Vrcholia prípravy na ostrove Cyprus, ktorý zajtra po prvýkrát privíta pápeža Františka a po dvoch dňoch sa presunie do Grécka. Na ceste, ktorá potrvá do 6. decembra, bude Svätý Otec „pútnikom k počiatkom Cirkvi“ so svetlom a nádejou Krista a výzvou „premeniť Stredozemné more z priestoru, ktorý rozdeľuje, na príležitosť na stretnutie“.

Prinášame v plnom znení rozhovor so štátnym sekretárom Svätej stolice kardinálom Pietrom Parolinom, ktorý pripravil redaktor Massimiliano Menichetti:

– Eminencia, v akom duchu sa pápež vydáva na cestu?

„Sám to prezradil v slovách, ktoré adresoval dvom krajinám, ktoré navštívi v najbližších dňoch. A je to duch stretnutia, ktorý charakterizuje všetky pápežove cesty, povedal by som, že všetky jeho aktivity, počnúc audienciami a inými iniciatívami tu v Ríme, teda túžba stretnúť sa s druhým. V závere svojho videoposolstva hovorí: „Už sa teším, že vás navštívim, teším sa na stretnutie s vami“. Veľmi dobre to zdôrazňuje tohto ducha stretnutia a púte. Cíti sa ako pútnik, pútnik k počiatkom Cirkvi. Pripomíname, že tieto krajiny boli vyznačené apoštolskými cestami veľkého významu, ktoré sa vzťahujú na apoštolov Barnabáša a Pavla. Je to návrat k týmto počiatkom, „znovuobjavovanie radosti z evanjelia“, čo je téma, ktorá sa tiahne celým pontifikátom, počnúc prvým dokumentom. Pápež ako vždy zveruje svoju púť modlitbe a prosí všetkých o modlitby.“

– Prvá zastávka bude na Cypre. Od roku 1974 došlo na ostrove k rozdeleniu dvoch komunít, gréckych a tureckých Cyperčanov. Počas modlitby Anjel Pána 30. augusta pápež vyjadril podporu Svätej stolice rokovaniam o znovuzjednotení. Čo bude Františkova prítomnosť znamenať v tejto situácii?

„Je to veľmi, veľmi chúlostivá a znepokojujúca situácia… V apríli tohto roku sa vo Švajčiarsku uskutočnili rokovania za účasti prezidenta Cyperskej republiky, autorít severnej časti Cypru, pod záštitou OSN a za prítomnosti garantských krajín, ktorými sú Grécko, Turecko a Veľká Británia. Žiaľ, ani toto kolo rokovaní neprinieslo uspokojivé, konkrétne výsledky, prakticky sa skončilo bez výsledku. Verím, že pápež zopakuje postoj, nádej a výzvu Svätej stolice: že cyperský problém sa dá vyriešiť prostredníctvom úprimného a lojálneho dialógu medzi zúčastnenými stranami, majúc vždy na pamäti dobro celého ostrova. Ide teda o potvrdenie línie Svätej stolice, jej zopakovanie priamo na mieste, s nádejou, že to bude mať iný účinok ako jej vyhlasovanie na diaľku.“

– Pápež sa potom presunie do Grécka, vlasti klasickej kultúry, ako pripomenul vo svojom videoposolstve k tejto návšteve, pričom zdôraznil, že Európa nemôže ignorovať Stredozemné more, ktoré bolo svedkom šírenia evanjelia a rozvoja veľkých civilizácií…

„Stredozemné more vzďaľuje, Stredozemné more približuje, ale snahou všetkých krajín, všetkých národov, ktoré žijú v okolí tohto povodia, je premeniť ho z priestoru, ktorý rozdeľuje, na príležitosť na stretnutie. Žiaľ, dnes sme svedkami opačného javu: toľkých napätí na geopolitickej úrovni, ktorých centrom je Stredozemné more, a potom fenoménu migrácie. Pápež hovorí niečo veľmi pekné, čím tak trochu nadväzuje na myšlienku, ktorú rozvinul v čase pandémie, keď vraví: „Sme na jednej lodi“…

A tu hovorí: „Musíme sa plaviť spolu“. Podľa môjho názoru, táto výzva na spoločnú plavbu chce povedať: pozrite, čelíme mnohým problémom, máme krízové situácie, ako je pandémia, z ktorých sme sa ešte úplne nedostali, ako sú klimatické zmeny – v týchto dňoch sme to počuli v Glasgowe – alebo máme chronické fenomény, pomyslime na vojnu, chudobu, hlad… Takže tvárou v tvár týmto veľkým fenoménom, týmto veľkým problémom a ťažkostiam, sa musíme postaviť jednotne, musíme mať spoločný, zdieľaný, multilaterálny prístup. To je jediná cesta, ako sa nám podarí vyriešiť problémy dnešného sveta.“

– Je to teda cesta, ktorá hovorí k celému ľudstvu….

„Povedal by som, že pápež chce osloviť predovšetkým Európu a vyzvať ju, aby znovuobjavila svoje korene a znovu našla svoju jednotu, ponad rôznosť vízií, ktoré môžu koexistovať. A zároveň sa obracia na celé ľudstvo, pretože si myslím, že fenomén migrácie volá na zodpovednosť, kladie otázniky a zdôrazňuje našu ľudskosť: ako pristupujeme k tejto realite, ako pristupujeme k ľuďom. Pápež v posledných dňoch na tomto bode veľmi trval a verím, že na tom opäť bude nástojiť aj v súvislosti so svojou návštevou Lesbosu, kde bol pred piatimi rokmi. Ide tu teda o návrat k prameňom, čo bude návratom k prameňom našej pravej ľudskosti.“

– Eminencia, aké je vaše žičenie pre túto cestu?

„Žičenie, ktoré môžem vysloviť, je to isté ako vyjadril pápež, a teda aby to bola cesta návratu k prameňom evanjelia, aby to bol návrat k prameňom bratstva. Mám na mysli predovšetkým stretnutie s našimi pravoslávnymi bratmi, ako s Pravoslávnou cirkvou Cypru, tak s Pravoslávnou cirkvou Grécka, v osobách prímasa Cypru a arcibiskupa Atén. A potom, evidentne, návrat k prameňom bratstva aj s katolíkmi, pápež to hovorí jasne. Nie je ich veľa, ale majú živosť, majú multietnické zloženie, a aj v tom vidno bohatstvo Katolíckej cirkvi. Potom návrat k prameňom našej ľudskosti, ako som hovoril. Myslím si, že toto sú želania, ktoré môžeme sformulovať pre túto návštevu pápeža na Cypre a v Grécku.“

Preložila: Slovenská redakcia VR

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.