“Viacerí z nás nie sú veľkými fanúšikmi Európskeho parlamentu, pretože to nie je skutočný parlament. Parlament je zvyčajne najvýznamnejším symbolom demokratického systému, ako je to v našich národných štátoch. To ale nie je prípad EP. Jeho nedemokratická podstata sa nedá zlepšiť zvýšením jeho právomocí či zmenou volebných postupov alebo hlasovacieho systému. Demokracia potrebuje démos a je nesporným faktom, že na európskej úrovni neexistuje žiadny démos,” začal svoj prejav v anglickom jazyku Klaus.
Uviedol, že súhlasí s názvom konferencie, ktorá naznačuje, že masová migrácia je “najväčšou výzvou našej doby“.
“Mám k tomu len jednu poznámku. Otáznik v názve je nadbytočný. Predpokladám, že väčšina z nás sem prišla, pretože sme presvedčení, že táto formulácia nie je otázkou, ale vyjadrením skutočnosti. Bohužiaľ, nie je veľa európskych lídrov pripravených povedať to nahlas, jasne a presvedčivo. Maďarský premiér Orbán je jedným z mála, ak nie jediným,” upozornil Klaus.
“On a mnohí z nás, ktorí zdieľajú podobné názory, boli v priebehu rokov značne kritizovaní európskymi politickými, akademickými a novinárskymi elitami. Boli sme kritizovaní bez vážnych protiargumentov. Argumenty používané na obhajovanie masovej migrácie sú nepresvedčivé, sú plné dier a preto sú neudržateľné. Fakty hovoria samy za seba,” dodal.
Klaus tiež uviedol, že relatívne novou módou medzi európskymi politicky korektnými politikmi je tvrdenie, že epizóda masovej migrácie je na konci, že sme už za vrchole prílivu migrácie, a že politici by nemali zneužiť strach na dosiahnutie svojich alternatívnych cieľov. “Nesúhlasím. Fenomén masovej migrácie je tu, zostáva a je silnejší a silnejší.”
“Pred troma rokmi som napísal krátku knihu o masovej migrácii. Už bola publikovaná v ôsmich európskych jazykoch vrátane maďarčiny. Nebudem opakovať svoje argumenty; dovoľte mi uviesť dva hlavné body, ktoré považujem za kľúčové.”
Mali by sme podľa neho prísne rozlišovať individuálnu a masovú migráciu. Tento rozdiel je zásadný. “Európske politické elity hovoria o masovej migrácii, ale používajú – takmer výlučne – argumenty relevantné len pre individuálnu migráciu. V prípade masovej migrácie by sme sa nemali sústrediť na osudy jednotlivých migrantov, ale na dôsledky migrácie v krajinách, kde migranti masívne unikajú.”
Absorpčná schopnosť krajín v prípade individuálnej migrácie je relatívne vysoká, masová migrácia – naopak – predstavuje zásadný útok na súdržnosť, tradície, zvyky, inštitúcie, kultúrne vzory, sociálne systémy krajín, do ktorých prisťahovalci vo veľkom prichádzajú.
“Masová migrácia nevyhnutne vedie k podstatným kultúrnym, sociálnym a politickým konfliktom a napätiu. Dotýka sa základných aspektov občianstva, komunity a identity našich krajín. Európski politickí lídri predstierajú, že to nevidia. To je neprijateľné,” upozornil.
“Po druhé. Ako ekonóma ma učili používať pojmy „ponuka“ a „dopyt“ všade tam, kde je to možné, aj v netržných podmienkach. Moja skúsenosť mi hovorí, že tieto dva pojmy sú veľmi užitočné aj v diskusii o masovej migrácii.”
Niet podľa neho pochýb o tom, že v mnohých rozvojových krajinách sveta, na Blízkom východe, v severnej Afrike či v západnej Ázii existujú veľké problémy. “To, samozrejme, vytvára rezervoár potenciálnych migrantov.”
“Ponuka migrantov musí nakoniec vytvoriť dopyt. Bez toho nemôže prísť k žiadnej migrácii. Európske krajiny sú dostatočne silné, aby zastavili masovú migráciu pod podmienkou, ak by sa to rozhodli urobiť. A tu prichádza môj hlavný argument akéhosi disidenta: stranu dopytu v súčasnom európskom kontexte migrácie považujem za rozhodujúcu, nie vojny v Sýrii, Afganistane alebo inde,” uviedol.
“Migranti sa dostali do európskych krajín a miest, pretože tu existuje explicitný alebo implicitný dopyt. Dôležitejší je implicitný (maskovaný – pozn. red.) dopyt. Je založený na súčasnej európskej kultúre a ideológii, na multikulturalizme, na progresivite liberálnej demokracie, na pseudo-humanizmej politickej korektnosti, na našej súčasnej verzii sociálneho systému,” upozornil bývalý český prezident Klaus.