Klaus na konferencii v Prahe prezentoval kolektívny text manifestu o súčasnej liberálnej demokracii a jej nebezpečenstvách, ktorý sme priniesli aj na našom portáli (viac v článku). Na naliehavosť tejto problematiky upozornil Klaus vo svojom prejave.

“Trápi nás nezadržateľne sa šíriaci pojem (alebo súslovie) liberálna demokracie. Vidíme v ňom radikálne a veľmi nebezpečné zúženie, ak nie úplnú devalváciu a degradáciu pojmu demokracia. Vidíme ju ako novú verziu nadvlády politických, mediálnych, akademických, kultúrnych elít nad občanmi. Trápi nás, že si to málokto uvedomuje, alebo, aj keď si to snáď uvedomuje, nehovorí to nahlas,” upozornil uznávaný politik a ekonóm.

Dodal, že česká, ale nielen česká, verejnosť prijala pojem liberálnej demokracie za svoj. “Jeho osudové nebezpečenstvo nechápe. Obe slová – ako liberálna, tak demokracia – totiž vyzerajú na prvý pohľad pekne. Sú s nimi zvyčajne spájané celkom jednoznačne pozitívne konotácie. Tento omyl je potrebné uviesť na pravú mieru. My spojenie týchto dvoch slov – v tom význame, ako je to chápané dnes – považujeme za mimoriadne nepekné a v našom manifeste sa snažíme vysvetliť prečo. V tomto spojení bohužiaľ nejde ani o liberalizmus, ani o demokraciu. Ide o obhajobu manipulácie, poučovanie, ponižovanie, vysmievanie sa.”

“Je o nás známe, že dlhodobo protestujeme proti adjektívam, ktoré nasledujúce substantíva – ako sa často ukázalo – znevažujú a diskreditujú. Za komunizmu sme boli objektmi tzv. ľudovej demokracie a dobre sme vedeli, že nejde ani o vládu ľudu, ani o demokraciu. Podobne sme sa po páde komunizmu nechceli zmieriť s pojmom (tak svätým hlavne v Nemecku, v Rakúsku a vlastne aj v celej Európskej únii) sociálne trhová ekonomika. Prvé bolo povinné za komunizmu, druhé za Európskej únie. Oboje bolo a je pre skutočných liberálov a pre skutočných demokratov neprijateľné,” pokračuje Václav Klaus.

Podobne neprijateľné je pre autorov manifestu súslovie liberálna demokracie a hlavne jeho obsah. “Jeho kánonickú definíciu nemáme k dispozícii… Ale určite, hoci ako predbežné vymedzenie považujem, že demokracia je vláda väčšiny (rešpektujúc celok a adekvátnym spôsobom rešpektujúc existenciu najrôznejších menšín), zatiaľ čo liberálna demokracie je spoločenstvom menšín, ktoré žiaden rešpekt k celku, ktorého sú súčasťou, nemajú, ktoré tvrdo presadzujú a obhajujú svoje skupinové záujmy, ktoré sa tomuto celku dokonca často vysmievajú. Pretože ten ich – logicky – obmedzuje. Týmto skupinám, týmto menšinám nejde o povestné “dopočítavanie do jednej”. Tým sa nezaoberajú. Tým sa nezdržujú.”

Klaus ďalej povedal, že prevádzkovanie neliberálnej a nedemokratickej liberálnej demokracie viedlo v posledných rokoch a desaťročiach v západnej civilizácii k vytvoreniu hlbokej priekopy medzi bežnými občanmi a politickým establishmentom. “Táto priepasť je určitou novinkou dnešnej doby. Takto hlboká priepasť v krajinách Západu (a najmä Európy) v minulosti neexistovala. Tá bola typická pre režimy, akým bol komunizmus. Teraz vznikla inak, teraz nevznikla explicitne nedemokratickou ideológiou. Nie náhodou práve preto mierime svoju kritikou na nás samotných, na Západ, na Európu. Dnešné ohrozenie v našich očiach neprichádza z Východu, z Ruska, od Putina, z Číny. Vieme dobre, že nahlas povedať niečo také je politicky veľmi nekorektné a že nás za to nemôžu mať radi.”

Uvádza tiež, že často používanou formou obrany liberálnej demokracie a hlavne jej exponentov v súčasnom politickom establishmente (čo nie sú len politické elity, to sú aj všetci ich fellow-travellers v mediálnom, akademickom i umeleckom svete) je nálepkovať každého, kto s nimi nesúhlasí ako populistu. To rezolútne odmietame, rovnako ako každé etiketovanie. Nemožno akceptovať, že je akákoľvek kritika systému liberálnej demokracie populizmom. Presne do tohto postoja sa nás snažia títo ľudia vmanévrovať,” upozornil Václav Klaus.

“Veľa našich, dnes v našom manifeste zdôrazňovaných argumentov nie je úplne nových. Debatu tohto typu vedieme už dlho. Napriek tomu máme práve teraz pocit kvalitatívnej zmeny, pocit kvalitatívneho posunu. Práve preto prichádza naše dnešné varovanie,” povedal a pokračoval: “Už dlho kritizujeme slobodné myslenie likvidujúce politickú korektnosť, európske národy, oslabujúce a na vedľajšiu koľaj, ktorá vychádza arogantný multikulturalizmus a europeismus, tradičné občianske práva nahradzujúca human-rightismus, racionalitu trhovej ekonomiky blokujúce environmentalizmus, tradičné poňatie človeka transformujúcej genderismus a homosexualismus a rad ďalších podobných izmov, ale dlho nám chýbal súhrnný pojem, ktorý by toto všetko zastrešoval. Teraz máme pocit, že sme ho našli v koncepte európskym establishmentom adorovanej liberálnej demokracie.”