Kollár: Nemusíme sa všetci zblázniť z Nočných vlkov

Bratislava 24. júla 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Andrej Galica)

Ak sa bude ruský motorkársky klub Noční vlci na Slovensku dopúšťať protiprávnej činnosti, má zakročiť polícia, a ak predstavuje bezpečnostné riziko, majú podľa predsedu strany Sme rodina Borisa Kollára konať bezpečnostné služby. “Ale nepoďme sa z toho všetci úplne zblázniť. Osobne si myslím, že na Slovensku máme ďaleko väčšie problémy. Zdravotníctvo, nízke platy, exekúcie, matky s deťmi… Tomuto sa nikto nevenuje. A máme tu generálny problém nejakých Nočných vlkov. Nestojí to za to,” povedal v diskusii na TABLET.TV Kollár.

Iniciatívu SaS, ktorá chce od ministerky vnútra Denisy Sakovej žiadať opätovné preverenie registrácie občianskeho združenia, ktoré umožnilo etablovanie sa Nočných vlkov na Slovensku, preto Kollár podporiť neplánuje.

Na druhej strane, cestu skupiny poslancov na čele s nezávislým Petrom Marčekom na Ruskom anektované územie Krymu, Kollár za problém považuje. “Môžem mať rád ruský ľud alebo sympatizovať aj s Putinom, ale toto nie je v poriadku. Ja osobne by som tam nešiel ani ako súkromná osoba. Ale oni tam idú ako poslanci a zbytočne tým prilievajú olej do ohňa. Bolo to veľmi nešťastné,” povedal Kollár.

Slovensko dodnes neuznalo odtrhnutie Kosova od Srbska a odmieta aj protiprávne obsadenie ukrajinského územia, Krymu, vojskami Ruskej federácie. Kollár to považuje za správne. “Tak, ako my neuznávame odtrhnutie Kosova od Srbska, musíme byť proti tomu, že Rusi anektovali Krym. Musíte byť konzistentní. Nemôžete byť tak trochu tehotní. Keď mi raz vadí Kosovo, lebo bolo protiprávne odtrhnuté, musí mi vadiť aj Krym. A keby nám kus územia odtrhli Maďari a argumentovali by referendom, to by bolo v poriadku? Nechápem, že tí poslanci toto nevidia,” kritizuje skupinu poslancov Národnej rady SR Kollár.

Skutočnosť, že bol aj tento rok nominovaný na anticenu Inštitútu ľudských práv Homofób roka, Kollár neľutuje. Výrok, za ktorý bol nominovaný, ktorý hovorí o “úchylákoch” a “diagnóze”, však bol podľa neho vytrhnutý z kontextu. Tvrdí, že so samotnou homosexualitou problém nemá, ale odsudzuje niektoré prejavy demonštrantov na verejnosti.

“Nie je mi to vôbec ľúto, veci sa majú pomenovávať pravými slovami. Ale je to vytrhnuté z kontextu. Povedal som to na konkrétnu situáciu. Predstavte si, že idete s deťmi do mesta a vidíte sporo odetých chlapov, prezlečených za ženy, ktorí majú na vôdzke ďalších ľudí. Ktorí sa hrajú na psov, štekajú a hľadajú si svojho pána. Ako vysvetlíte tento cirkus, túto úchylnosť svojim deťom?,” pýta sa Kollár. “Mne homosexualita neprekáža, pokiaľ ľudia spolu žijú, nevynášajú to na ulicu, nie sú hysterickí. Principiálne mi to je jedno, to neriešim. Ale hovoril som o týchto štekajúcich psoch. A cena Homofób roka? Nemám s tým problém, mrzí ma, že som ani raz nevyhral. Dúfam, že raz túto cenu získam,” povedal Kollár.

Na otázku, kde vidí hranice kompromisu pri rokovaniach o požiadavkách LGBT komunity, ktorá tiež chce mať právne nástroje na riešenie svojich vzťahových otázok, Kollár reagoval, že sobáše homosexuálov alebo registrované partnerstvá sú pre jeho stranu neprípustné. “Treba týmto ľuďom pomôcť, aby si mohli navzájom nahliadať do zdravotnej karty, navzájom sa zastupovať, v prípade úmrtia jedného z partnerov dediť alebo ostať bývať v byte… Aby mohli po sebe preberať určité práva. Ale určite sme proti adopciám, v našej strane tadeto cesta nevedie,” uviedol Kollár.

Členovia strany Sme rodina sa nezúčastnili ani na jednom z júlových pochodov, teda ani Pride za práva komunít LGBT, ani pochodu Hrdí na rodinu, ktorý v rovnakom čase organizovali konzervatívni aktivisti. “Nezúčastňovali sme sa ani na jednej, ani druhej strane, aby to nebolo brané stranícky. Mne osobne je sympatickejšie hnutie Hrdí na rodinu a keby som sa mal rozhodnúť, kam ísť, určite by som išiel tam,” povedal Kollár.

Iniciatívu organizátorov demonštrácií Za slušné Slovensko robiť kampaň na zvýšenie účasti na komunálnych voľbách a zároveň odporučiť voličom konkrétnych kandidátov, konkrétne v Bratislave Matúša Valla, v Nitre Mareka Hattasa a v Žiline Petra Fiábaneho, Kollár neschvaľuje.

