Viedeň 14. novembra 2014 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Vo Viedni sa konala medzinárodná konferencia s názvom Quo Vadis Europe? Chalenges of the 21st Century

Ruský prezident Vladimir Putin je človek, ktorý prevzal do svojich rúk riadenie krajiny v jej najťažšej chvíli, keď Rusko bolo na pokraji rozpadu. To by bolo hrozivé nielen pre samotné Rusko, ale aj pre celý svet. Na medzinárodnej konferencii s názvom Quo Vadis Europe? Chalenges of the 21st Century (Kam kráčaš Európa? Výzvy 21. storočia) to povedal bývalý šachový veľmajster, poslanec Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, Anatolij Karpov.

Konferencia sa konala vo Viedni 13. novembra a zorganizovali ju IIP, Medzinárodná asociácia mierových fondov (International Association of Peace Funds, IAPF Moskva) s spolupráci s Inštitútom Karla Rennera (Dr.-Karl-Renner-Institut, RI, Viedeň). Anatolij Karpov sa na nej zúčastnil ako prezident IAPF.

Rozpad bývalého Sovietskeho zväzu (ZSSR) sa neobišiel bez problémov. V Európe, dokonca ani vo svete veľa ľudí nevie o veľmi ťažkej občianskej vojne v Tadžikistane. Pritom v nej zomrelo približne 200.000 ľudí. Pre Tadžikistan to znamená desať percent obyvateľstva. V tej vojne proti sebe bojovali Tadžici z hôr proti Tadžikom z dolín. “Viete si to predstaviť?,” položil otázku Karpov. Tá vojna prepukla krátko po rozpade ZSSR, v rokoch 1993-1994. “A to nehovorím o ďalších lokálnych vojnách. Ale nešlo o veľkú vojnu. A to je šťastím pre Európu. Lebo, ak by nastala veľká vojna medzi jednotlivými krajinami (bývalého ZSSR), zasiahla by zaiste aj Európu. Nevyhla by sa tomu,” uviedol bývalý šachový veľmajster.

Rozpad Ruska by znamenal obrovský problém pre celý svet, pokračoval bývalý viacnásobný šachový majster sveta. Takže keď Vladimir Putin prevzal v roku okolo roku 2000 moc od bývalého prezidenta Ruskej federácie Borisa Jeľcina, zaslúžil si autoritu, lebo bol schopný zjednotiť všetky časti rozpadajúceho sa štátu; a v súčasnosti už nikto nehovorí o tom, že by chcel vystúpiť z Ruska, dodal Karpov.

“Najnovšie udalosti, Krym a postoj Ruska k nemu, zjednotili národ. Ľudia pocítili, že je tu prezident, ktorý má stratégiu, ktorý má plány. Samozrejme, Rusov znepokojuje hrozba, v ktorej sa ocitajú ruskí ľudia, príslušníci ruskej národnostnej menšiny, ale nielen Rusi. Veď obyvateľstvo u nás je veľmi premiešané. V Štátnej dume máme veľa Ukrajincov. A vidia problémy, fašizmus na Ukrajine,” domnieva sa ruský poslanec.

Na otázku TASR, čo pre Rusov znamená Krym Karpov odpovedal: “Krym a osobitne Sevastopol, znamená slávu Ruska. Znamená krv ruských vojakov a námorníkov. Sevastopol, to je mesto, ktoré má každý Rus v mysli.” Ďalej vyhlásil: “Je to mesto spojené s hrdinstvo v prvej Krymskej vojne (1853-1856), s hrdinstvom ruských vojakov, dôstojníkov a námorníkov v čase Osmanskej ríše, Sevastopol je hrdinské mesto z čias druhej svetovej vojny. Je to mesto bojovej slávy.”

A pokračoval: “Mimochodom, Jeľcin asi v dobrej nálade zabudol, že (bývalý prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Nikita) Chruščov nedal aj Sevastopol, keď podaroval Krym Ukrajine. Sevastopol vyčlenil ako mesto zväzového významu. A fakt, že prvý prezident Ruskej federácie v rokoch 1991-1999 Boris Jeľcin podpísal a daroval Sevastopol Ukrajine, to je hrôza.”

Ďalej Karpov zdôraznil: “Ak by sa Jeľcin bol opýtal (prvého ukrajinského prezidenta Leonida) Kravčuka na postoj Ukrajiny, Kravčuk by bez váhania povedal, áno, vraciame Krym Rusku. Ale Jeľcin nepoložil túto otázku, lebo to bol slabý prezident, čo sa týka prípravy. Mal silný charakter, bol tvrdý, báli sa ho, ale bol slabo pripravený ako vodca štátu.”

Podľa vyjadrenia Karpova posledné udalosti zjednotili Rusko, dokonca aj opozíciu, ktorá v zahraničnej politike podporuje Kremeľ.

Na konferencii vo Viedni sa zúčastnilo 60 predstaviteľov – bývalých politikov, poslancov Európskeho parlamentu, zástupcov univerzít – okrem Rakúska, z Arménska, Ruskej federácie, Rumunska, Talianska, Španielska, Srbska, Mongolska a Indie.

ml