Brusel 18. júla 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Evan Vucci)
Americký minister zahraničných vecí John Kerry dnes varoval, že členstvo Turecka v NATO by mohlo byť ohrozené, ak sa Ankara nebude pridŕžať demokratických princípov a právneho poriadku pri odvetných opatreniach po víkendom pokuse o vojenský prevrat v krajine. Informoval o tom denník The Washington Post.
“NATO má tiež požiadavku rešpektovania demokracie,” vyhlásil Kerry na spoločnej tlačovej konferencii s vysokou predstaviteľkou Európskej únie pre zahraničnú politiku Federicou Mogheriniovou v Bruseli, ktorá vyzvala Turecko, aby nepopravilo osnovateľov piatkovej vojenskej vzbury.
Šéf americkej diplomacie upozornil, že NATO preverí konanie tureckej vlády. “Evidentne bolo zatknutých mnoho ľudí, a to veľmi rýchlo. Miera ostražitosti a kontroly bude počas nasledujúcich dní značná. Dúfam, že budeme môcť konštruktívne predísť nepatričným krokom,” dodal Kerry.
Téma piatkového pokusu o vojenský prevrat v Turecku zmenila rutinný míting Rady EÚ na krízový manažment, konštatuje denník. Prakticky každý diplomat prítomný na stretnutí vyjadril znepokojenie nad vývojom tamojšej situácie – nad zatýkaním tisícov sudcov a členov ozbrojených síl.
Jagbland: Turecko nemôže ako členská krajina RE obnoviť trest smrti
Turecko nemôže ako členská krajina Rady Európy (RE) obnoviť trest smrti. V rozhovore pre internetové vydanie nemeckého denníka Der Tagesspiegel to uviedol generálny tajomník RE Thorbjörn Jagland.
Podľa jeho slov nemôže absolútny trest aplikovať žiadna z členských krajín RE. Turecko je navyše, ako pripomenul Jagbland, nielen signatárom Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale ratifikovalo aj jeho dodatkové protokoly č.6 a 13, čím potvrdilo, že za akýchkoľvek okolností odmieta trest smrti.
V podobnom duchu sa v Štrasburgu vyjadril aj hovorca RE Daniel Höltgen, ktorý podčiarkol, že trest smrti je nezlučiteľný s členstvom v RE. Súčasne pripomenul, že Bielorusko, kde jestvuje absolútny trest, práve kvôli nemu nie je členom RE.
Turecké členstvo v RE, založenej v roku 1949, sa datuje od roku 1950. Hlavným cieľom organizácie, ktorá má 47 členských štátov, je ochrana ľudských práv a základných slobôd, uplatňovanie obsahu spomínaného európskeho dohovoru z roku 1950.