“Myslím si, že tu títo mladí ľudia už trochu narazili. Toto už nie je slušné, to je politika. Ak ju chcú robiť, nech sa odkryjú a založia si politickú stranu. Tak by to bolo v poriadku. Na námestiach boli voliči každého. Dvaja mladí ľudia, pri všetkej úcte, bol to pekný počin, čo spravili, že okolo seba združili nespokojných ľudí, ale pečiatku na slušnosť nemajú. Ani patent na to, kto je slušný,” povedal Kollár.

Ak by do straníckej politiky vstúpil prezident Andrej Kiska, má šancu získať najmä hlasy voličov opozičných strán, ktoré ho doteraz podporovali. Boris Kollár sa však straty podpory svojej strany neobáva. “My sme neboli ani úplne prokiskovskí, ani protikiskovskí. Vo veľa veciach s pánom prezidentom súhlasím, ale vo veľmi veľa veciach zasa nesúhlasím. Bol som aj častým kritikom pána prezidenta, najmä pri migračnej téme. Ale robili sme to slušnou formou. Nie hejtami alebo zákernými podrazmi voči nemu. Sme ochotní rokovať s každou relevantnou politickou silou. A keď príde na trh pán Kiska, budeme sa baviť aj s ním,” poznamenal.

Hnutie Sme rodina ani na tretí raz v parlamente neuspelo so svojím návrhom exekučnej amnestie, vlastnú koncepciu však už pripravuje aj minister spravodlivosti Gábor Gál (Most–Híd). “Keď prídu s čímkoľvek, čo môže pomôcť ľuďom, my to podporíme. Ale podľa informácií, ktoré sa ku mne dostali, to nebude exekučná amnestia. Principiálne, pán minister chce pomôcť súdom, ktoré sú zavalené,” upozornil Kollár. “To je pravda, treba pomôcť aj súdom, ale z nášho pohľadu sú prvoradí ľudia. A vedľajší pozitívny derivát je ten, že budú súdy uvoľnené. Je to len čiastková vec. Ale určite ju podporíme. Ale voľby sú za rohom. My sme exekučnú amnestiu preložili už tretíkrát a ja nedám pokoj, kým tých ľudí z toho nevymaním. Môžem garantovať, že keď nám voliči dajú mandát, dostaneme sa do parlamentu opäť a s lepšími číslami, spravíme exekučnú amnestiu podľa seba,” vyhlásil Kollár.

“Keď sme vedeli oddlžiť sto miliardami banky a bývalý premiér oddlžoval oligarchov, aby sme nenašli pár korún na to, aby sme vedeli oddlžiť ľudí?” opýtal sa.

Hoci mal prezidentský kandidát Sme rodina Milan Krajniak internetovú prezývku Posledný križiak, svojou politikou v parlamente podľa Borisa Kollára dokázal, že má potenciál spájať a nie rozdeľovať ľudí. “Nehejtoval ani nového predsedu vlády Pellegriniho, keď nastúpil do funkcie. Len povedal, že si počkáme na to, ako sa toho zhostí,” poznamenal. “Nerobíme politiku preto, aby sme politikárčili. Milan nie je kandidát, ktorý sa tu objavil zo včera na dnes, že by sme museli vyhodiť tisíc bilbordov, aby ľudia vôbec videli ako vyzerá,” poznamenal na margo bilbordov prezidentských kandidátov, ktoré sú už dnes vylepené na uliciach.

“Prezident má právomoci, ktoré dnes v plnej miere nevyužíva. Môže si predvolávať ministrov, môže prísť kedykoľvek do parlamentu a vyjadriť sa k verejným otázkam,” naznačil Kollár, čo by jeho kandidát na prezidenta chcel robiť inak. “Pri všetkej úcte k aktuálnemu prezidentovi, aktívne sa začal vyjadrovať až po troch rokoch, keď zistil, že na neho vládna moc útočí. Predtým to tak nerobil, vzťahy s Ficom boli dobré, Kaliňák mu dal lietadlo, lietal si s ním do Popradu, hore–dole, žiadny problém nebol. Až keď im začal robiť fakt problémy, začali si navzájom ukazovať silu a Slovensko videlo nechutné divadlo z jednej aj druhej strany,” tvrdí Kollár.

O kandidátoch do komunálnych volieb podľa neho v tejto chvíli rokujú členovia strany v 60 okresných organizáciách. “Generálne, samozrejme, sme opozičná strana a spolupracujeme so SaS a OĽaNO. Pán Hlina má s nami nejaký zásadný problém, ale my nemáme problém ani s KDH,” povedal Kollár.

“Podporíme každého slušného človeka, ktorý chce v danom regióne kandidovať na starostu či primátora, má za sebou príbeh a nemá kauzy. Je nám jedno, či je nezávislý, z partnerskej opozičnej strany, ale, napokon, chceme podporiť na starostu aj pána Podmanického zo strany Smer-SD, alebo kandidáta Mosta-Híd v Žiari nad Hronom,” uzavrel Kollár.