Koľkých oligarchov má za sebou Kiska?

Bratislava 11. decembra 2019 (HSP/Foto:SITA-Alexandra Čunderlíková)

Minulý týždeň sa v médiách objavili informácie o tom, že šéf strany Za ľudí Andrej Kiska si od dvoch oligarchov požičal veľké sumy peňazí pre potreby svojej strany, za účelom financovania predvolebnej kampane. Ako je to vlastne s jeho vzťahmi s oligarchami?

Už v prípade financovania jeho prezidentskej kampane v roku 2014 viacero ľudí poukazovalo na podivné okolnosti s tým spojené (písali sme o tom napríklad TU). Vtedy aktivisti upozorňovali na skryté prepojenia, ale tentoraz je to iné: formálna stránka transakcií je jasná a verejne známa.

Kiska si požičal milión eur od Pavla Trenku, predstaviteľa developerskej firmy HB Reavis, v ktorej pracuje Kiskova dcéra Natália, a ktorej Kiska kontroverzne poklepával základný kameň mrakodrapu vo Varšave, keď ho táto firma začínala pred dvoma rokmi stavať (viac viď TU). Na možné nadštandardné vzťahy Kisku s touto firmou upozornilo viacero médií, napríklad aj portál aktuality.sk, ktorý inak tradične Kisku zvykne obhajovať (viď TU). Kiska to vtedy vysvetľoval tak, že išlo o štandardnú propagáciu významnej slovenskej firmy prezidentom, bežný krok, aké politici robia – miliónová pôžička však teraz vrhá na vec trochu iné svetlo.

Okrem toho si Kiska pre svoju stranu požičal aj 900 tisíc eur od ďalšieho oligarchu, Petra Zálešáka, spolumajiteľa firmy Nay Elektrodom. Mimochodom, Zálešák pomáha aj Progresívnemu Slovensku, ktorému mal požičať 150 tisíc eur a ďalších 30 tisíc eur im daroval.

Ako Kiska komentuje tieto pôžičky? Uviedol, že majiteľ HB Reavis Ivan Chrenko (podľa magazínu Forbes najbohatší Slovák s majetkom vo výške cca 1,39 miliardy eur) je jeho priateľ a podobne aj Zálešák je starým Kiskovým obchodným partnerom ešte z čias, keď Kiska prevádzkoval svoj pôžičkový (niekto tvrdí, že úžernícky) biznis.

V zmluve o pôžičke vraj je klauzula, že požičiavajúci vyhlasuje, že nijako nebude zasahovať do rozhodovania strany, ktorej peniaze požičiava. Na rozdiel od predošlých papalášov, tí prichádzajúci teda budú na základe tohto odstavca už absolútne nezávislí. Je to nesmierne upokojujúce pre nás občanov, pretože vedieť, že odteraz sme ochránení pred týmto druhom korupcie, je naozaj povznášajúci pocit. A stačilo pritom tak málo – jeden odstavec. A je to.

Kiska hovorí, že jeho strana si peniaze od Zálešáka či Trenku požičala, pretože ich nemala kde inde zohnať: „Strana Za ľudí nemá žiaden majetok, preto si nemohla zobrať žiaden klasický bankový úver, lebo sa nemá čím zaručiť.“ Za ľudí ako nová strana zatiaľ nemá ani žiadne peniaze od štátu.

Koľkých oligarchov teda vlastne má bývalý pán prezident v role svojich sponzorov, alebo aspoň „dobrých podnikateľských priateľov“? Okrem uvedených dvoch pánov má veľmi dobré vzťahy s majiteľmi IT firmy Eset (o možnej finančnej podpore Kisku Esetom špekuluje napríklad Nový čas TU). Možné sú tiež nadštandardné vzťahy s talianskou bankovou skupinou Intesa Sanpaolo, vlastniacou banku VÚB, ktorá pred časom odkúpila Kiskove pôžičkárske nebankovky.

Čo je na tom, poviete si. No tak si požičal, a čo má byť – veď aj iní si požičiavajú. V kapitalizme to je už raz tak: bez veľkých peňazí sa politika robiť nedá a voľné veľké peniaze na podobné beťárstva majú iba oligarchovia.

Nuž áno. Lenže na druhej strane, nie každý má bilbordy s nápisom „Vezmeme podvodníkom nelegálny majetok“ a nie každý hovorí o tom, že prinesie úplne novú politiku. Otázka znie, či je možné robiť úplne novú politiku so starými oligarchami za chrbtom, ktorí sú tiež len ľudia, a ktorých nezištnosť pri požičiavaní peňazí tiež môže mať svoje medze.

Mimochodom, milión eur – to je práve toľko, koľko by stačilo pánovi Kiskovi na zaplatenie toho, čo vo funkcii prezidenta súkromne prelietal na štátnom lietadle z Bratislavy do Popradu a späť…

Ivan Lehotský