Bratislava 8. novembra 2023 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Kauza – ak sa tá nepodstatná vec môže tak nazvať – výmeny symbolov v kancelárii Ľuboša Blahu má hlbší význam nie sama osebe, ale práve tým, ako pohoršení nemorúdi na ňu zareagovali
Ide o symboly. V politike vždy išlo o symboly. Z evolučného hľadiska, keď sa pozrieme na celé to hmýrenie sa nahých opíc rodu Homo (že vraj „sapiens“, čiže rozumný) na povrchu zemskom, vidíme, že v politike vždy išlo hlavne o moc, čiže ovládnutie zdrojov tou či onou skupinou, ktorá sama seba musela nejako identifikovať – nejakým symbolom.
V skutočnosti nikdy naozaj nezáležalo na tom, ako majitelia nejakého symbolu do detailov rozpitvali jeho význam v prislúchajúcom učení či ideológii. Moc je o ovládnutí más a v prípade nástroja záleží jedine na tom, aby bol funkčný. Koľkí z bežných kresťanov si prečítali celú Bibliu? Koľkí z bežných ľavicovo cítiacich ľudí si prečítali Kapitál či iné Marxove diela? Podstatou toho mechanizmu sú zjednodušenia, ktoré umožnia, aby boli symboly prístupné – skôr emóciami než rozumom – každému.
Ľuboš Blaha odstránil zo svojej kancelárie jemu cudzie symboly a nahradil ich svojimi. Tými, s ktorými sa stotožňuje 220 tisíc ľudí, ktorí mu dali krúžok plus ďalšie státisíce občanov, ktorí dali krúžok niekomu inému, ale ich sympatie má aj Ľuboš Blaha – prinajmenšom pokiaľ ide o postoj k neokoloniálnemu statusu Slovenska.
Bol to politický krok, ktorý urobil síce ako jednotlivec, ale urobil to v mene státisícov slovenských občanov. Vlastne len ako sprostredkovateľ, málo dôležitý medzičlánok medzi vôľou časti národa a výkonom politiky, akú si tí ľudia želajú. Lebo nehádžme si blato do očí: státisíce občanov Slovenska mu za tento čin zatlieskali, pretože urobil presne to, čo si oni želali. Taká je neodškriepiteľná pravda.
No áno, nebolo to žiadne principiálne hospodárske rozhodnutie či legislatívny akt, ktorý by zmenil otáčanie zemegule, len celkom nepodstatné gesto v jednej nepodstatnej kancelárii. Avšak politickú váhu tomu dali práve tí všetci, ktorí zareagovali na video na Blahovom telegrame (facebook mu Američania zablokovali, lebo sa im jeho politika nepáči – môže sa teda niekto čudovať, ak on týmto ľuďom ukazuje prostredník aj takýmto spôsobom?).
Samozrejme, to celé má aj právnu a etickú rovinu a v tej je úplne jasné, že Ľuboš Blaha je v práve a celkom odôvodnene sa smeje z každého, kto intelektuálne alebo eticky nedorástol na to, aby tomu porozumel. Modrá handra s hviezdičkami totiž nie je žiadny štátny symbol, je to iba symbol medzinárodnej organizácie. Práve tak ako trebárs vlajka WHO, NATO, OSN, OBSE…
Demonštratívne dať najavo svoj nesúhlas s povyšovaním modrej handry s hviezdičkami na úroveň štátneho symbolu nielen že nie je ničím strašným, ale naopak, je to veľmi adekvátne gesto v časoch, keď nám tu celkom vážne hrozí, že neokoloniálna centrála odoberie Slovensku právo veta a s ním aj posledný, kľúčový prvok našej akej-takej zvrchovanosti.
To isté ako o výmene neokoloniálnej vlajky za slovenskú, platí aj o odstránení fotografie osoby, ktorá v očiach státisícov Slovákov symbolizuje diaľkové riadenie nášho štátu, a jej nahradenie portrétom človeka, ktorý v očiach stoviek miliónov a možno miliárd ľudí celého sveta symbolizuje boj za slobodu a spravodlivosť.
