Môj profil 
Predplatné
“Rešpektujem (a myslím, že by sme to mali robiť všetci), že Rusko má svoje vlastné autentické národné záujmy, ktoré sú bezpochyby rozdielne od záujmov našej a vašej krajiny. Rovnako tak je nepochybné, že ruský politický, hospodársky a sociálny systém je postavený na veľmi odlišných základoch, než sú tie naše,” podotkol v rozhovore Klaus.
To je podľa neho aj dôvodom, prečo je ruský systém politicky menej demokratický a viac autoritársky, ako by sme považovali za prijateľné.
“Ruská ekonomika sa nachádza pod viditeľnou, a to veľmi tvrdou rukou štátneho intervencionizmu oveľa viac, než je tomu v našich krajinách. Neviditeľná ruka je tam potlačená viac ako u nás. Ľudská sloboda je obmedzená ďaleko viac ako v našej časti sveta, ale napriek tomu platí, že je komunizmus v Rusku už dávno minulosťou,” povedal americkému redaktorovi.
“Ruský systém je systémom kontrolovaným v oveľa väčšej miere ako v našich krajinách, ale rozdielnosť medzi Ruskom a nami (a vami) je v miere a rozsahu štátneho intervencionizmu, nie v jeho samotnej podstate. Mali by sme si priznať, že aj naše krajiny sa dnes vyznačujú rozsiahlym štátnym intervencionizmu,” dodal.
“Napriek všetkým týmto problémom je súčasná ruská spoločnosť ďaleko viac slobodná ako kedykoľvek vo svojej histórii. Neprijímam argumenty, že ruský systém bol v 90. rokoch lepší ako je dnes – nemali by sme zamieňať slobodu s anarchiou, chaosom a nedostatkom poriadku,” upozornil.
Klaus tiež dodal, že si je vedomý, že táto jeho pozícia sa líši od mainstreamového pohľadu súčasných amerických kremlológov, a preto uviedol:
“Trúfam si však tvrdiť, že tak ako sa mýlili v minulosti a nechápali a zle vykladali sovietsky komunistický systém a jeho osud, tak sa mýlia znovu aj dnes. Nemali by sme mať vopred stanovené predsudky. Nemali by sme žiť v minulosti, nemali by sme si pliesť súčasnú Ruskú federáciu so Sovietskym zväzom minulosti, alebo súčasných ruských politických lídrov s Leonidom Brežnevom, ako to robia niektorí ľudia na Západe a v strednej a východnej Európy s cieľom získavať vo svojich krajinách lacné politické body.”
Vysvetlil, že sleduje vývoj v Rusku v posledných dvoch desaťročiach s veľkým záujmom. “A dúfam – aj s dostatočnou pokorou a rešpektom. Preto nemám rovnaký povýšenecký postoj, aký majú niektorí “experti” na Rusko. Vývoj Ruska v postkomunistickej ére považujem za relatívny úspech – ak sa na neho pozeráme s náležitou a férovú historickou perspektívou. Alternatívnym meradlom je pre mňa hrozný obraz Andreja Amalrika opísaný v jeho známej knihe Prežije Sovietsky zväz rok 1984? Musím sa priznať, že keď som túto knihu čítal pred takmer 50 rokmi, krátko potom čo armády Sovietskeho zväzu napadli Československo, mal som strach, že by to mohol byť veľmi pravdepodobný a v každom prípade ľahko predstaviteľný obraz tejto krajiny po skončení komunizmu. Bál som sa toho a som rád, že sa to nestalo.”
“Ako som už povedal, nie som žiadnym odborníkom na Rusko, som – snáď – expertom na prechod od komunizmu ku kapitalizmu, od totalitarizmu k pluralitnej demokracii, od centrálneho plánovania na trhové hospodárstvo. Urobili sme to veľmi odlišne ako v Rusku, a preto je iný aj výsledok,” vysvetlil.
Krajiny ako Česká republika podľa neho veľmi rýchlo liberalizovali, deregulovali a privatizovali ekonomiku, čo sa v prípade Ruska nestalo.
“Rozhodujúca časť reforiem bola v našej krajine vykonaná už v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Rusko – krajina oveľa väčšia a oveľa komplikovanejšia ako Česká republika, s odlišným dedičstvom a s oveľa dlhšou dobou komunizmu – toto neurobilo. Všetky nevyhnutné transformačné kroky a opatrenia boli vykonané len polovičato.”
Súčasný prezident Vladimir Putin podľa Klausa uspel v konsolidácii krajiny a významne prispel k jej elementárnemu fungovaniu.
“Narušil systém politicky a ekonomicky mocných oligarchov (ktorí do dnešných dní tragicky vládnu na Ukrajine). Zaviedol istú mieru ekonomickej racionality, samozrejme nie za nulovú cenu, najmä čo sa týka demokracie. Jeho špecifický “trade-off” medzi poriadkom a demokraciou je bezpochyby veľmi diskutabilný. Celkom iste by to nebola a nie je voľba naša, ale každopádne by sme o tom mali hovoriť tejto terminológii, nie hovoriť o “ríši zla”. Tak jednoduché to totiž nie je. Rozpútanie novej éry studenej vojny by nepomohlo ani Rusku, ani nám,” pokračoval.
“Som presvedčený, že bez skutočných politických strán nie je možné mať plnohodnotnú parlamentnú demokraciu. Hovoril som podobné vety už pred 20-30 rokmi, keď som mal pocit, že Rusko – jednak kvôli svojej minulosti pred komunizmom (neexistovali tu žiadna demokratické tradície), jednak kvôli svojej najdlhšej, najviac utláčajúcej a najničivejšej ére komunizmu, ktorou si prešlo – malo na nejaký čas ospravedlnenie. Dnes, tri dekády po páde komunizmu, si tým nie som istý.”
Z hľadiska Českej republiky sa podľa neho dnešná úloha Ruska pri ovplyvňovaní osudu blíži nule. “Nemali by sme bojovať staré bitky. Skutočný súboj v našich spoločnostiach – ako v Európe, tak v Amerike – je medzi tými, ktorí chcú slobodu, nezávislosť a slobodné trhy, a tými, ktorí sa nás snažia ovládať rôznymi neoliberálnymi manipulačnými ideológiami, ako je environmentalizmus, multikulturalizmus, humanrightizmus, feminizmus a genderismus, transnacionalismus, atď. Žiadny z týchto izmov v Rusku ani na Východe nevznikol. K našej veľkej ľútosti si ich dnes dovážame zo Západu. Je iróniou osudu, že je práve toto posledným dôsledkom pádu komunizmu, ku ktorému došlo pred tridsiatimi rokmi.”
Preklad rozhovoru Václava Klausa pre RT uverejnil inštitút IVK.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
