Klus: Uskutočnením medzivládnych konferencií s Čiernou Horou a Srbskom vyslala EÚ dôležitý signál krajinám západného Balkánu, že s nimi počíta

Bratislava 23. júna 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

„Medzivládne konferencie s Čiernou Horou a Srbskom na politickej úrovni, ktoré sa konali na okraj zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti (GAC), predstavujú významný krok vpred v procese rozširovania Európskej únie (EÚ). Sadli sme si s našimi partnermi zo západného Balkánu za jeden rokovací stôl, vypočuli si navzájom naše názory a zodpovedali viaceré otázky o európskej integrácii tohto dôležitého regiónu v susedstve Únie. Považujem za kľúčové, aby sme v tomto pozitívnom vývoji nespomaľovali, a preto je nevyhnutné začať konať aj v prípade Albánska a Severného Macedónska, ktoré už prešli kus cesty smerom k EÚ. Mali by sme otvoriť prístupové rokovania s týmito krajinami čo najskôr.“

Vyhlásil to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVEZ SR) Martin Klus v utorok, 22. júna 2021 v Luxemburgu, kde zastupoval Slovensko na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti (GAC), ako aj na medzivládnych konferenciách s Čiernou Horou a Srbskom na politickej úrovni.

Hlavnou témou rokovania ministrov a štátnych tajomníkov pre európske záležitosti členských krajín EÚ bola príprava zasadnutia Európskej rady, ktoré sa uskutoční v Bruseli 24. a 25. júna 2021. Lídri členských štátov EÚ budú na summite diskutovať o koordinácii boja proti pandémii COVID-19, ekonomickej obnove po koronakríze, externej dimenzii migrácie, ako aj o vzťahoch EÚ s Tureckom a Ruskom.

„Rozsah ekonomických a sociálnych dopadov koronakrízy je mimoriadne problematický. Preto je pre celú EÚ kľúčová potreba efektívnej a včasnej implementácie národných plánov obnovy a odolnosti. V otázke migrácie je Slovensko pripravené prispieť ku konštruktívnej diskusii o fungujúcej azylovej politike EÚ. Sme za udržateľné riešenia, ktorých základ vidíme v dôslednej ochrane európskych hraníc a súčasne v rôznych formách spolupráce s krajinami pôvodu a tranzitu migrácie,“ uviedol štátny tajomník MZVEZ SR Martin Klus.

Zároveň dodal, že pokiaľ ide o zahraničnopolitické témy, je správne, že lídri EÚ sa na júnovom summite budú zaoberať aj situáciou vo Východnom Stredomorí, ktorá je síce pokojnejšia ako pred pár mesiacmi, podľa niektorých členských štátov stále nie ideálna.

„Diskusiu o vzťahoch EÚ-Rusko vnímame ako mimoriadne dôležitú. Osobitne pre vývoj situácie na Ukrajine, ale aj v súvislosti s tzv. hybridnými hrozbami, ktoré bezprostredne ohrozujú aj Slovensko. O to dôležitejšie je hľadať spôsoby ako normalizovať vzťahy s Moskvou a pokúsiť sa obnoviť vzájomnú dôveru,“ zdôraznil Klus

Predmetom diskusie počas zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti (GAC) v Luxemburgu boli aj vzťahy EÚ a Švajčiarska, otázky právneho štátu v Maďarsku a Poľsku, či pripomenutie 10. výročia Stratégie EÚ pre dunajský región (EUSDR), ktorej v roku 2021 predsedá práve Slovenská republika. V rámci posledného zasadnutia pod taktovkou portugalského predsedníctva v Rade EÚ, ktoré v druhom polroku 2021 vystrieda Slovinsko, boli ministri a štátni tajomníci pre európske záležitosti členských krajín EÚ informovaní aj o nedávnom konaní prvého plenárneho rokovania Konferencie o budúcnosti Európy.

„Vítam toto prvé stretnutie, no jedným dychom musím dodať, že som sklamaný z nezapojenia zástupcov širokej verejnosti z celoeurópskych občianskych panelov, ako sa pôvodne plánovalo. Sú to totiž práve občania, ktorí by mali byť v centre našej pozornosti. Súčasne som opätovne zdôraznil, že do diskusie by mali byť prizvané aj krajiny susedstva EÚ, nakoľko hovoríme o budúcnosti Európy ako celku,“ dodal Martin Klus.

Za mimoriadne dôležitú označil štátny tajomník rezortu diplomacie SR aj bilaterálnu diskusiu k procesu rozširovania EÚ o Albánsko a Severné Macedónsko, ktorú absolvoval so svojím bulharským náprotivkom, námestníkom ministra zahraničných vecí Bulharska Rumenom Alexandrovom. Ten ho informoval o aktuálnej situácií a pozíciách Sofie k tejto téme. Partneri sa zhodli na potrebe skorého vyriešenia tejto situácie a potrebe odblokovania celého procesu.

Na okraj zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti (GAC) sa v Luxemburgu uskutočnili aj medzivládne konferencie so Srbskom a Čiernou Horou. Obe krajiny zastupovali predseda, resp. predsedníčka vlády, spolu so širšou delegáciou. Uskutočnením týchto medzivládnych konferencií, podľa Martina Klusa, vyslala EÚ dôležitý signál krajinám západného Balkánu, že s nimi napriek rôznym komplikáciám v procese rozširovania a európskej integrácie počíta.

TASR o tom v piatok informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.