Tí korunovaní hlupáci, ktorí ho dokonca žalovali na súde za údajný extrémizmus, lebo vraj Che Guevara reprezentuje kubánsky režim, ktorý podľa nich je zločinný (na rozdiel napríklad od režimu nášho najvernejšieho vojenského spojenca Spojených štátov, ktorý má na svedomí iba desiatky miliónov ľudských životov, obetí svojich prevratov a vojen vo všetkých kútoch sveta…) si neráčili všimnúť ani len to, že Kuba má na Slovensku veľvyslanectvo. Čiže dlhé desaťročia pestovať všestranné styky s kubánskym režimom je zrejme v poriadku, ale dať si na stenu obraz jedného z jeho otcov zakladateľov je vraj extrémizmus. Vitajte v mentálnom svete KDH. Škoda slov…
Blaha nielen že mal plné morálne právo urobiť to, čo urobil, ale je veľmi dobre, že to urobil. Presne takto je treba otvárať oči tým, ktorí už stratili kompas, aby sa mohli vrátiť veci do normálnych pomerov, aby boli veci pomenované presne a jasne.
O zapredancoch a kolaborantoch musí byť už otvorene povedané, že sú to kolaboranti a zapredanci, nech sú v akejkoľvek funkcii, hoci aj prezidentskej. A treba tiež celkom otvorene a jasne odmietnuť plazivý zákerný pokus zotročiť európske národy v akejsi umelej nesúrodej a disharmonickej eurofederácii, zglajchšaltovať ich a zavrieť do novodobého neokoloniálneho žalára národov diaľkovo riadeného z Washingtonu či pánbohvie odkiaľ. Európska únia je výborný nápad, ale jedine ako platforma na spoluprácu národných štátov.
Niektorí ľudia sú Blahovým činom pohoršení. Lenže koľkí z nich by takto protestovali, keby dajme tomu jedného dňa nejaký podpredseda parlamentu za KDH, kresťan, pri nástupe do funkcie odstránil z kancelárie povedzme bustu Marxa a červenú vlajku osloboditeľov z roku 1945 a nahradil to trebárs krížom? Koľkí z tých, ktorí teraz protestujú, by aj v takom prípade protestovali, že to je nemiestne vyjadrovanie názoru?
Že to by bolo niečo celkom iné? A naozaj? V týchto pokrivených časoch sa stalo normou takéto úplne evidentné meranie nerovnakým metrom, povyšovanie toho môjho názoru nad ostatné s tým, že je jediný správny a všetci to musia takto rešpektovať.
Povedzme to ešte jasnejšie. V roku 1989 ľudia odmietli totalitu s tým, že chcú mať možnosť voľby medzi socializmom a kapitalizmom. Ak sa aj dnes tak isto hlásime k odmietnutiu totality, tak musíme mať tú istú možnosť, voľbu medzi dnešným a ľubovoľným iným systémom. Vrátane takého, ktorý niekto môže považovať za prekonaný. Ak to bude väčšina chcieť, musí mať šancu si zvoliť kapitalizmus, ale tak isto aj socializmus, alebo hoci aj ľudožrútstvo – práve toto a nič iné je demokracia, vláda väčšiny.
A ak niekto, ako napríklad ten nešťastný popletený demagóg, ktorý kedysi býval disidentom a pred pár dňami bol nedôstojným diskusným partnerom Ľubošovi Blahovi v diskusnej relácii istej televízie, chce tvrdiť, že raz sme si už zvolili tento režim, ktorý tu už máme, a nie je možné si zvoliť iný, tak to je nad slnko jasnejším dôkazom o tom, kto tu reprezentuje totalitu. Presne toto je znakom totalitárneho myslenia. Presne toto a nič iné.
Ľubošovi Blahovi patrí potlesk na otvorenej scéne. Jeho recesistické, ba až uličnícke videjko bolo v skutočnosti testom národa, či má ešte schopnosť vnímať realitu, alebo je už dočista osprostený jej propagandistickými deformátormi. Niektorí v teste obstáli, iní nie. Ak ste testom neprešli, ak ste sa cítili dotknutí, tak si dajte sami sebe facku.
Takto to totiž je: áno, bola to provokácia – krištáľovočistá provokácia ľudí s totalitným zmýšľaním, kupcov v chráme. A pohladenie na duši tých, ktorí ešte cítia vlastenecky a demokraticky. Test, či je žaba už celkom uvarená, alebo ešte dokáže z hrnca vyskočiť.
Ukazuje sa, že na Slovensku niet autentickejšieho demokrata, než je Ľuboš Blaha. A teraz sa hoďte o zem, vy ktorí ste v teste pohoreli.
Prečítajte si tiež:
- Poslanci KDH podali návrh na odvolanie podpredsedu parlamentu Blahu
- “Jesenné upratovanie” Blahu má dohru. KDH zohnalo potrebný počet podpisov