Kardinál Kurt Koch o cieľoch modlitbového stretnutia v Bari

Je to myšlienka, ktorá dozrievala v skutočnosti už dlhší čas, pretože situácia na Blízkom východe leží Svätému Otcovi na srdci. Pápež povedal: čas dozrel a je dôležité dať tento znak modlitby za mier v tomto regióne sveta a pozvať všetky ostatné cirkvi, zvlášť patriarchov pravoslávnych a východných katolíckych cirkví do Bari k spoločnej modlitbe za mier. A urobiť toto stretnutie verejným, a tak vyjadriť blízkosť a solidaritu všetkým kresťanom a všetkým mužom a ženám, ktorí žijú na Blízkom východe.

Čo najviac znepokojuje Svätého Otca?

Samozrejme vojna, ale zvlášť skutočnosť, že mnohí kresťania odchádzajú preč z tejto oblasti. Skutočnosť, že na tomto území ostali len náhrobné kamene a je vyľudnená, niet tu viac kresťanov. Veľa sme stratili. Pápežovi leží na srdci podpora kresťanov v tomto regióne, aby tu nachádzali podmienky na to, aby mohli zotrvať. A toto je tiež jedna z naliehavých žiadostí patriarchov, ktorí hovoria: „Sme veľmi vďační, že prijímate našich utečencov, ale nepozývajte ich, aby prišli k vám. Radšej im pomôžte, aby mohli ostať vo svojej vlasti.

V Bari sa silne prejaví ekumenizmus krvi. Akú odpoveď dostávate zo strany patriarchov pravoslávnych cirkví na toto pozvanie pápeža Františka?

Mnohí odpovedali kladne. Sú veľmi vďační pápežovi, že ponúkol túto iniciatívu a mnohí povedali, že sa chcú osobne zúčastniť. Iní nemôžu, pretože už mali iné povinnosti a poslali delegáciu. Všetci chcú byť zastúpení a dať tento znak jednoty kvôli utrpeniu a prenasledovaniu kresťanov. Tento ekumenizmus krvi je pre mňa veľmi dôležitý. V starobylej cirkvi sa hovorilo, že smrť mučeníkov je semenom nových kresťanov. Dnes som presvedčený, že môžeme povedať, že krv tak mnohých mučeníkov vo svete bude semenom jednoty Kristovho tela. Kresťania sú prenasledovaní nie preto, že sú pravoslávni, luteráni, katolíci, turíčnici, ale preto, že sú kresťania. V tomto zmysle pápež František raz povedal, že prenasledovatelia majú akýsi lepší pojem o ekumenizme, pretože oni vedia, že už sme zjednotení.

Prichádza na um to, čo prežívajú napríklad koptsko-pravoslávni kresťania v Egypte spolu s ich pápežom Tawadrosom (Teodorom) II. Zavraždení v kostole počas modlitby, vo chvíli ich najväčšieho zahĺbenia. Kto sú prenasledovaní kresťania a o akom kresťanstve svedčia?

Mučeníci nám pripomínajú, že mučeníctvo nie je v kresťanskom živote nejakou výnimkou. A toto sme mohli vidieť žiaľ počas celej histórie. Dnes to zažívame opäť a vo veľmi veľkej miere, pretože je tu také prenasledovanie kresťanov, aké sme ešte nikdy v histórii nemali, ani v staroveku. A v tomto zmysle nám mučeníci pripomínajú túto skutočnosť kresťanského života a svedčia o jednote medzi našimi cirkvami, pretože smrť mučeníkov nerozdeľuje, ale spája a toto je veľmi pozitívny znak, zoči voči tragickej situácii.

V tomto svete zasiahnutom terorom, kresťania keď dostanú otázku, odpovedajú, že odpustili agresorom. Ako sa dá, podľa Vás, odpustiť?

Je to veľká výzva. Ale myslím si, že odpustenie je možné len vtedy, ak ste nábožným človekom. Ako urobil Ježiš na kríži, keď povedal: „Odpusť im, lebo nevedia čo robia“. A to isté urobil sv. Štefan keď zomierajúc odpustil. Odpustenie je možné len vo svetle utrpenia Ježiša na kríži. V tomto zmysle je to výzva, je to poslanie kresťana: vydať toto najvyššie svedectvo odpustenia týmto spôsobom, v takýchto situáciách.

Prečo táto modlitba? Čo zmôže modlitba v situáciách ničenia a smrti, z ktorých nevidno východisko, v ktorých aj medzinárodná diplomacia zlyhala vo svojom neúspešnom hľadaní dohôd a zmieru?

Pretože modlitba je to, čo kresťania majú. V modlitbe sa prinášajú všetky utrpenia a všetky prenasledovania pred Boha. My sa modlíme, ale výsledky našich modlitieb sú v rukách Božích. Vidíme to v evanjeliovom úryvku, ktorý rozpráva o svadbe v Káne. Mária nehovorí Ježišovi, že má urobiť zázrak. Len mu predstavuje problém, aby sa on sám rozhodol, čo spraví s jej prosbou. Myslím, že tento obraz z Kány dáva rozmer našej modlitbe, my prinášame všetky výzvy, všetky problémy, všetky utrpenia pred Boha a necháme na neho, aby sa ujal iniciatívy. Len on môže obrátiť srdcia diktátorov. Len on môže obrátiť zmýšľanie politikov.

Aké posolstvo chce dať stretnutie v Bari kresťanom na Blízkom východe a medzinárodnému spoločenstvu?

Kresťanom na Blízkom východe chce byť znakom blízkosti a solidarity: Ste v našich srdciach, ste v našich myšlienkach, ste v našich modlitbách. Pre medzinárodné spoločenstvo stretnutie v Bari chce byť verejným momentom, v ktorom ukážeme svetu našu jednotu a vydáme svedectvo, že sestrou náboženstva nikdy nie je násilie, ale vždy mier. Toto je veľmi dôležité posolstvo v tomto svete, kde sme žiaľ svedkami určitého vzťahu medzi násilím a náboženstvom, predovšetkým v extrémistických formách. Musíme vydať protisvedectvo k tejto úchylke.