Zomrel slávny slovenský scenárista a dramaturg Peter Jaroš

TASR o tom informovala jeho manželka Mária Zuzana Jarošová. Jaroš sa narodil v Hybe. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v rokoch 1958 až 1962 študoval odbor slovenčina a ruština. Po ukončení vysokej školy a absolvovaní základnej vojenskej služby pracoval ako redaktor v týždenníku Kultúrny život. Odtiaľ prešiel do literárnej redakcie Československého rozhlasu v Bratislave.

V rokoch 1972 až 1990 pracoval ako scenárista a ústredný dramaturg v Slovenskej filmovej tvorbe na bratislavskej Kolibe. Po Nežnej revolúcii pôsobil ako spisovateľ v slobodnom povolaní. V rokoch 1992 až 1994 bol poslancom Slovenskej národnej rady za Stranu demokratickej ľavice. V tomto období sa stal spoluautorom preambuly Ústavy SR.

Po odchode z parlamentu bol umeleckým riaditeľom v nezávislej produkčnej filmovej spoločnosti Trigon Production a pracoval v Národnom literárnom centre a v Národnom osvetovom centre. Peter Jaroš debutoval v roku 1963 novelou Popoludnie na terase. Je autorom troch desiatok kníh, šiestich rozhlasových hier a ôsmich filmových scenárov. Jeho romány, novely a poviedky vyšli knižne vo viacerých jazykoch.
Napísal jeden z najlepších slovenských románov 20. storočia, národný epos Tisícročná včela.

V roku 1983 napísal spoločne s Jurajom Jakubiskom scenár k rovnomennému filmu Tisícročná včela, pričom Jakubisko sa chopil aj réžie. Snímka sa stala divácky najúspešnejším slovenským filmom desaťročia. Film získal cenu Zlatý fénix na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach a bol kandidátom na filmového Oscara.

Voľným pokračovaním Tisícročnej včely bol román Nemé ucho, hluché oko. Podľa vlastnej predlohy napísal tiež scenár k filmu Martina Ťapáka Pacho, hybský zbojník, ktorý sa takisto stretol s mimoriadnym diváckym úspechom a stal sa najúspešnejšou komédiou v dejinách slovenskej kinematografie.

Spisovateľ Peter Jaroš, čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov, získal za svoju tvorbu viaceré ocenenia – v roku 2000 sa stal nositeľom Radu Ľudovíta Štúra II. triedy, v roku 2010 to bola Cena ministra kultúry SR. Cenu spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo si prevzal v roku 2014, v roku 2019 najstaršie národné ocenenie Mimoriadnu cenu Igric a v roku 2020 získal Cenu Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo.