré hlási svieži návrat k tradičným hodnotám. Obrovské víťazstvo Orbána v maďarských voľbách v roku 2010 napokon viedlo až k ústavnej reforme. V rokoch 2011 až 2013 národ jasne zadefinoval kresťanské korene, rodiny, úctu k ľudskému životu ako základ jeho národných hodnôt. Samozrejme, zmena ústavy vyvolala zlostné reakcie mnohých európskych inštitúcií voči Maďarsku a jeho politickým lídrom. Odvážny postoj Maďarska je akýmsi pilierom súčasného pozitívneho vývoja, ktorý postupne prebieha v mnohých európskych krajinách a medzi európskymi občanmi.

Mohli by sa napísať kvantá článkov o nepodstatných debatách, ničím nepodložených obvineniach a politických záujmoch, ktoré priviedli niektorých politikov, filantropné mimovládky a proponentov politicky korektnej ideológie k zorganizovaniu agresívnej debaty, ktorá sa udiala na pôde Rady Európy v roku 2013. Dovtedy sa na dennej báze objavovali titulky v novinách po celom svete chrliace kritiku a falošné obvinenia proti Orbánovi a jeho vláde. Kritika a kampaň proti nemu sa zintenzívnila aj počas jeho politickej kampane v roku 2014, no Orbánova koalícia opäť vyhrala. Ústavné zmeny a odvaha Orbána a Maďarska počas rokov kritiky a agresie dodali odvahu iným krajinám a ukázalo sa to napokon aj v nedávnom víťazstve konzervatívcov v Poľsku.

Francúzsko

Spolu s Poľskom a Maďarskom sa aj v ďalších krajinách začali mobilizovať hnutia a občania proti nebezpečným zákonom, ktoré popierajú princípy rovnosti a práva detí. V značnej miere to bolo vidieť v Spojenom kráľovstve a Francúzsku. Francúzska situácia je podobná španielskej za vlády Zapatera. Po tom, čo Hollande v roku 2012 vyhral, dvaja najvplyvnejší ministri verejne ohlásili záujem “radikálne zmeniť francúzske katolícke korene”. Avšak verejná opozícia voči radikálnym zákonom Taubirovej (ministerka spravodlivosti, ktorá presadila homomanželstvá a adopcie) ukázala, že francúzski sekularisti, ktorých lídrom bol minister školstva Peillon, to nebudú mať s vykorenením kresťanstva také ľahké.

Nikto si ani len nepredstavoval, že milióny Francúzov a desiatky francúzskych laických spoločností budú protestovať (Manif pour tous) a že ich iniciatívy sa zhmotnia do viacerých foriem. Táto masová občianska reakcia spojila katolíkov s protestantmi, moslimami, sekularistami a dokonca aj s homosexuálmi.

Spojené kráľovstvo

Podobne v roku 2013 sa po prvýkrát spojili viaceré kresťanské asociácie v Spojenom kráľovstve a založili “Koalíciu pre manželstvo”. Postavili sa proti Cameronovmu  návrhu uznať homosexuálne partnerstvá za manželstvá. Koalícii sa podarilo získať približne 670 tisíc podpisov k petícii proti opatreniam vlády a na podporu prirodzeného manželstva.

Slovinsko

V marci 2012 sa v Slovinsku konalo prvé referendum organizované Alianciou na ochranu detí. Potrebné boli napokon dve rovnaké referendá kvôli arogancii parlamentnej väčšiny, no v oboch prípadoch občania hlasovali proti zmenám v občianskom zákonníku, ktoré mali redefinovať rodinu a zahrnúť do nej homosexuálne manželstvá a adopcie. Po referendách v roku 2012 sa v roku 2015 podarilo neuveriteľné víťazstvo Alesa Pimca, lídra koalície, ktorý ubezpečil občanov o podpore prirodzenej rodiny.

Chorvátsko

V decembri 2013 sa Chorvátom podarilo neuveriteľné víťazstvo. Po snahách vlády zaviesť homomanželstvá sa ľud natoľko zmobilizoval, že sa im v referende podarilo zmeniť ústavu a zadefinovať v nej manželstvo ako výlučný zväzok medzi mužom a ženou. Organizácia V mene rodiny dala dokopy stovky tisíc dobrovoľníkov z celého Chorvátska, ktorí pomohli pri zbere podpisov na referendum.

Slovensko

Naše malé víťazstvo sme získali už tým, že sa vôbec zrodila Aliancia za rodinu, ktorej sa podarilo získať dostatok podpisov na vyhlásenia referenda o troch otázkach: homosexuálnych manželstvách, adopciách a sexuálnej výchove na školách. Aliancia bola založená v decembri 2013 a zjednotila viac než 140 organizácií z rôznych oblastí. Hoci referendum nebolo úspešné – kvôli nesplnenej podmienke 50% kvóra účasti, výsledok referenda bol obrovským úspechom – veľká väčšina, takmer milión ľudí, hlasovala v prospech manželstva a prirodzenej rodiny.

Ďalším úspechom bola tiež iniciatíva za zrušenie potratov – Národné pochody za život (v roku 2013 a 2015), ktoré vylákali do ulíc 80 tisíc ľudí v prvom roku a takmer 100 tisíc v druhom.

Írsko

V máji 2015 sa v Írsku konalo referendum, ktorého cieľom bolo modifikovať občiansku legislatívu o rodine. Všetky politické strany v parlamente podporovali rozšírenie definície rodiny o začlenenie homosexuálnych párov. Pro-LGBT hnutia mali veľmi silný mediálny hlas a dostali obrovskú finančnú podporu od medzinárodných donorov, predovšetkým z USA. Kampane za rodinu nedostali žiaden priestor. Po škandáloch a diskreditácii Cirkvi v posledných rokoch bola len veľmi malá nádej na víťazstvo. Referendum prehrali v pomere 62% ku 38%. Írsky výsledok bol prvým prípadom, kedy LGBTI hnutie vyhralo v Európe referendum, no toto víťazstvo bolo len výsledkom finančne náročnej kampane LGBTI. 40% občanov aj naďalej deklaruje odpor k tejto ideológii.

Fínsko

Vo Fínsku návrh prijať homosexuálne manželstvá a adopcie čelil prekážkam a ešte stále nie je definitívne schválený. Pro-rodinné organizácie zozbierali 100 000 podpisov na odpor proti návrhu, o ktorom sa v Parlamente viedli diskusie.

Rumunsko

V Rumunsku občania odmietli dva parlamentné návrhy na homosexuálne manželstvá. V máji tohto roku majú prolife a pro-rodinné organizácie odovzdať podpisy, ktorými ohlásia ústavné referendum, ktorým sa má potvrdiť prirodzené manželstvo a definícia rodiny v rumunskom zákone.

Ukázala sa sila a odhodlanosť týchto národov pri boji za prežitie Európy. Spomínané krajiny sa v súčasnosti búria aj proti islamizácii, ktorá je ďalšou bezprostrednou hrozbou, no zároveň prirodzeným dôsledkom toho, že prirodzená rodina bola podkopávaná a dlhé roky bola rozšírená antipopulačná politika a strach Európanov mať deti. Je preto otázne, či dokáže tejto hrozbe odolať, keď bude pokračovať v trende vymierania. Pápež František sám prirovnal Európu k neplodnej Sáre a nazdáva sa, že pôrodnosť budú zvyšovať už len moslimskí migranti.

Prevzaté z portálu FirstThings a editované.