Katolíci si cez deň spomínajú na mŕtveho Krista, večer slávia veľkonočnú vigíliu

Obrady Svätej (Bielej) soboty sa začínajú večer po zotmení v rámci takzvanej veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, nocou, keď cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.

Veľkonočná vigília bola pôvodne veľmi dlhá bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov (dospelých čakateľov na krst). V súčasnosti sú bohoslužby skrátené, obrad vigílie však zostáva liturgicky veľmi bohatý.

Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína posvätením ohňa a veľkonočnej sviece – paškálu. Svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Od nej sa zapália sviece, ktoré si prinesú veriaci. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta, kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života.“

Súčasťou liturgie slova sú potom čítania zo Starého zákona pripomínajúce veriacim dejiny od stvorenia sveta až po narodenie Ježiša Krista. Súčasťou obradov sú posvätenie krstnej vody a obnovenie krstných sľubov, svätá omša s veľkonočnými spevmi a na záver slávnostná procesia zmŕtvychvstania Pána.

V gréckokatolíckej cirkvi sa počas Veľkej soboty ráno slúži jeruzalemská nadhrobná utiereň. Podvečer sa koná svätá liturgia Bazila Veľkého. Počas tejto liturgie sa udeľujú iniciačné slávnosti katechumenom – krst, birmovanie, sväté prijímanie.